Príbeh s pracovným názvom "PlanesWalker"
Tržnica bola plná vôní a pachov čerstvej krvi z mäsiarskych stánkov. Janine sa však nepristavila ani pri jednom z nich. Inokedy by medzi stánkami strávila aj pol dňa aby si vypočula novinky z druhého brehu Bieleho mora a kúpila si maličký plátenný váčok s levanduľou aby uvoľnila ťatý vzduch za závesmi svojich nosidlách ale tento krát nemohla. Nie dnes! Nemohla si dovoliť riskovať, že jej peniaze nebudú stačiť, a aj tak to nemuselo vyjsť. Našťastie jej otec ešte nezistil, že si požičala jeden z jeho mešcov. Keby to vedel tak jej štyria ochrancovia ju teraz nenesú v nosidlách ale z rukami za chrbtom späť domov k jej otcovi. Tržnica bola o tomto čase plná ľudí. Súboje v aréne boli už v plnom prúde a veľa ľudí malo namierené práve tam, a ona tiež. V duchu si hovorila, že sa pravdepodobne zbláznila, keď sa pokúša o niečo také ako získať Drápača. Janine nad tým dlho rozmývala už dlho predtým. Nebol to žoldnier, mohol byť teda spoľahlivejší, a aj napriek tomu sa dal kúpiť. Teda skôr vykúpiť. Ak bojoval v aréne bol to pravdepodobne otrok. Stúpal síce v aréne hore, prežil už niekoľko súbojov, ale k titulu mal zatiaľ zo vrtkých najďalej a preto by malo byť ľahšie ho od jeho pána získať, ako keby chcela Kamennú Päsť, alebo Strelca. Na viac hovorilo sa, že Drápač má talent na boj.
„Uvoľnite cestu ľudia, prosím. Uvoľnite cestu pre dcéru najvyššieho pokladníka...“
Desiatky ľudí na tržnici ustupovali, a tlačili sa jeden na druhého aby urobili aspoň nejaké to miesto pre jej nosidlá a oni postupovali smerom k aréne. Zastavili priamo pred hlavným vchodom. Kapitán jej stráží – zástupca kapitána osobnej stráže jej otca, teda otcov človek, odhrnul záves nosidiel a Janine vykĺzla von. Pod jej sandálmi sa zvíril prach.
„Vy dvaja strážte nosidlá!“
Prikázal veliteľ. On a ďalší strážny Janine nasledovali dlhou, sporo osvetlenou, vstupnou chodbou, na konci ktorej boli drevené, oceľou spevnené dvere. Na pravej strane pri stene pred dverami stál stolík, pri ktorom na stoličke sedel bruchatý, plešivý muž s mäsitou tvárou. Na stole mal položený tučný, pootvorený mešec a niekoľko menších, pri ktorých boli uložené štítky s menami. Mal tam aj zapálenú sviečku, atrament, brko a pergamen na ktorom mal zapísané mená tých ktorý uzavreli stávku na niektorého z bojovníkov. Chodbu plnila rada ľudí ktorý platili a z druhej strany oceľou vystužených dverí im otváral muž z kapucňou na tvári a za každým a jedným človekom dvere aj pohotovo zavrel, aby sa dovnútra nedostal nikto kto ešte nezaplatil. Nejakú chvíľku trvalo, než Janine prišla na rad.
„Dve zlatky na osobu za zápas.“
Zahlásil tlsťoch.
„Kedy príde na radu Drápač?“
Spýtala sa Janine.
„Ste fanúšik pani?“
Prikývla.
„Príde na plac hneď ako skončí tento zápas.“
Janine si siahla do vrecka a položila mužovi na stôl štyri zlaté.
„Títo páni si zaplatia sami.“
Upozornila tlsťocha. Nemohla však ujsť. Ešte nie. Obaja muži tlsťochovi hodili do mešca po štyroch zlatých a zo šomraním ju nasledovali za dvere a potom hore točitým schodišťom, po ktorom už postupovalo aj pár ďalších ľudí čo platili ešte pred nimi. Nakoniec vyšli na prvé podlažie trojpodlažných balkónových priestorov pre divákov. Všetky tri podlažia boli plné a všetci skandovali:
„Červený Pes, Červený Pes, Červený Pes!“
Zápas ktorého hrdinom bol zjavne tento Červený Pes, práve prebiehal, v kruhovej aréne uprostred ktorej bol ježko z polámaných mečov, okolo ktorého boli štyri stĺpy z ktorých viseli reťaze. Po obvode celej arény bol žliabok v ktorom horel olej. Zápasníci bojovali bez zbraní. Trhali sa na kusy vlastnými rukami. Vysoký muž podľa vzhľadu severan, s červeným psom na špinavej, pôvodne žltej bojovej tunike, držal za ramená menšieho, plavovlasého muža a kolenom ho udieral do hrude. Potom ho vzal za jednu ruku, podkopol mu zozadu nohy a prehodil ho na chrbát. Potom mu položil nohu na ohryzok a prudko ňou trhol, navzdory tomu, že menší muž mu nohu držal a snažil sa ju z krku odtlačiť.
„Dámy a páni.“
Rozliahlo sa po celom priestore arény.
„Našim víťazom je Červený Pes ktorý zabil Zlatovlasa. Týmto víťazstvom sa z neho stal Gladiátor. Teraz môže arénu opustiť a odpočinúť si. Gratulujem tým, ktorý uzavreli stávku na jeho víťazstvo. Výhercovia si výhru môžu vyzdvihnúť pri odchode z arény.“
Oznamoval vyvolávač všetkým prítomným. Červený Pes sa otočil a odkráčal do tunelu. Zavrela sa za ním oceľová mreža.
„A teraz, vychádzajúca hviezda, tvor, ktorý nedávno zrazil hlavy dvom elfským sestrám. Toto poľudštené zviera poznáte pod menom Drápač!
Dnes nastúpi proti trom cizincum, otrokum vznešeneho Baldara!“
Mřiže na vzdalenych stranach areny se začinaly zvedat a na širy svět v pomalum tempu vypouštět čtyři bytosti.
