Príbeh začatý Skype
Lidia se nevěřícně divala na Domina, jak se krči v rohu male místnůstky s obtočenyma rukama kolem kolen a něco si pro sebe brumla o smrti a že si to asi zasloži, za to jak je neschopny.
„Mohl bys toho prosim nechat? Hlupaku, sebelitovanim ničemu nepomůžeš. Mohl by ses trochu namáhat a pomoct mi najit cestu ven z této pasti?“
„Ja že som hlupák?“ Najednou se rozčilil a vzhledl. Musel se ovšem ihned odvrátit. Nebyl gay, ale pohled na krásného muže s hustymi temně rudymi vlasy po pas. Spletenymi do jednoho tlustého copu a se skoro ženskym obličejem, ani jej nenechal chladnym. Když se ještě vzalo v potaz, že on teď sam se nachazel v těle divčim.
„Kvôli komu tu trčíme?“ Pokračoval a jeho něžny divči hlasek se chvěl. „Či nápad to bol, dotýkať sa tej neznámek veci??? Pozri sa na nás! Nemáme ani svoje vlastné telá a ani nevieme kde sme! A to všetko kvôli tebe!“
Li se začaly slzet oči, potlačovanym smíchem a radosti. Byla tak šťastna, konečně se jeji dlouholety znamy začal projevovat a měnit se na kamarada. Konečně ji ukazal, že i on se muže rozčilit a že dokaže říct, co si mysli.
Musela se taky odvrátit, aby ji neviděl na obličej. Byla nadšena, už ani nevnimala co ji Domino řika. Byla odvracena zpatky k prohližení stěny s ruznymi symboly a drahymi kameny.
-
Prechádzala po nej prstami a tak obkresľovala obrisi symbolov.
„Že ja som sa nechal zase presvedčiť. A to sa nechám vždy! A ešte nikdy to nedopadlo...“
„Prestaneš už prosím ťa? Fňukáš ako ženská!“
„Tak ako...“
Na Dominovej tvári sa objavil úškrn. Lida nad tým iba mávla rukou.
„Dobre, nechaj tak a radšej poď konečne sem!“
Domino v tele neznámej ženy s po ramená dlhými, čiernymi vlasmi a nie príliš výrazným hrudníkom sa konečne postavil a pristúpil k Lide.
„Som tu. Takže čo mám robiť?“
„Zapoj tú vec čo máš vo vnútri tohto.“
Poklepala mu dvoma prstami na spánok Lida.
„Mal by si na to prísť aj sám, tak sa snaž.“
Tak sa teda dal do niečoho, čo mu nie vždy išlo, do spájania súvislostí a snažil sa rozmýšľať logicky zatiaľ čo ona ďalej prehľadávala stenu.
„No boli sme v knižnici a zatiaľ čo ja som zakladal knihy späť do police, ty si našla tie dvere. Takže stručne povedané... netuším!“
Lida sa pľacla rukou po čele.
„Čo zase? Tie dvere čo si otvorila boli z čierneho dreva a vidíš tu niekde čierne drevo? No len sa pozri aha!“
Domino sa otáčal dookola malej štvorcovej miestnosti päsťou klopal na steny.
„Všade samí kameň. Po dreve ani zmienky!“
-
„Ahaa!! A co se z toho vyvozuje?“ Lidě radosti zazařili modre oči. Popadla Domina za ramena.
„No čo?“ Zeptal se s naději Domi. Jak se zdalo šťastnou náladou se od Lidy dalo snadno nakazit.
Divka v mužskem těle se zarazila a sklopila hlavu.
„To nevim.“ Pronesla zachmuřeně a padla do deprese a to v tom samem rohu, ve kterem před chvili se nachazel on.
-
Domino na ňu pár sekúnd iba zarazene civel. Bola to nečakane prudká zmena nálady. No ako tam len sedela zo zvesenou hlavou, hľadiac do prázdna a budiac dojem, že jej každú chvíľu potečú z očí slzy bolo mu jasné, že musí niečo urobiť. A tak si k nej prisadol.
„Hej, no tak. Na katastrofické scenáre a sonety o smrti som tu ja. Ty si z nás dvoch tá silnejšia a rozhodnejšia. Ak na to neprídeš ty, ja určite nie!“
Hodila po ňom pohľad z ktorého ho zamrazilo a ktorý naznačoval, že ak neprestane, stane sa niečo nepekné. Nebol si istý, či sa zase nesprávne vyjadril alebo... tak počkať. Mal v úmysle ju povzbudiť, skutočne ju chcel povzbudiť tak prečo sa zase vyjadril takto? V hlave mu konečne preskočila nejaká iskra. Vzal Lidu za ruku:
„Vstávaj, no tak, hore sa!“
Zápasil aby ju dostal na nohy, čo nebolo ľahké pri jej súčasnom vzraste a fakte, že jeho súčasné telo sa dispozíciou sily od jeho starého dva krát nelíšilo.
