Príbeh s pracovným názvom "PlanesWalker"
Tržnica bola plná vôní a pachov čerstvej krvi z mäsiarskych stánkov. Janine sa však nepristavila ani pri jednom z nich. Inokedy by medzi stánkami strávila aj pol dňa aby si vypočula novinky z druhého brehu Bieleho mora a kúpila si maličký plátenný váčok s levanduľou aby uvoľnila ťatý vzduch za závesmi svojich nosidlách ale tento krát nemohla. Nie dnes! Nemohla si dovoliť riskovať, že jej peniaze nebudú stačiť, a aj tak to nemuselo vyjsť. Našťastie jej otec ešte nezistil, že si požičala jeden z jeho mešcov. Keby to vedel tak jej štyria ochrancovia ju teraz nenesú v nosidlách ale z rukami za chrbtom späť domov k jej otcovi. Tržnica bola o tomto čase plná ľudí. Súboje v aréne boli už v plnom prúde a veľa ľudí malo namierené práve tam, a ona tiež. V duchu si hovorila, že sa pravdepodobne zbláznila, keď sa pokúša o niečo také ako získať Drápača. Janine nad tým dlho rozmývala už dlho predtým. Nebol to žoldnier, mohol byť teda spoľahlivejší, a aj napriek tomu sa dal kúpiť. Teda skôr vykúpiť. Ak bojoval v aréne bol to pravdepodobne otrok. Stúpal síce v aréne hore, prežil už niekoľko súbojov, ale k titulu mal zatiaľ zo vrtkých najďalej a preto by malo byť ľahšie ho od jeho pána získať, ako keby chcela Kamennú Päsť, alebo Strelca. Na viac hovorilo sa, že Drápač má talent na boj.
„Uvoľnite cestu ľudia, prosím. Uvoľnite cestu pre dcéru najvyššieho pokladníka...“
Desiatky ľudí na tržnici ustupovali, a tlačili sa jeden na druhého aby urobili aspoň nejaké to miesto pre jej nosidlá a oni postupovali smerom k aréne. Zastavili priamo pred hlavným vchodom. Kapitán jej stráží – zástupca kapitána osobnej stráže jej otca, teda otcov človek, odhrnul záves nosidiel a Janine vykĺzla von. Pod jej sandálmi sa zvíril prach.
„Vy dvaja strážte nosidlá!“
Prikázal veliteľ. On a ďalší strážny Janine nasledovali dlhou, sporo osvetlenou, vstupnou chodbou, na konci ktorej boli drevené, oceľou spevnené dvere. Na pravej strane pri stene pred dverami stál stolík, pri ktorom na stoličke sedel bruchatý, plešivý muž s mäsitou tvárou. Na stole mal položený tučný, pootvorený mešec a niekoľko menších, pri ktorých boli uložené štítky s menami. Mal tam aj zapálenú sviečku, atrament, brko a pergamen na ktorom mal zapísané mená tých ktorý uzavreli stávku na niektorého z bojovníkov. Chodbu plnila rada ľudí ktorý platili a z druhej strany oceľou vystužených dverí im otváral muž z kapucňou na tvári a za každým a jedným človekom dvere aj pohotovo zavrel, aby sa dovnútra nedostal nikto kto ešte nezaplatil. Nejakú chvíľku trvalo, než Janine prišla na rad.
„Dve zlatky na osobu za zápas.“
Zahlásil tlsťoch.
„Kedy príde na radu Drápač?“
Spýtala sa Janine.
„Ste fanúšik pani?“
Prikývla.
„Príde na plac hneď ako skončí tento zápas.“
Janine si siahla do vrecka a položila mužovi na stôl štyri zlaté.