Na jeden straně kračela humanoidni kočka mužskeho pohlavi s ohnivě rudymi vlasy, v a na druhe trojice lidi, 2 muži a jedna....divka!
Jak se tak Waylin přibližoval k trojici hodnotil jejich slabiny i přes ten hluk davu zaroveň svym vybornym šelmim sluchem slyšel, jak ta divka něco největšimu z mužu řika a chyta za ruku.
„Belante!....To nemužeš, nemužeš někoho zabit jen tak!“
„Proč ne, řekli nam, že jestli ho zabijem, pusti nas.....tak ho zabijem.“
„Viš, že nas nepusti, a budou dalši!“
„Utečem! Měli jsme to udělat už davno.....no taaaak, Belante!!!“ Divka se pověsila na mužovo rameno a ani ho tim nezpomalila.
„Vy stujte opodal, ja to vyřidim a pujdem.“
Divka se pustila Belantova ramena, dala ruce v bok a vztekle dupla nožkou.
„Belante, ty si tvrdohlavy sobecky pitomec!....A tyyyyy Strajdere si stejny!!!....Když ho nechaš tohle dělat!“
Menši muž z dlouhymi blond vlasy, ktery by se dal se dal přirovnat k elfovi, rozhodil ruce a zanařikal:“Co zas ja??? Co jsem zas proved?!“
„No pravě že nic, ty pitomče! Ty nikdy nic!“ Divka frkla a otočila se k nim zady.
Strajder nevěřicně zakroutil hlavou a dotkl se ramena o hlavu většiho Belanta.
„Kvuli ni jsme se do te šlamastiky dostali a ona nam tu ještě bude vyčitat naše nehezke chovani k nepřiteli.“
Waylin došel přesně do prostřed bojiště.
Komentáře
Přehled komentářů
"Jestli chcete na naši hlavu přivolat vojaky, tak prosim...hulakejte tady dal."
Zirnitra se studem zadivala do země:"Ale...." chtěla protestovat, ale Strajder machnul rukou a kratce a stroze rozkazal:"Ani slovo."
Chvili počkal, až se na obličejich dvojice přestal ukazovat naznak protestu a pak pronesl:"Takže plan našeho postupu k cili je nasledujici...ty Belante vylečiš ranu Waylinovi, to je ten naš kočiči znamy dole a přesvědčiš ho a tu ženu, aby s nami zpolupracovali, potřebujem je...musime znat s kym budeme jednat a kam budeme cestovat...prostě je přesvěč aby nam pomohli najit klič. Ja mezitim pujdu sehnat nějake ty zasoby a koně pro cestu."
"A co ja?!" zanařikala Zir a nahodila uraženy obličej pro ignoraci.
"Ty se snaž aby ses nam tady nezačala měnit..."
"Ale Strajdere..."
"Žadne ale, tim že si lhala o svem věku si ohrozila jak celou misi tak i nas. To je nepřipustne. Misto toho aby si nam byla pomoci, stala ses přitěži, kterou musime hlidat." Když Strajdr domluvil, nastalo ticho. Velitel odešel a divka to jakoby ani nezaznamenala. To co ji Strajder řekl, ji ranilo a bylo to na jeji tvaři vidět.
Belant sledoval vyraz ve tvaři Zir a najednou mu v mysli vytanulo, jestli to od Strajdera nebylo přehnane. Ano lhala o věku, aby se dostala na misi... a on věděl proč to udělala....možna kdyby ten duvod věděl i Strajder....NE...v žadnem připadě...
Najednou Belantova litost zmizela a nastoupila chladna roboticka logika...aspoň ji to uklidni, a bude se krotit ve svych činech a chovani až do konce mise.
Android otevřel stehenni schranku a vytahl specialni injektor s ampuli nanobotu, ktere měli pomoc panteřimu muži, schranku na stehně zavřel a bezeslov vyrazil dolu po schodech k dvojici domorodcu.
Hádka - Zirnitra a Belant
(GirappAWt, 20. 11. 2010 0:54)
„Už mám toho dosť! Niesi moja stvoriteľka. Si mi len zverená a jedinú povinnosť ktrorú voči tebe mám je udržať ťa nažive, viac nemusím!“
Belantov hlas nenaberal príliš na intenciách, ale bolo v ňom cítiť podráždenie.
„Na to ti kašlem! Bol si pridelený mne, ty mne! Nie ja tebe!“
Zato Zir sa nechcelo nejako príliž krotiť. Zaprskala, a tón jej hlasu už nebol pokojný. Začínala ňou prestupovať zlosť.
„Vážne? Khov je blázon, že ťa sem vôbec posielal! Keby vedel o tvojich schopnostiach tak by takú chybu určite neurobil.“
„Ako môžeš posudzovať moje schopnosti počas našej prvej spoločnej misie?!“
Zirine oči dostali mačací výraz.
„Stačilo mi to, čoho som bol svetkom. Už jednoduhšia úloha v celom širokom vesmíre snáď neexistuje! Prietieť, pristáť, vziať AI krištále a zase odletieť. A ty si to dokázala skomplikovať tak, že mi neostáva nič iné iba chytať sa za hlavu čo stváraš! Začína mi to pripadať, že to sabotuješ schválne! A ten tvoj posledný počin!“
„Neštvy ma ty kopa obvodov, ten chlap si začal dovoľovať to som to mala nechať iba tak?!“
Strajder vystupoval hore po schodoch. Už v ich polovici počul, že Zirnitra a Belant sú zase „spolu“.
„Áno, je vždy lepšie ho vyfackať, aby potom zavolal maníkov ktorý ťa spútajú a predajú nejakému blbcovi, ktorý ťa pošle zabíjať do arény, s tým, že ak zvýťazíš tak ťa pustí!“
Preniesol android a jeho hlas pretekal iróniou.
„Akurát ty máš čo hovoriť! Hrnul si sa do toho ako...“
„Už zase ste v sebe?“
Povedal Strajder vyčítavo keď otvoril dvere.