„Čo má zasa biť?“
Vyzvedala keď ju konečne dostal z daného rohu preč.
„Už je lepšie?“
Pokývala hlavou.
„Tak už vieme aspoň niečo. V tom rohu je niečo čo urobí pesimistu aj s teba! Počkaj tu!“
Štvornožky sa vplazil späť do daného rohu a strčil ukazovák presne do miesta kde sa steny stretávali. Okrem chuti si otrieskať hlavu o stenu pocítil slabý chlad.
„Čo tam špekuluješ?“
„Je tu chladnejšie než inde v tejto, miestnosti alebo kde to vlastne sme. Možno je tu nejaká škára cez ktorú prúdi dovnútra chladný vzduch.
„A kde je škára, tak môže byť aj priechod. Uhni!“
Vošla znova do rohu, z ktorého Domina sekundu pred tým vytlačila a dala sa do vlastného skúmania. Posúvala ruku vyššie po línií stretu dvoch stien. Zastavila sa vo výške o niečo vyššej než kde mala hlavu a potom pokračovala horizontálne až do ďalšieho miesta v ktorom ju slabé závany chladného vzduchu usmernili aby prsty znova posúvala vertikálne. Natiahla sa aká bola dlhá, chrbtom sa zaprela do steny za ňou a nohami do kamenných kvádrov za ktorými, ako sa zdalo, bol nejaký priechod.
„A čo takto mi pomôcť?“
„Tak raz uhni, teraz poď sem tak si vyber!“
Po dovetku sa však dal do tlačenia do steny aj Domino.
-
Po chvilce pychtění se stěna se začala posouvat. Když se tak stalo, Lida nadšeně vykřikla a zabrala ještě vic. Domino se usmal a taky si přiložil sve usili.
Pak se najednou stěna rychle odsunula sama. Jak byla dvojice opřena o zeď zadami, tak nestihli zareagovat a chytit se něčeho. Začali padat.
Padali prazdnym temnym prostorem, který musel byt naprosto obrovsky. Protože zvuk jejich vystrašenych vykřiku se ztracel v prostoru.
Přes jekot vlastního hlasu, Lidia slyšela vodu a tak se připravila a zatajila dech.
Dopad do vody byl náhlý a šokujici. Ledova masa ji celou obklopila a vyvolala v ni paniku.
Vždycky měla strach z hloubek a teď se v jedne z nich se nachazela. Rychle rozpřahla ruky a začala plavat k hladině.
Po nějake chvili ji začal docházet dech. Vyděsila se ještě vic. Když už myslela, že to nedokaže, najednou se vynořila. Začala kašlat, protože spolykala trochu vody.
„Domino!“ Zařvala. Nikdo se neozval. Vykřikla znovu, tentokrát se slzami na krajičku.
Nějakou dobu se nic nedělo. Lida slyšela jen zvuk vzdáleného vodopadu. Připadala si jako v americkém hororu „Jeskyně“ a doufala, že se neocitla v podobne situace. Jeji myšlenky vyrušilo vzdalene zakašlaní. Divka se zaradovala a znovu zakřičela jmeno kamaráda.
„Jsem tu!“ Ozval se po chvili žensky roztřeseny hlas.
„Křič na mě, ať najdu!“ Řvala a plavala po směru, ve kterem očekávala, že Domina najde.
Když se konečně jeden druhého dotkly. Oba se kratce zasmali.
Jejich smich je hned přešel, když uslyšeli rychle se bližici hluk vodopadu. Znovu vykřikli.
***
Domino se cítil špatně, bylo mu strašné vedro a měl vyschlo v ústech. Slyšel nějake tiche hlasy.
Najednou na čele ucitil něco chladivého.
Někdo mu podepřel hlavu a nechal jej napit nějakeho teplého, ne zrovna moc dobře chutnajícího moku.
Škrabaní v krku jej donutilo se zakašlat.
„Tak, tak, pomalu, pij pomalu.“ Slyšela vedle sebe neznámy žensky hlas.
„Jak je na to jeji společník?“
„Je vzhuru. Převazali jsme mu žebra a teď se nachazi u lečitele Dagry.“
„Vysvětli mi jak se dvojice lidi dostala do řiše trpasliku bez jejich vědomi…a přežila to?“
„To netuším Ooti, však je tu spousta starych chodeb a prostoru, které je už zakazane používat.“
„Ale to stále nevysvětluje…“
Domino se znovu rozkašlal.
Komentáře
Přehled komentářů
Aby si skrátil čakanie vyhrabal z trávy zopár okrúhlych kameňov a poukladal ich do kruhu aby tak vytvoril ohnisko. Potom z jeho stredu povytrhával trávu. Ako sa však čas vliekol ďalej a tmy bolo stále viac a viac začal sa obávať či sa Lide niečo nestalo.
-
Lida sa každých pár metrov na chvíľu ohliadla za seba a snažila sa zapamätať kadiaľ kráča. Občas k tomu schválne zlomila nejakú tenšiu vetvičku aby sa poistila. Po pár desiatok minút narazila na vyschnuté krovisko a začala z neho olamovať vetvy. Nalámala koľko sa len dalo, no nemala ich ani čím zviazať a tak jej nezostávalo nič iné než len niesť ich v náručí ako keby to bolo bábä. Ako padala tma začala si všímať toho, že jej očiam to nijako zvlášť nevadí. Videla v tme takmer rovnako dobre ako cez deň. Niekde praskla vetvička. Možno pod jej nohou, netušila ale pre istotu sa zastavila na mieste celá napätá a čakala čo sa bude diať. Na ľavo od seba zahliadla niekoľko lesknúcich sa bodov. Blížili sa. Žeby sa nedostali až tak ďaleko a trpaslíci ich vypátrali? Nie. Neboli to pochodne. Keď sa priblížili na jej dohľad spoznala za nimi štvoricu vlkov. Oni si ju všimli po pár ďalších metroch napredovania a zamrzli na mieste rovnako ako predtým ona. Potom jeden z nich zakňučal ako keby ho niekto nakopol a rozbehol sa preč a ostatný nasledovali jeho príkladu. Lida sa zasa pohla, no už po pár krokoch o čosi zakopla. Síce sa udržala na nohách ale musela preto pustiť nazbierané prútie a tak sa dala znovu do zbierania a nadávania.
26
(Sheewa, 18. 9. 2012 23:27)
"Si bezcitný chlap." Zabrumlal Domino, když se musel postavit zaroveň s Li. Trochu se mu zatočila hlava při tom pohybu a malem by upad, kdyby jej jeho kolegyně po neštěsti nechytila.
Chvili na něj ze shora shlížela. Položila mu širkou, horkou dlaň na čelo a pak ruku vyměnila za rty. Pote se odtahla a pronesla:"To je špatne. Maš horečku. Seď tu a ja to udělam za tebe...mně zima neni, takže se obleč a natahni na sebe i muj zbytek hader. Ja prozatim se poohlédnu po suchem dříví a nějakých dlouhých větvěch, ze kterych bychom mohli udělat lužko. Spat na hole zemi neni zrovna moc vhodne, aspoň ne pro nemocneho člověka jako ty." S těmito slovy usadila přitele zpět na mech a vyrazila někam do lesa. Předtim než vstoupit do houšti, se ohlidla. Jakoby se snažila zapamatovat misto odkud vychazela.
-
Di nerad se loučil s horkym obětim, ktere mu Lida poskytla. Sice řikala, že ma horečku, ale byla mu zima a čim miň bylo světla, tim větší zima mu byla. Roztřasl se a udělat tak jak mu řekla.
25
(GirappAWt, 18. 9. 2012 23:27)
„Takže, keď už máme vo formalitách okolo oslovovania jasno, ako sa plánuješ o mňa starať?“
„Já? O tebe?“
„No jasne. Za prvé nie som stopro fit a za druhé a nemenej dôležité, ja som teraz dievča!“
Dodal s hraným triumfálnym úsmevom.
„Přestaň nebo tě kousnu a vyzkouším zda li tě kousnutí démoního krále zabije nebo vyléčí!“
Obaja sa tomu zasmiali.
„A teď vážně, co budeme dělat dál?“
Preniesol Lidiel vážne.
„Ty si dlhšie pri vedomí ako ja. Mohl, mohla si premýšľať!“
„Ne, nebudu to pořád jenom já, kdo bude přemýšlet! Co když mě unesou a ty mě budeš muset zachránit? Budeš muset přemýšlet a když tě k tomu budu nutit hned z kraje tak ti to pak půjde snáze!“
Di si povzdychol. Mala pravdu. Ešte raz sa rozhliadol okolo a svoj pohľad zastavil na oblohe.
„V tom to nie som nijaký expert ale predpokladám, že do západu slnka nemáme extra veľa času. Asi by to chcelo prístrešok na prespanie, oheň a niečo pod zub.“
„Vidíš, že to jde! Já udělám přístřešek ty nasbírej suché větve na oheň, tolik toho i s nachlazením snad udělat můžeš.“
24
(Sheewa, 18. 9. 2012 23:26)
"Ok, O_lee_ro." Prohlaskovala jeho nove jmeno po slabikam. "Budu ti řikat Di... kdyby se někdo nahodou zeptal čeho je to jmena zkratka, řeknu Oleera Di. Jako přimeni nebo tak. Co ty na to?"