V úkryte
(Sheewa & GirappAWt, 20. 11. 2010 0:53)
Kamenny opuštěny dum do ktereho došli byl kdysi určitě krasny, ale od te doby zel prazdnotou a zarustal plazivym břečťanem. Diky tomu branka, diky ktere se trojice dostala na dovrek byla rostlinstvem zarostla natolik, že by nikoho ani nenapadlo, hledat v te spleti zeli nějaky vchod.
Břečťan kolem plotu rostl tak hustě, že na dvorek ani nebylo vidět.
„A ste si istý, že tu budeme v bezpečí a ukrytý?“
Spýtala sa roztraseným hlasom Janine, ktorá bola ešte stále bledá.
„Prečo by nemalo?“
Nadvihol obočie Strajder.
„Ja len, je to prakticky v meste...“
Namietla potichu.
„Aj keby to tu niekto objavil, nemyslím si, že by nás išli hľadať dovnútra.“
Odvetil Strajder zatiaľ čo ich uvádzal dovnútra. Waylin sa konečne z úľavou narovnal a strhol si látku z čela. Už sa nemohol dočkať chvíle kedy si dá dolu nohavice. Jeho chvost ho vzadu nepríjemne tlačil. Interier domu bol o niečo čistejší než by človek čakal, no aj tak bolo v niektorých kútoch prachu a pavučín dostatok. Nábytku bolo málo, a ešte menej ho bolo nepoškodeného. Od dverý viedla chodba cez celý dom, zakončená schodišťom vedúcim na poschodie. V pravo od nich bol cez oblúkový portál vchod malej obývačky. Bol tam kozub, dve stoličky a jedna niečo ako pohovka, už dosť prežraná moľami, s malým stôžkom kníh z knihovničky, ktoré boly zhrnuté na kopu pri poličke, na ktorej ich zostalo už len pár, miesto nohy.
„Takže, aby sme zostali utajený...“
Povedal Strajder keď zavrel dvere.
„...bude každý z vás po dobu ktorú tu strávy dodržovať tieto pravidlá. Nebudete chodiť do miestností na poschodí, ktoré majú okná do ulice. Nemalo by sem byť vidieť z cesty, ale myslím, že riskovať sa neoplatí. Nikto nebude vychádzať, von pokiaľ to nebude skutočne nutné a oheň, nech nikoho z vás ani nenapadne ho v noci zakladať! Svetlo plameňou by v tme mohlo byť vidno aj z predných okien. Obaja prikývli.
„Idem sa pozrieť kde sú ostatný vy zatiaľ... no robte čo uznáte za vhodné okrem toho čo som zakázal.“
A s týmito slovami ich opustil. Waylin pomohol Janine posadiť sa na jednu zo stoličiek v obývačke. Chcel si dať dole nohavice keď si všimol, že na mieste kde bol zranený krv cez ne presakuje. Janine si to všimla tiež až teraz.
Cesta do úkrytu - Strajder Janine a "starček"
(GirappAWt, 20. 11. 2010 0:52)
Nebol to však len on kto sa chvel na tele. Zdalo sa, že si Janine začala uvedomovať čo vlastne urobila. Malo to vyzerať tak, že ona a Strajder podopierajú mierne krívajúceho Waylina, ale z toho ako pevne ho Janine držala a ako sa jej chvela ruka bolo Waylinovy jasné, že keby ju pustil, tak sa asi na nohách dlho neudrží. Trochu pobledla. Mierne sa naklonil na jej stranu a zašepkal jej do ucha:
„Prvý krát si niekoho zabila však?“
Iba strnule prikývla.
„Neboj sa, to prejde.“
„Deje sa niečo?“
Zamračil sa Strajder keď si všimol ako si šepkajú. Waylin sa k nemu otočil.
„Zabila jedného s tých mužov, vraždila prvý krát v živote...“
Waylin zaspomínal na svoju prvú vraždu. Cítil ako sa mu do očí tlačia slzy. Na pár sekúnd mal opäť šestnásť. Bolo to presne v deň, tesne predtým než vošiel do izby kde ležali. Predtým než vošiel bol to boj o život, až potom keď našiel svoju matku a sestru v krvavých kalužiach si uvedomil, že sa čiastočne pomstil...
„Hej si v poriadku?!“
Oslovil ho elf.
„Hm čože? O áno, len som... ale nič.“
Na sekundu sa pustil Strajerovej ruky aby si rukávom utrel tvár.
„Ako ti mám vlastne hovorť? Nemám totiž pocit, žeby matky zvykli svoje deti pomenovať „Drápač“, ale veľmi nepoznám váš druh takže neviem...“
Pantheranovy sa vrátilo trochu úsmevu.
„Máš pravdu, moje pravé meno je Waylin.“
Strajder mu potriasol rukov. Vynechal však formulku „teší ma“, pretože si nebol istý, či má byť čím potešený. Skôr mu prišlo trochu hlúpe a hlavne nebezpečné oslovovať ho jeho arénovým menom, ktoré poznal prakticky každý kto sa chodil dívať na zápasy.
„Ja som...“
Waylin mal chuť povedať jeho meno zaňho. Keď bol malý, rád takto prekvapoval ľudí keď započul ich mená skôr než sa zoznámili, ale Strajder vyzeral o niečo prístupnejší než Belant a tak si to s ním nechcel hneď na začiatku pokaziť. Nebolo vilúčené, že ich spoločná cesta bude dlhšia, než len k tej jazdeckej soche. Jediný koho meno nepoznal bola tá žena, čo bola s nimi. Jej meno doteraz nikto nevyslovil.
„Strajder.“
„Je mi cťou Strajder. Musím povedať, že som stretol len veľmi málo tak mrštných bojovníkov akým si sa ukázal byť ty!“
To Strajdera prekvapilo, ale chcel si zachovať nezmenený výraz tváre, tak si predstavil, že hovoria o niečom úplne bežnom. Aj napriek tomu keď sa na to Waylinovy snažil odpovedať trochu zajachtal:
„No...to...ďakujem za uznanie.“
„Nemaly nás tu počkať?“
Dostala zo seba Janine a rozhliadala sa keď už stály pri soche.
„Nie netreba, ja viem kde to je. Tadiaľto.“
Strajder potiahol Waylina na svoju stranu.
cesta do ukrytu - Belant a Astartre Zirnitra
(Sheewa, 17. 11. 2010 11:48)
Astartre Zirnitra Baldur už to nemohla vydržet a proto zaskučela:" Musiš mě tak tisknout, nikam ti přeci neuteču!"
Belant přitlačil divku ke svemu boku ještě vic a jako zamilovany holoubek s nadhernym milujicim usměvem se nakčil a do ucha ji vyhružně zavrkal:"Nechci riskovat, že udělaš nějakou dalši hloupost, ktera nas dostane do ještě většich potiži, než ve kterych jsme teď." Sva slova potvrdil, kratkym nevinnym polibkem na rty. Jakmile vojaci, kteři je pozorovali prošli kolem a zmizeli z dohledu. Belantuv zamilovany vyraz se změnil na zhnuseny a hrubym pohybem strčil divku do postranní uličky za gigantickou sochou.
Po par desitkach metru dvojice došla k opuštěnemu vchodu do zapomenuteho dvorku a opuštěneho domu.
Když vešli do vnitř stavby, muž na nic nečekal a po napul rozbořenych schodech, zamiřil do druheho patra budovy a Zir tahl za ruku sebou:"Musime si promluvit." Zabručel a vzteklym polovičnym kopem rozrazil dveře do jedne z dvou ložnic.
cesta do ukrytu
(Sheewa, 17. 11. 2010 11:35)
"Jdeme!" Zavelel Belant a předtim jak vyrazit přistoupil k Jejině, spražil ji nenavistnym pohledem a utrhl kus latky z jejiho šatu. Bylo to tak rychle, že žena nestačila protestovat.
Bel hodil utrhly kus latky Wylinovi do tvaře a rozkazovačnym tonem pronesl:"Omotej to kolem hlavy a skrč se, ať ti není vidět do tvaře."
Jenine vzala panteřiho muže za paži a rameno a ze sve vlastní iniciativy převzala roli vnučky starajici se o sveho milovaneho, stareho dědečka. Zde nebylo co řict. Belant pokyval hlavou na souhlas a majetnicky popadl Zirnitru kolem pasu a jakoby se nechumelilo vypohodoval z uličky.
Strajdr zase utrhl kus latky z oblečení mrtveho a podal ho Wylinovi se slovy:" Obvaž si stim ranu." A zatimco panter s Jenininou pomoci obvazoval nohu, blonďak z vojaka stahl po kolena kratke nohavice a položil je Waylinovi na rameno:"Obleč si je, zkus do nich schovat ten ocas co maš v zadu, ranu by to mělo zakryt....ty.." a ukazal Na dceru Minatora "...pomoz mu, rychle...musime vyrazit." Jakmile byli hotovi. Strajder popad pantera za druhou ruku a trojice vyrazila stejnym směrem jako Belant a Zir.
Po chvilce chuze a pote co minuli skupinku straži, Waylin konečně po dlouhe době promluvil:"Kam to jdeme? Nikde nevidim tveho přitele..."
Elfi muž se usmal a poplacal "stařečka" po shrbenych zadech:"Když jsme se přišli, vyhlidli jsme misto, pravě pro takove připady jako je tento.... a nebojte s...neztraltili jsme je, podivejte jsou tamhle před nami u te sochy na konci ulice."
Waylin se zadival ve směru , kterym elf ukazoval a spatřil jen tečky tmavych hlav lidi a vzdalenou prozatim zmenšenou sochu jezdce na koni. Ovšem ne hledanou dvojici. V te chvili si panter uvědomil, že ten elf vidi lepe než on sam a jakykoli elf ktereho potkal. Neznamo proč se zachvěl.
Pasca v uličkách 3
(GirappAWt, 13. 11. 2010 22:25)
Keď sa ocitli na dennom svetle, Belant zovrel Zir rameno.
„Spomaľ! Schováme sa v dave!“
Všetci traja zastali a potom pomaly vkročili do davu. Snažili sa vyzerať nenápadne a prejsť čo najväčšiu vzdialenosť od arény pokojným krokom. Našťastie ani jeden z nich nemal bojovú tuniku arény, takže neboly až taký nápadný. Po ich ľavici prebehol Drápač a držal za ruku tú ženu, ktorú predtým ohrozoval. Krátko na to za ním nasledovali štyria strážcovia. Trojica ako jeden muž sklonila hlavy aby im nebolo vidieť tváre.
„Maly by sme mu pomôcť.“
Potichu zašepkala Zir. Strajder a Belant sa na ňu pozreli vytreštenými očami.
„Prosím?“
Vyhŕkol Belant ktorý si nebol istý, či dobre rozumel.
„Ty mu checš pomôcť? Prečo?“
„On pomohol nám nie? Myslíš, že by sme sa dostali len tak von keby neupútal pozornosť.“
„Že to hovoríš práve ty, mala si na krajíčku keď k nám prišiel, bolo to na tebe vydieť.“
„Ty mlč! Mohol ťa zabiť a miesto toho ti podal ruku a pomohol ti postaviť sa.“
Utrhla sa na Strajdera tichým hlasom.
„Myslím, že by to bolo žiadúce pre rovnováhu.“
Povedala. Strajder a Belant len znovu neveriaci zakrútili hlavami.
Waylin uchopil ruku muža ktorý sa chystal naňno zaútočiť výpadom zhora a zaril do nej drápy. Muž však meč nepustil. Nastavil meč proti výpadu druhého muža. Jeho prudkosť však bola taká, že sa Waylinovi jeho vlastný meč v rukách pokĺzol a jeho špička sa mu zahryzla do stehna pravej nohy. Muž ktorého ruku Waylin zvieral si prehodil meč do druhej ruky. Práve keď sa obaja strážcovia chystali zaútočiť znova oboch ich zo zadu chytili čiesi ruky. Pod bradu a za temeno a prudko im trhli hlavami. Muži sa bezvládne zviezli na zem a ukázalo sa, komu vlastne dané ruky patrili.