Co na to mohl nově pokřtěny Oleera "Di", řict. Ano typicka Lidia, nikdy ji nepřehadaš, ať ji řikaš, co řikaš. Vždycky si vymyslela něco sveho a ať chceš nebo ne, musel si to použivat taky.
Mladik v divčim těle se nenaviděl za to, že ji neni schopen oponovat. Aspoň ne tak učinně, aby jeho argument přijala.
23
(GirappAWt, 18. 9. 2012 23:26)
„Počkaj, počkaj!“
Zamával nesúhlasne rukou.
„Navlhlé? To si so mnou pristála v jazere alebo čo?“
„Ne, když jsem tě vzal tak poslední věc kterou jsi udělala, než jsi o sobě kompletně stratila vědomí bylo, žes mě i sebe poblila.“
„A to vieš odkiaľ?“
„Protože jsem se probral jako první a všiml jsi toho! Všechno jsem musel vyprat v jezeře aby to šlo obléct.“
„A si si istý, že som to bol ja k to nás ovracal?“
„Hele není to snad jedno?“
Fíha, teda „věc kterou jsi udělala“, „všechno jsem musel vyprat“, ona vie ako hneď vpadnúť do charakteru.
„No dobre tak si ma mohl... mo-hol nechať oblečen-ú než sa zobudím a potom by som si to vyprala sama.“
Dával si pozor aby aj on trénoval naskočenie do charakteru aby sa v budúcnosti preriekal čo možno najmenej.
„Snad ti nevadí, že jsem tě viděla nahatou! Tedy, téměř. Myslel jsem, že se ti líbí bít ženská poté co jsi v posledních několika našich společných příbězích pořád za ženy vystupoval-a.“
„No priznávam sa, že som si vždy chcel vyskúšať aké to je byť ženou ale nie preto aby si ma mohl, sakra! Mohol! Mohol očumovať!“
„Dobře, tak už z toho nedělej drama. Nebo chceš každému chlapovi co tě od teď plácne po zadečku vykládat jak ti to vadí, nebo mu dokonce vysvětlovat, že nejsi na mužský?“
„Ok, uznávam no.“
„Tak, teď mi konečně bez filozofovani řekni jak jse chceš jmenovat?“
Dominovi sa hlavou rozbehli všemožné mená. Prevažne knižných a filmových postáv ale to trvalo iba chvíľku než sa dostal k menám ktoré používal pre svoje príbehové a herné postavy.
„Oleera, od teraz budem Oleera!“
Lidiel sa zatváril pochybovačne.
„Čo je?“
„Pro mě jsi vždycky byl a vždycky budeš Domino!“
Domino, teraz vlastne Oleera rozhodila rukami a rozosmiala sa. Lida možno hneď skočila do svojho nového mužského tela a upravila vyjadrovanie o sebe do mužského rodu ale samú seba rozhodne nezapierala!
22
(Sheewa, 18. 9. 2012 23:24)
"Nene... Alucard ne, co takhle Lidiel??? Ne? Ono se to snadnějí pamatuje, ne? Lidie-Lidiel?" Li se usmivala a mezitim co to řikala předpažila ruku do strany a ohla ji v loktu.
"Haa!!! Divej se na ten sváál!" A doopravdy na paži se ji vyrysoval velky biceps. Cela ruka se zdala jako dokonale dilo přirody. Co cela ruka, cele tělo! Bylo atleticke, přitažlive na pohled.
Domino polkl a odvratil pohled. Zkusil taky jestli má nějakou tu zásobu sily. Zjistil, že i když je na první pohled slaby, tak nějake to svalstvo přece jen má.
Jakoby mu Lida četla myšlenky, pronesla:"Když jsem tě svlekala, tak jsem zjistila, že máš docela pevné tělo. Jakoby si cely život cvičil bojové sporty."
"Ale ja se tak necitim! Připadam si slaby!" A v ten moment si konečně uvědomil, co Li poznamenala před chvili. Vyděšeně se na sebe podival a zjistil, že je doopravdy skoro nahy. Rudovlasy chlap na tuto reakci se znovu rozesmal.
"Věci jsou ještě navlhle. Apropo, jak si budeš řikat?"
21
(GirappAWt, 17. 9. 2012 23:48)
„Je.“
Domino to ale povedal z povzdychom, čoho si Lida všimla.