Pasca v uličkách 2
(GirappAWt, 13. 11. 2010 22:24)
Waylin sa vrhol do spleti uličiek prístavnej časti mesta.
„Asi sme sa ich zbavili!“
Ozvala sa Janine a namáhavo dýchala. Rozhliadol sa. Za nimi nebolo vidieť nikoho, v malej uličke boly úplne sami. Predsa by sa len tak nevzdali, ušiel im predsa väzeň ktorý navyše chcel napadnúť človeka. Ťahal preto za sebou Janine nemylosrdne ďalej.
„Prosím, už nevládzem, potrebujem len malú chvíľku.“
Zaprosila. Zvoľnil teda tempo. Už nebežali ako o život ale stále ešte v pokluse bežali uličkou. Akonáhle sa však dostali na jej koniec, prudko zaspätkovali späť do uličky. Bolo však už neskoro, dvaja muži čo stály pred malým mostom cez vodný kanál z rukami na rukovätiach mečov si ich všimli a vyrazili k nim. Waylinov sluch zaregistroval zvuk tasených čepelí. Janine vydala vydesené hlesnutie. Keď sa Waylin pozrel na druhú stranu videl, že z druhéko konca uličky sa k nim blížia ďalší dvaja muži. Uličku nepretínali žiadne bočné uličky. Ocitli sa v pasci. Pritisol sa chrbtom o stenu jednej z budov, Janine pritlačil na seba a podložil jej pod krk čepeľ meča.
„Prepáč.“
Zašepkal jej do ucha.
„Okamžite ustúpte, lebo jej podrežem hrdlo!“
Zavola na približujúce sa stráže.
„Len to skús a zomrieš! Ak nám ju ihneď nevidáš zomrieš tiež!“
„Nechaj ma ísť.“
Hlesla odovzdane Janine. Nemyslela si, že to skončí takto. Vôbec s tým nepočítala, že by sa mohlo stakť to čo sa stalo. Myslela si, že si Drápača od žoldniera jednoducho kúpi a potom ujde svojim strážam do prístavu kde si zaplatí plavbu na juh na nejakej obchodnej galére. Štvorica už bola dosť blízko. Waylin trochu oddialil čepeľ a ona mu vykĺzla. Zo sklonenou hlavou vykročila k dvojici ktorá sa približovala smerom od malého mosta. Jeden z jej strážcov ju vzal za ruku a zo slovami:
„Poďte moja pani.“
ju odvádzal preč smerom ktorým prišiel. Ostatný traja tasili meče a chystali sa zaútočiť na Waylina ktorý bol opretý o stenu, držal meč v oboch rukách a snažil sa odhadnúť z ktorej strany príde útok ako prvý. Janine si však uvedomila, že ešte má jednu šancu. Rýchlo napriahla ruku po strážcovej dýke, než si to strážca stačil uvedomiť, rýchly na hor miereným pohybom mu podrezala hrdlo pod bradov. Stihol vykrýknuť. Jeho kolega ktorý s ním predtým prichádzal z rovnakého smeru sa otočil po zvuku. Waylin sa tejto šance chopil a jediným čistým sekom uťal mužovi hlavu. Krv sa rozprskla na všetky strany. Potom sa už musel brániť proti dvojici ktorá sa naňho zúrivo vrhla. Skôr odrážal útoky, než útočil.
Pasca v uličkách 1
(GirappAWt, 13. 11. 2010 22:23)
Jajinini strážcovia si všimli, kde dcéra lorda Minatora vlasne je, až keď žoldnier urobil rozruch ako hodil po Drápačovi pohár. Nebolo im jasné ako sa im dokázala stratiť ale v takom dave aký bol prítomný v aréne to nemohol byť veľký problém. Hneď ako si všimli kde je, začali sa predierať jej smerom davom. Nebolo to však jednoduché museli sa pretláčať medzi ľuďmi. Všimli si, že Drápačovi sa podarilo vyskočiť na jeden z nižších balkónov a blíži sa k ich zverenkyni. Už sa davom nepredierali, jednoducho odhadzovali každého kto im stál v ceste. Na chvíľu stratili obraz o tom čo sa z Janine deje, pretože prešli do zákrytu niekoľkých stĺpov. Muž ktorý spôsobil ten rozruch odrazu vybehol spoza jedného zo stĺpov a zrazil sa s nimi. Jeden zo strážcov spadol na zem, ten druhý mu čo najrýchlejšie pomohol vstať:
„Čo to robýš hlupák?! Bež za ňou!“
Keď už ale konečne pribehli na miesto kde Janine stála, videli už len tigrieho muža ako drží ich zverenkyňu za ruku a spolu utekajú k východu. Pustili sa teda za nimi.
Waylin sa na pár sekúnd Janine pustil, urobil premet v pred, pritom zobral jednému z omráčených strážcov ležiacich na zemi krátky meč, prevalil sa po chrbte, postavil sa, znovu vzal Janine za ruku a bežali ďalej.
„Bežia za nami stráže!“
Upozornila ho Janine. Takticky nespomenula, že je to jej osobná stráž aby si to náhodou nerozmyslel. Waylin sa ohliadol cez rameno. Bolo to tak. A je to tu, problémy! Pomylslel si. Bežal však ďalej. Svetlo na konci vstupného tunela sa približovalo, bohužiaľ stáže tiež. Vybehli do slnečného odpoludnia na prach námestia ktoré sa pred nimi otváralo. Ani na sekundu sa nezastavili. Janine sa snažila zo všetkých síl aby mu stačila, ale ani šaty ani obuv ktorú mala práve na sebe neboly na beh najvhodnejšie. Waylin očami pátral po trojici z arény. Všade bolo veľa ľudí, obchodníci, bežný ľudia čo sa prechádzali a prezerali si stánky. Bežal a pritom rozmýšľal ktorým smerom sa asi vidali. Ak by bol na ich mieste asi by sa snažil stratiť v dave. Jemu by sa to však nebolo podarilo. Možno keby mal na sebe plášť s kapucňou ale nie bojovú tuniku. Jeho srsť bola aj na pantherana príliž nápadná a už veľa krát sa pýtal bohov prečo ho stvorili tak nápadného.