„Neříkáš to moc přesvědčivě.“
„Hm...“
„Tobě vadí, že jsi ženská?“
„Nie.“
„Že jsi nemocný?“
„Nie.“
„Áha, já už vím, tobě chybí srst ke štěstí viď?“
„Nó, mať srsť by mi nebolo proti srsti, k tomu štipku nejakých čarodejných schopností...“
„Strašný! Prožíváš svůj sen a je ti to málo!“
„Celý život som bol spokojný z málom, prečo by som nemohol byť náročný aspoň na sny? Ty...“
„No, pokračuj, co já?“
„Ty máš presne to čo zbožňuješ, démon, krvavo červené vlasy a stavím sa, že v tých jazvách na chrbte sa skrývajú krídla. Ja som rád, že sme tu, mimo tej našej otravnej reality. Áno, viem, že to na začiatku tak nevyzeralo ale som rád, ale k úplnému nadšeniu mi skrátka ešte pár vecí chýba. Ale dosť už o tom. Čo teraz?“
„Dobrá otázka. Myslím, že bychom si měli vymyslet falešná jména, protože když se v něčí přítomnosti budeme oslovovat těmi svými tak to pro ně bude asi dost matoucí ne?“
„Skvelá pripomienka. Tak ja myslím, že je to jasné Alucarde? (zmeň na aké chceš, neviem či s týmto súhlasíš) Ale myslím, že pre teba bude problém priblížiť sa ku komukoľvek, kráľ démonov.“
„No jo no. Nemohu za to, že mám ráda vůdcovské typy.“
20
(Sheewa, 17. 9. 2012 23:47)
"Nějaka změna přece jen nastala..." Lida se odmlčela, protože ji něco na jejim novem těle zaujalo a než si oblekla gatě, tak se par krat, ze strany na stranu, zhoupla v bocich. Přitom se divala na sve nove bohatstvi. Hlasitě se rozesmala, když si všimla jak na to zareagoval Domino. Při smichu se pokousila natahnout černe nohavice, přitom spadla a zustala sedět na bobku s dlani na oči a s chechotem na ustech.
Trvalo hodnou chvili než se uklidnila.
"Dobře, dobře, už jsem....hahah...v pořadku..." Par krat se nadechla a vydechla a pak se zaslzenýma očima pokračovala:"...naposledy co si pamatuji, tak jsem dostala ránu do žeber. Pak jen vím, že se mi zatmělo před očima a pak jsme se ocitli tady.... Kdyby si viděl, co jsem měla na tričku za blivajz!"
Opřela se zadama o zem a konečně si pořadně natahla gatě a pak s naprostym nadšením v hlase poznamenala."Si to představ...vždycky jsme o takove situaci jen snili v našich přibězich a teď proživame svou vlastní fantasy! No neni to skvěle?!"
19
(GirappAWt, 17. 9. 2012 23:47)
Nahol hlavu na jednu stranu, potom na druhú až mu zaprašťalo v krku a zaostril ešte lepšie. Nie, neboli to iba vlasy, čo tvorilo ten vzorec. Áno jeho súčasťou boli aj ony ale aj čosi iné. Vyzeralo to ako symetrické čerstvé jazvy tiahnuce sa na oboch stranách chrbta od lopatiek dolu a takmer sa stretávajúce na krížoch. Presunul svoj pohľad aj na okolie. Nikde žiadne stany, takže boli niekde úplne inde. Ale ako sa sem dostali? Takmer by bol zabudol na tú mäkkú navlhnutú vec o ktorú sa opieral. Bol to mech s vodou a tak si hneď doprial zopár opatrných dúškov, pretože bola studená a on ešte stále cítil škriabanie v hrdle.
-
Lida konečne usúdila, že už je čistá a otočila sa a vyrazila smerom k brehu. V jazere sa kúpala samozrejme úplne nahá. Až keď urobila pár krokov si všimla, že Domino sa už prebral. Zdalo sa, že on si ju všimol tiež. Vyprskol dúšok vody ktorú práve pil a odvrátil hlavu inam.
„Preboha zakry sa niečím áno?“
Pochopila prečo vyprskol vodu a prečo chce aby sa zakryla.
„No nedělej z toho drama. Na svého vlastního jsi se snad díval když jsi byl ještě kluk ne?“
„Technicky...“
Ztrhol z konára stromu gate a hodil ich jej smerom.
„...ním ešte stále som, takže.“
„No dobře, dobře.“
„Kde to vlastne sme?“
„Ani nevim.“
„Aha, no takže od minula aspoň žiadna zmena.“
18
(Sheewa, 17. 9. 2012 23:47)
momentě kdy se ruce trpasliku dotkly Lidinych paži, něco se stalo.
Domino jen ztěži viděl, co se děje kolm něj, ale najednou se vznašel. Jeho hlava se opirala o něči horkou hruď a na tvaří citil chladny vitr. Svět se s nim začal točit. Di nedokazal udržet v žaludku to malo, co mu Rodga nabídla k snědku a tak se pozvracel a omdlel.
***
Když se Domino probudil ucitil čerstvý vzduch vonici po vodě, lesu a trávě. Pod rukama vnimal měkký trochu navlhly mech a někde v blízkosti slyšel hluk padajici vody a něči prozpěvujici melodicky hlas, ktery se občas ztichl aby ho nahradilo kratké mužské zasmaní.