Dvaja strážcovia ktorý ostali pri Janininych nosidlách si až o pár seknúd všimli kto to vlastne prebehol prakticky okolo nich, pridali sa k svojim dvom kolegom aby im pomohly pri prenasledovaní. Veliteľ si uvedomil, kam Drápač, možno chtiac možno nechtiac mieri. Prístavné uličky, výhoda pre nich.
„Vy dvaja bežte do prava, odrežete im cestu keď sa dostanete na malý most skôr ako oni!“
Dáme im pocit bezpečia. Pomyslel si.
utěk
(Sheewa, 12. 11. 2010 16:20)
Waylin se podival na Belanta a ten kyvl na souhlas. Kočiči muž se rozběhl, skočil a nohami se odrazil od rukou a ramena muže. Zeď a nejbližši plošinka na ktere seděli lide, nebyla zas tak vysoko aby to tam Waylin nedoskočil. Jak přistal na kamennem sedatku, nemeškal a rozběhl se k Žoldneřovi.
Kočiči muž nic nevnimal, viděl jen cil, ktery chtěl zničit, protože věděl, že ten prašivy pes ho nikdy nenecha na pokoji. Po cestě uhybal arennim stražim a osobni ochrance jeho pana.
Žoldneř viděl jak jeho otrok s napřaženym mečem je už skoro u něj. Věděl, že jeho straže u něj nebudou včas. Tak popadl divku, ktera chtěla s nim smlouvat o Drapačově svobodě a se slovy:"Tak je Vaš slečno!" hodil přimo na drapače.
Waylin jen tak tak stihl odhodit meč a chytit divku. Když ji měl v naruči se zavrčenim zařval na jeho věznitele mizejiciho v davu. Chtěl se rozběhnout za nim když ho obkličili vojaci. Kočiči muž se postavil a chytl divku pod krkem. Vojaci i přesto chtěli zautočit, když se divka rozkřikla :" Jsem dcera lorda Minatora, přece nechcete problemy!"
Minator bylo zname jmeno. A zahravat si s nim nebylo radno, protože to byl nebezpečny muž, ktery ziska vždycky a všechno a dosahne to všemi možnymi zpusoby. Byl věhlasny svou krutosti.
Vojaci začali ustupovat, stejně jako Waylin, ktery miřil k vychodu.
Když miřil s divkou k vychodu udivilo, že se divka vubec nebrani a ještě vic ho překvapilo, když spatřil jak u vychodu, kde čekal početne nepřatele, stali jen ti tři z areny. A vojaci leželi kolem nich.
"Budeš tam stat ještě dlouho?" Zvolal Belant a rozběhl se pryč. Dalši dva jeho přatele ho nasledovali.
Něco Waylinovi našeptavalo, aby je nasledoval a tak pustil divku a chtěl se rozběhnout za nově ziskanymi přateli v nesnazich. Najednou ho však divka chytla za paži a začala ho upenlivě prosit aby ji vzal sebou:"Prosim pane!" Křičela a z oči ji řinuly slzy. Najednou mu ta slečna připomněla jeho mrtvou sestřičku a tak z nahleho popudu ji chytl za ruku a nasledoval trojici. Při běhu se modlil aby neudělal největši chybu sveho života.
Vzbura v aréne
(GirappAWt, 11. 11. 2010 21:41)
Waylin vykročil smerom k Strajderovy ktorý ešte ležal rozplácnutý na zemi po tom ako ho pri zápase odkopol. Waylin sa pri ňom zastavil a podal mu ruku. Strajder si inštinktínve zakryl tvár rukami.
„Ale prestaň. Ak by som ti chcel ublížiť, tak by ti to nepomohlo.“
Strajder pustil ruky zo svojej tváre a pozeral na ruku, ktorú mu Waylin ponúkal.
„No!“
Vyzval ho tigrí muž. Strajder mu zo značnou neochotou podal svoju ruku a Waylin mu pomohol postaviť sa na nohy.
„Bež za nimi, tvoj kamoš sa s vami chce dohadovať ako odtiaľto utečieme.“
Povedal mu, otočil sa a kráčal smerom do stredu arény, k ježkovy zo zlomených mečov, doprevádzaný spŕškami zhnitej zeleniny. Zastavil sa až pred ježkom, kľakol si na kolená a začal rukami opatrne skúšať jeden meč za druhým z okraja ježka.
Belant si to niekoľkými dlhými krokmi namieril priamo k Zirnitre. Tá k nemu ale stála chrbtom. Prudko sa otočila z rukami v päste. Zovreté päste povolili keď si uvedomila, že je to Belant.
„Čo sa deje?“
Spýtala sa keď si všimla Drápača ako kráča smerom do stredu arény.
„Urobil som to po tvojom!“
Znela úsečná odpoveď. Hneď potom sa u nich objavil Strajder ktorý sa držal za hlavu, ktorú si udrel pri páde.
„Chceš povedať...“
„Presvedčil som tú mačku aby nám pomohla ujsť.“
Zirnitrin výraz tváre hovoril o jej skeptickosti.
„A ako si to predstavuješ?“
„To ešte neviem.“
Odvetil Belant a zatiaľ vyhodnocoval možnosti a riziká. Je to aréna, odtiaľto takmer vždy odchádza živá iba jedna z bojujúcich strán. Najťažšie bude dostať sa odtiaľto, keď budú vonku z arény môžu sa stratiť v uličkách. Všimol si Zirnitrin zmenený výraz, teraz bol ustrašený. Ustúpila o pár krokov dozadu. Belant sa otčil. Blížil sa k nim Drápač a v rukách niesol štyri zlomené meče. Zir sa postavila za Belanta.
„Vezmite si to!“
Povedal Drápač keď sa pred nimi zastavil. Belant si vzal jeden z mečou a očami skúmal tento primitívny nástroj. Zavrtel hlavou.
„Nie.“
Nechal meč spadnúť na zem. Waylin len pokrčil plecami. Strajder si však jeden vzal. Zir opatrne vykukla spoza Belantovho pleca. Svoj vystrašený nedôverčivý pohľad zastavila na Waylinovy ktorý ponúkal posledné dva meče. Teraz prebral iniciatívu Waylin, pustil posledný meč a otočil sa chrbtom k trojici. Pozeral sa do hľadiska. Potom zareval aby upútal pozornosť rozhorčených divákov. Keď celý dav stíchol zvolal:
„ZÁPAS SA SKONČIL!“
Belantova ruka vystrelila do vzduchu. Zachytil mrštený pohár ktorý by bol zasiahol Waylina do hlavy. Tentoraz to bol žoldnierov hlas ktorý sa rozľahol arénou.
„Prineste mi toho bastarda na mučidlá! STRÁŽE!“
Jeho prst odsudzujúco ukazoval na Waylina.
navrh oboustranne vyhry
(Sheewa, 8. 11. 2010 0:13)
"Dobře, ale chci zkontrolovat zda-li je to prave! A po zapase!" Zavrčel žoldneř. Jenine hladila prsty mužovo rameno a zaujatě přikivovala:" Ovšem pane, ovšem....nevadi pokud Vam budu dělat společnost po dobu tohoto zapasu?"
Vysloužilec se uvelebil na svem "truně" a zamumlal něco jako nevadi.
Jenine se posadila na stupinek vedle něj a začala pozorovat zapas pod sebou zaroveň se modlila k bohu Ateusu aby ušetřil Drapačuv život.
***
Zirnitra stala u nejvzdalenějši zdi a třasla se strachy. Nevšimala si toho, že na ni lidi a tvorove pohoršeně huči a hazi ji na hlavu skaženou zeleninu. Byla rada, že je naživu a co nejdal od toho magora.
Waylin se vzpamatoval ze strnulosti a chtěl se rozběhnout za ženou, když se před nim znovu objevil ten vysoky muž. Jak se zdalo, pohrdavy vyraz v Belantově tvaři byl pryč stejně jako ton hlasu.
"Dam ti na vyběr kočko." Zamručel muž a s neuvěřitelnou rychlosti popadl Drapače za ruky v oblasti bicepsu, nezměrnou silou je zmačkl a tim znemožnil Waylinovi jakoukoli činnost rukou. Z dalky to vypadalo jako by se ti dva přetahovaly.
Belant nečekal na odpověď:" My chceme z tohoto zapasu vyvaznout živi a utect, a určitě ty take. Tak co kdyby ten zapas skončil tak aby nevyhrala žadna z dvou stran? Nebo se mužeš vzdat, a ja ti přisaham, že dneska tě nezabiju... možna ti pomužu utect."
Waylin zavahal, byla to lakava nabidka. Tak lakava, že pro svobodu chtěl riskovat všechno.
"Dobře." Zavrčel.
"Dej mi čas musim se domluvit s ostatnimi. A teď pokud ti to nevadi, zkusme se dokopat k tomu blonďakovi."
Janinin návrh
(GirappAWt, 7. 11. 2010 17:32)
Žoldnier prudko vstal s pohárom vína v ruke, pri tom z neho dosť podstatnú časť vylial a niečo z toho aj sám na seba. Nechýbalo veľa a vylievajúce sa víno by bolo ušpinilo Janinine šaty. Jednou rukou sa oprel o zábradlie lóže a zakričal na Drápača:
„Čo to robíš ty sprostá mačka?! Ak im do pätnástich minút všetkým nerozdriapeš tváre, vlastnoručne ti vytrhám z tela všetku srsť, a začnem tam kde to bolí najviac!“
Znovu klesol do kresla a soptiac sa začal oprašovať od vína. Aj keď to nebolo Janine po chuti, pridala k tejto činnosti aj svoju pomocnú ruku. Muž jej konečne začal venovať pozornosť. Chlípnym pohľadom sledoval ako Janine oprašuje z jeho šatu kvapôčky vína ktoré ešte nestihli vsiaknuť a skúmal jej mladú, ladnú postavu. Keď Janine skončila z oprašovaním povedala:
„Mám pre Vás verím, že zauímavý obchodný návrh.“
„A o čo by malo ísť?“
„Mám záujem kúpiť od Vás Drápača, teda, ak prežije tento zápas.“
Žoldnier sa rozosmial, chechtal sa na plné kolo, až sa pomaly začal dusiť smiechom. Keď sa konečne ovládol vyrazil zo seba:
„No áno, ten je... ten je zauímavý, ale pre Vás! A čo by na tom malo zauímať mňa? Teda áno, niečo ma zauíma. Kde ste prišli k tomu nezmyslu, že Drápač je na predaj?“
„Povedzme, že mojím otcom je muž, ktorý vie, že všetko má svoju cenu.“
Pohrala sa Janine zo slovíčkami zvodným hlasom.
„Ak by Drápač bol na predaj, čo myslíte, akú cenu by podľa Vás mal?“
Žoldnier sa zamračil a jeho pery sa začali nehlučne pohybovať. Zrejme rátal cenu. Asi ju nedokázal presne určiť, pretože nakoniec z neho vyrazilo:
„Aspoň päťnásobok toho, čo mi už zarobil! Je to vychádzajúca hviezda arény. Ale aj tak si myslím, že na to nemá...“
Janine ho umlčala tým, že mu na peri položila prst. Postavila sa tak, aby na ňu žoldnier lepšie videl a začala si rozopínať vrchný diel šiat. Žoldnierove oči sledovali jej prsty. Rozopla si šaty takmer až k pásu, ale iba jemne poodhalila to čo bolo pod nimi. V mužovich očiach zažiarili iskričky. Pod vrchním dielom Janininho oblečenia sa nachádzala ozdobná ženská drátená košieľka z tepaného zlata. Nebola to bojová košeľa takže nebola nahusto spletená. Zvírazňovala ženské krivky a doslova im dodávala lesk. Na každom zlatom prúte ktorý košieľku tovril boli vytepané ozdobné ornamenty. Pod ňou mala Janine navlečenú ľahkú voľnú košieľku. Ale ak by ju tam nemala, tak na mieste kde by košieľka obopínala jej prsia, na mieste bradaviek mala iskrivo červené rubíny strednej veľkosti a pupok zakríval veľký ozdobný brúsený diamant. Inak bola na niektorých miestach košieľka ešte doplnená niektorými menej vzácnymi kameňmi. Janine zložila prst zo žoldnierových úst a začala si šaty znovu čo najrýchlejšie zapínať. Z výrazu v mužovich očiach jej bolo jasné, aká bude jeho odpoveď.