Chvili mu trvalo než se rozkoukal. A první co spatřil, bylo sušici se pradlo na větvi vedle něj. Všude kolem byl les a několik metru od něj se nachazelo jezirko s menším vodopadem.
Uprostřed jezera stala Lida. Byla k němu otočena zady. Prameny dlouhych krvavě rudych vlasu se ji lepily na blede, svalnate tělo a vytvařely zvlaštní vzorec.
17
(GirappAWt, 15. 9. 2012 23:08)
Aj keď Dominovi sa krútila hlava a ostrosť jeho videnia nebola v normále veľmi dobre vedel kto z prítomných je Lida. Bola totiž obklopená trpaslíčimi strážami a tak bola medzi nimi suverénne najvyššia. Neohrabane zo seba striasol Rodgyne podopierajúce ruky a tackavo sa vydal smerom k nej. Nedošiel samozrejme ďaleko pretože ho zastavili stráže.
„Ani krok ďalej, lebo sa k nemu pridáš!“
Varoval ho strážca.
„Sakra keby ma tak desne nebolela hlava tak sa ťa možno aj pokúsim nakopnúť...“
Zamumlal, pretože vďaka boľavému hrdlu si nemohol dovoliť luxus hlasného a zreteľného hovoru.
„Li, Li je ti niečo?“
„Ne... mam se... supr!“
Vyrazila zo seba pomedzi kašeľ.
„Ty šmejde, má zlomené rebrá!“
Rozčúlil sa a pokúsil sa zahnať po najbližšom zo strážcov. Jeho pokus však skončil veľmi neslávne a to tak, že pri svojej nerovnováhe, švih rukou spôsobil to, že sa zosypal na zem k trpaslíkovym nohám. Strážny sa rozchechtali:
„To je teda novinka, kráľa démonov stráži ženská!“
Rodga už bola pri dievčati a pokúsila sa jej znova pomôcť na nohy, strážny ju však odstrčil.
„Ty, si si vážne istý, že je to kráľ démonov? Teda, ten bývalý?“
Obrátil sa trpaslík v rytinovej helme na Keliána.
„Prisahám na náhrobný kameň môjho deda!“
„No dobre, tak teda pod zámok s nimi!“
16
(Sheewa, 15. 9. 2012 22:42)
Rozruch, který Kelian vyvolal, zpusobil, že se z male osady stanu, začali vychazet i další jeji obyvatele.
Lida take vyšla ven hned za Kelianem, viděla jak kromě trpasliku zde byli i staří lide a ženy s malymi dětmi.
Kromě toho, obklopili ji i nějaci postarši rozložiti trpaslici s brněním a sekerami.
V te chvili divce konečně došlo kde se nachazi. Byl to tabor utečencu. V kamenne dobře kryte dolině s větší zelenou loukou a malym jezirkem.
Jeden z mužiku v brnění se složitě rytou nazelenalou, kovovou helmou s velkou obousečnou sekerou namiřil na Lidu a zahulakal:"Byt tebou se raději ani nepohnu, jinak tě rozpulim."
Co zbyvalo Lidě než jej uposlechnout a zustat nehybně stat. Kromě instinktivniho strachu o sebe ji zajimalo, kde je Domino.
Na jeji otazku bylo hned zodpovězeno, když v periferním viděni spatřila vychazet dlouhovlasou divku podpiranou menší, rozložitou, šedovlasou ženou.
Když dika spatřila sveho přitele, chtěla na něj vykřiknout a zamavat. Jeji pohyb byl však vyložen jako pokus o utok. A tak rana do žeber na sebe nenechala dlouho čekat.
Li se zlomila v pase a spadla na všechny čtyři. Jednou rukou se chytla za žebra a hlasitě se rozkašlala.
15
(GirappAWt, 15. 9. 2012 22:31)
Kelián sa rozplácol na zemi. Chvíľku tak zostal ležať a potom sa začal zviechať na nohy.
„Čo to do čer... ta.“
Zamrzol keď si uvedomil, že obyčajný výplod jeho mysle by ho asi len ťažko dokázal zhodiť z postele. Otočil sa tvárou k Lide a zostal na ňu civieť. Lidu opustilo jej „červené videnie“ keď sa na trpaslíkovej tvári objavil absolútne komický výraz ktorý ľudia popisujú slovným spojením „Akoby mu včely uleteli.“ a musela sa usmiať. Ani si pritom neuvedomila aký je úsmev zahŕňajúci špicaté upírie tesáky, o ktorých ale samozrejme nemala tušenie, pre druhú stranu desivý. Kelián zbledol ako krieda. Pomaly, opatrne k nej načiahol ruku, pravdepodobne aby sa uistil, že sa mu to skutočne iba nezdá, no skôr než sa jej dotkol si to rozmyslel a prudko ju stiahol. Chrbtom k východu začal tackavo ustupovať.