Jenine
(Sheewa, 3. 11. 2010 18:42)
Jenine nevěděla kam z očima dřiv, zda-li na majitele Drapače nebo na souboj v areně pod ni. Majitel drapače, byl stary lidsky žoldneř, ktery si "vysloužil" velke jměni a zničil hromady životu. Jenine věděla jak špatně se u něho maji jeho otroci. A take věděla, že tento Drapačuv pan i když je bohaty, pořad se honi za každou minci.
Žena se stoupla a zadivala se na misto pro čestne hosty. Rozhodla se napřed vyřidit koupi, a později se věnovat zapasu.
Po cestě k Žoldneřovi si dlaněmi narovnala prsa a naprosto krouživě svudny pohybem zaparkovala vedle starocha. Opřela se loktem o kamenne opěratko jeho "křesla" a svudnym hlasem pronesla:"Mate zajem o obchod?" Mezitim ji padlo oko na zapas.
Viděla jak se Drapač zastavil v utoku několik metru před ženou, chvili tak setrvali oba a pak se divka, co ji nohy stačily, rozběhla se na nejvzdalenějši konec od kočkoviteho muže.
Súboj
(GirappAWt, 31. 10. 2010 20:13)
„Len ju drž drž na uzde ja si to s tou mačkou vybavím. Keby niečo zavolám na Vás.“
„Dobre, ale nezabudni, že nesmieme pútať pozornosť!“
Pripomenul mu Strajder. Belant ho však už dávno nevnímal, ani to čo sa dialo za jeho chrbtom ale pozoroval tigrieho muža ktorý tam len tak stál z rukami skríženými na hrudi, ktorý mu zakrývala kedysi čierna, no teraz šedá vyblednutá tunika. Belant k nemu vykročil a postavil sa priamo pred neho, nevšímajúc si hlasné protesty Belanta od jeho súpera delilo asi takých dvadsať poriadnych krokov. Drápač sa ani nepohol iba muža sústredene pozoroval.
„Hej ty mačka! Vzdaj sa v náš prospech a nechám ti kožuch na tele!“
Začal ho provokovať. On však nereagoval. Belant teda vykročil smerom k nemu a každým krokom sa viac robiehal. Keď bol už na dosah prudko zastavil tak, že sa otočil okolo svojej osy, napriahol nohu a svok kop smeroval na Drápačovu hlavu. Drápač čakal až do chvíle kedy sa jeho protivník prudko zastavil a začal sa otáčať. Prudko sa vrhol k zemi a Belantova noha neškodne preletela ponad neho. Zatiaľ sa prevail aby sa postavil. Rukami odrazil úder ktorý sa mu Belant snažil zasadiť päsťou. Drápač v okamihu odrazenia úderu prudko rozhodil rukami čo malo za následok že Belantov úder odklonil vysoko nad svoju hlavu. Následne Belanta kopol do kolena. To sa mu podlomilo a musel o krok ustúpiť. Aj tigrí muž cítil bolesť keď mu úder zasadil. Bolo to zvláštne. Nenávistne sa na Drápača zamračil a zo zarevaním naňho vyrazil znovu. Išiel proti nemu ramenom. Drápač sa len jednoducho uhol a Belant sa zastavil až po niekoľkých krokoch. Uvedomil si, že Waylina má za chrbtom a tak sa otočil. Pohľad mu padol na jeden zo stĺpov z reťazou ktorý mal po svojom ľavom boku iba niekoľko metrov. Rozbehol sa tam, vzal do ruky reťaz a začal ňou výriť aby sa rozkrútila. Waylin sa ale otočil a vydal sa za ľahšou korisťou. Publikum začalo sklamane hučať. Belanta napadlo, že by tú reťaz mohol zo stĺpa vytrhnúť, ale to by asi nebolo príliš nenápadné. Na jeho nedobrovoľnú zverenkyňu však smerovalo nebezpečenstvo a musel ju chrániť. Pustil reťaz a rozbehol sa za Drápačom ktorý sa už dostal k tomu, že zápasil zo Strajderom. Drápač od neho utŕžil niekoľko krát päsťou do tváre a jeden zásah nohov do kolena. Začalo sa ukazovať, že elf, je mrštnejší ako on a tak sa rozhodol odložiť rukavyčky a vytasil z prstov svoje čierne, lesklé a ako britva ostré drápy. Vo chvíli keď sa išiel na Strajdera vrhnúť, skočil mu zozadu na krk Belant a začal ho škrtiť. Strajder sa do Drápača pustil z predu a udieral ho päsťami do hrude. Drápač nechal svoje telo aj spolu s Belatnom spadnúť na chrbát, takže prakticky padol na Belanta. Ozval sa zvláštny takme kovový zvuk. Ležiac na zemi prudkým výkopom od seba odkopol Strajdera a lakťom začal udierať Belanta do hlavy, kým ho neprestal škrtiť. Postavil sa na nohy a stretol sa z na útok pripravenou Zir. Doslova na sebe cítil jej pohľad a nebolo mu to príjemné. Naježila sa mu srsť a zaprskal na ňu. V momente keď už už chcel zaútočiť sa jeho napriahnutá ruka zastavila, zväsil ramená a jeho napnuté svali sa uvolnili. Nie preto, že by mal zabiť ženu, koniec koncou ako vyhlásil aj hlásič, len nedávno zabil dve elfské sestry. Teraz mal však zvláštny pocit, pocit ako nikdy predtým, cítil z nej niečo, čo mu bolo dôverne známe. Ako keby bola taká ako on, jednou z jeho druhu. Len tam zostal stáť a hľadel jej priamo do očí.
Velici je velic, rozděleni ukolu
(Sheewa, 20. 11. 2010 15:01)