„Hááá, háááááá, hááááááááááá!“
Rozjačal sa ako keby ho značkovali rozpáleným železom. Keď preliezal cez vchod do stanu, ešte stále chrbtom otočený k smeru ktorým smeroval sa potkol a znovu sa ocitol chrbtom na zemi. Znovu sa postavil, konečne sa správne otočil a rozbehol sa za svojim bratom.
„Nie, to nemôže byť alkoholom, ty ho tam skutočne mááááš!“
„Koho? Aha, no áno v baniach sme našli dvoch ľudí.“
„Ľ...ľ...ľudí? Tomu ty hovoríš ľudí? Veď to je on!“
„Kto?“
„Israphiel, kráľ démonov!“
„Prestaň si zo mňa uťahovať dobre?!“
„Ja to myslím vážne! Raz pri jednom rozvoze som ho mal možnosť vidieť na vlastné oči, keď ma cesta zaviedla skrz hlavné mesto ríše démonov. Je to on!“
14
(Sheewa, 15. 9. 2012 21:54)
Lidia se pokusila trpaslíka ze sebe dostat. Trpaslík ji sice sahal jen do půli těla, ale vážil dvakrát tolik.
"Pane, já Vam nejsem matrace, mohl byste ze mě slezt." Pronesla a hekla bolesti, když se ji metrákový pidimužik se na žebrech pohnul. Neznámo proč ji bolest a nepohodli rozčililo natolik, že začala všechno vidět rudě.
Hlasitě zavrčrela, chytla trpaslika za ramena a s nelidskou silou ho nadzvedla, zapřela o jeho hruď nohy a strčila.
13
(GirappAWt, 15. 9. 2012 21:34)
Okamžite na seba natiahol jednoduchú plachtu ktorou bol až do chvíle, kým ho Rodga začala natierať prikrytý. Rodga sa otočila smerom ku vchodu, pretože reakcia dievčaťa hovorila sama za seba. Nikoho už ale nebolo vidno a tak sa opäť vrátila k práci.
„No ukáž sa!“
„Nie!“
Protestoval Domino, ktorý sa cítil trápnejšie od sekundy k sekunde.
„Nech tam už bol ktokoľvek je preč, a ak sem strčí hlavu ešte niekto dostane odo mňa po nej!“
Po chvíli odmietania sa znovu nechal odhaliť aby mohla Rodga prácu dokončiť, zatiaľ čo on zo zavretými očami presviedčal sám seba, že situácia predsa len môže byť ešte horšia.
-
„Čo je zase?“
Urval sa na Keliána nechápavo Dagry keď jeho brat prepochodoval okolo neho z ďalším z nevysvetliteľných výrazov na tvári.
„Musím si okamžite ľahnúť, asi som to fakt prehnal!“
Zadudral a pokračoval do Dagryho stanu aj napriek bratovým varovaniam, že to nie je najlepší nápad.
-
Lida sledovala ďalšieho trpaslíka, ktorého ešte nevidela. Podobal sa Dagrymu, ale nebol to on. Uvedomila si to, keď si všimla, že má na hlave viac vlasov než Dagry. Zle na ňu zaškúlil a potom mávol rukou zo slovami:
„Ty Israphiel si tiež len alkoholový opar tak tu nezavadzaj chcem si ľahnúť!“
A bez ďalšieho slova si k nej ľahol do postele a čiastočne ju aj priľahol.
12
(Sheewa, 14. 9. 2012 20:56)
Tam po otevření stanové plachty ji ihned znovu zavřel a otočil se k ni zady. I přes vousy bylo vidět jak zrudnul. Viděl totiž člověči ženu, ktera byla do půli těla naha. A Ootinu pomocnici Rodgu, ktera ji na hrudnik a zada natirala mast.
***
Domino se strašně styděl podivat na svuj novy nahy hrudnik. Jak mu už dřiv Rodga vysvětlila. Mast, kterou mazala na jeho divči tělo, pochazela ze zviřete, jehož tuk byl nejlepši lek na připady nachlazeni.
Ve chvili kdy se do stanu vnořila hlava neznameho muže. Mladik si myslel, že se propadne pod zem.
11
(GirappAWt, 14. 9. 2012 20:55)
Keď si ale Lida všimla, že si ju ten trpaslík všimol a najmä aký výzor potom nadobudla jeho tvár, radšej sa stiahla späť do stanu. Síce to bolo zvláštne ale aj na tú vzdialenosť počula každé slovo, ktoré bolo vyslovené. Athreia, Israphiel vraj červenovlasý démon. Aj ona má teraz červené vlasy a neznáme mužské telo, ale rozhodla sa to považovať za ďalšiu zvláštnu zhodu náhod. Zamierila k stolu na ktorom boli všetky tie ampulky a byliny. Chcela sa na nich bližšie pozrieť, no keď sa nahla nad prísady, rebrá ju bolestivým pichnutím upozornili, že ešte nie sú celkom v poriadku. Na rovný a tvrdý stôl sa jej ale znovu ľahnúť nechcelo a tak sa zložila pravdepodobne na Dagryho posteľ, pretože pre ňu bola malá. Aby na nej mohla ležať, to bolo buď skrčiť sa, čo bolo ale vďaka bolesti nepohodlné alebo nechať previsnúť nohy od kolien dolu cez rám postele smerom k zemi. Ani to nebolo bohvie čo ale lepšie ako to predtým.
-
„Deje sa niečo?“
Spýtal sa Dagry.
„Mám pocit, že som ho videl.“
„Koho?“
„Israphiela a... a... v tvojom stane!“
„Ty si zase pil všakže?!“
„Hovorím ti že... no áno dal som si niečo na zahriatie ale...“
„Nepoučiteľný! Pamätáš ako si sa opil keď si viezol tie látky do Verilu, ako si spadol z voza a zaspal priamo uprostred cesty zatiaľ čo voz bez teba pokračoval ďalej a nakoniec si ho privlastnil doteraz ani nevieme kto?“
„Prestaň! Pijem lebo smútim! Ty nevieš aké to je stratiť nevestu pred svadbou!“
„Nesmútil by si, keby si si našiel niekoho nového ale keď budeš neustále smrdieť ako sud rumu tak to je potom jasné, že ťa žiadna nechce!“
„Vieš čo ty... skončil som s tebou!“
Ukázal Kelián prstom výhražne na svojho brata a nabrúseným krokom zamieril do stanu v ktorom ležal Domino.
10
(Sheewa, 14. 9. 2012 20:55)
"Nebyl si zase tak dlouho pryč Keliane abys mohl zapomenout." Ozvalo se bručivě za zady Ooti. Trpasliči muž s narudlou, hustou bradou zapletenou do dvou copu, vzhledl a spatřil Dagru sveho bratra.
"Rad tě zase vidim, bratře."
"Vzajemne to není, ale nemame na vyběr... Tak jaka je situace v lidske řiší?"
Kelian se ušklibl a vykřikl par rozkazu o vybalení zboží trpaslikum, ktere se přihrnuli k vozu ve chvili kdy zasoby dorazili.
"Situace neni zrovna přizniva. A nikdo nevi co nas všechny čeka. Když byl u vlady demoní kral Israphiel, byl mir. Jeho Temna řiše Athreia (čti Atreja) se za 300 let hodně zesilila a stala ještě mocnější a mnohem nebezpečnější než předtim. Ovšem teď má noveho vladce, ktery je kruty."
"Proč, co se stalo s Isrou?"
"Rudovlasy demon zmizel neznamo kam a..." Kelian se v ten moment zarazil, protože ucitil, jak se na něj někdo diva a tak natočil hlavu v tom směru. Trochu se mu ulekem naježili vousy, když spatřil jak ze stanu, ze ktereho předtim vyšel Dagra, vykukuje bleda, zvědava, mužská tvař a svymi zlatymi oči jej pozoruje.
09
(GirappAWt, 13. 9. 2012 21:27)
„No konečne! Už sme sa pomaly museli živiť lesnými plodmi.“
Vyhŕkla Ooti keď sa dostala k vozom zo zásobami aby pomohla piatim ďalším trpaslíkom vyložiť náklad.
„Most na Peltskej ceste podmyla voda minulý mesiac pri tých dažďoch tak sme to museli obísť. Ale tá obchádzka nám zabrala pár dní navyše.“
Vysvetľoval Kelian, ktorý práve odstrojoval huňaté, horské plemeno poníkov ktoré ťahali vozy.
„To je jedno hlavne že ste už tu! Teraz sa to hodí ešte viac!“
„Ako to myslíš?“
„No máme tu dva hladné krky na viac.“
Kelianovo obočie putovalo nahor, do oblúka.
„Ako to?“
„V doloch v zatopenej štôlni sme našli dvoch ľudí.“
„Tsss... zasa ďalší lovci pokladov čo?“
„Neviem ja...“
„Strýýýko Keliááán!“
„He héééj, chlapče. No čo otec? Stále je taký starý bručák ako sa pamätám?“
08
(Sheewa, 13. 9. 2012 21:27)"Jakymi dveřmi?" Zeptala se podezřivavě, pak se však zarazila, protože z venku uslyšela hluk. Opatrně nezname narovnala polštař a vyšla ven.
27
(GirappAWt, 18. 9. 2012 23:28)