„Títo páni si zaplatia sami.“
Upozornila tlsťocha. Nemohla však ujsť. Ešte nie. Obaja muži tlsťochovi hodili do mešca po štyroch zlatých a zo šomraním ju nasledovali za dvere a potom hore točitým schodišťom, po ktorom už postupovalo aj pár ďalších ľudí čo platili ešte pred nimi. Nakoniec vyšli na prvé podlažie trojpodlažných balkónových priestorov pre divákov. Všetky tri podlažia boli plné a všetci skandovali:
„Červený Pes, Červený Pes, Červený Pes!“
Zápas ktorého hrdinom bol zjavne tento Červený Pes, práve prebiehal, v kruhovej aréne uprostred ktorej bol ježko z polámaných mečov, okolo ktorého boli štyri stĺpy z ktorých viseli reťaze. Po obvode celej arény bol žliabok v ktorom horel olej. Zápasníci bojovali bez zbraní. Trhali sa na kusy vlastnými rukami. Vysoký muž podľa vzhľadu severan, s červeným psom na špinavej, pôvodne žltej bojovej tunike, držal za ramená menšieho, plavovlasého muža a kolenom ho udieral do hrude. Potom ho vzal za jednu ruku, podkopol mu zozadu nohy a prehodil ho na chrbát. Potom mu položil nohu na ohryzok a prudko ňou trhol, navzdory tomu, že menší muž mu nohu držal a snažil sa ju z krku odtlačiť.
„Dámy a páni.“
Rozliahlo sa po celom priestore arény.
„Našim víťazom je Červený Pes ktorý zabil Zlatovlasa. Týmto víťazstvom sa z neho stal Gladiátor. Teraz môže arénu opustiť a odpočinúť si. Gratulujem tým, ktorý uzavreli stávku na jeho víťazstvo. Výhercovia si výhru môžu vyzdvihnúť pri odchode z arény.“
Oznamoval vyvolávač všetkým prítomným. Červený Pes sa otočil a odkráčal do tunelu. Zavrela sa za ním oceľová mreža.
„A teraz, vychádzajúca hviezda, tvor, ktorý nedávno zrazil hlavy dvom elfským sestrám. Toto poľudštené zviera poznáte pod menom Drápač!
Dnes nastúpi proti trom cizincum, otrokum vznešeneho Baldara!“
Mřiže na vzdalenych stranach areny se začinaly zvedat a na širy svět v pomalum tempu vypouštět čtyři bytosti.
Na jeden straně kračela humanoidni kočka mužskeho pohlavi s ohnivě rudymi vlasy, v a na druhe trojice lidi, 2 muži a jedna....divka!
Jak se tak Waylin přibližoval k trojici hodnotil jejich slabiny i přes ten hluk davu zaroveň svym vybornym šelmim sluchem slyšel, jak ta divka něco největšimu z mužu řika a chyta za ruku.
„Belante!....To nemužeš, nemužeš někoho zabit jen tak!“
„Proč ne, řekli nam, že jestli ho zabijem, pusti nas.....tak ho zabijem.“
„Viš, že nas nepusti, a budou dalši!“
„Utečem! Měli jsme to udělat už davno.....no taaaak, Belante!!!“ Divka se pověsila na mužovo rameno a ani ho tim nezpomalila.
„Vy stujte opodal, ja to vyřidim a pujdem.“
Divka se pustila Belantova ramena, dala ruce v bok a vztekle dupla nožkou.
„Belante, ty si tvrdohlavy sobecky pitomec!....A tyyyyy Strajdere si stejny!!!....Když ho nechaš tohle dělat!“
Menši muž z dlouhymi blond vlasy, ktery by se dal se dal přirovnat k elfovi, rozhodil ruce a zanařikal:“Co zas ja??? Co jsem zas proved?!“
„No pravě že nic, ty pitomče! Ty nikdy nic!“ Divka frkla a otočila se k nim zady.
Strajder nevěřicně zakroutil hlavou a dotkl se ramena o hlavu většiho Belanta.
„Kvuli ni jsme se do te šlamastiky dostali a ona nam tu ještě bude vyčitat naše nehezke chovani k nepřiteli.“
Waylin došel přesně do prostřed bojiště.
Komentáře
Přehled komentářů
Predtým než vyrazil si zo šomraním znovu nejakým spôsobom vtesnal do nohavíc chvost a cez hlavu si prehodil kapucňu a stiahol si ju do tváre čo najviac. Opatrne vzal kone za opraty a snažil sa ich z lesa vyviesť, čo išlo len veľmi ťažko. Jediný kôň ktorý ho ako tak akceptoval bola tá kobyla na ktorej sa viezli už cestou sem.
Zirnitra siahla na Strajderovo rameno.
„Prečo si tam poslal práve jeho? Lepšie by bolo to dievča alebo...“
„Kto? Ty? To si chcela povedať?“
Obrátil sa k nej.
„A tvoj prvý typ bol tiež veľmi nerozumný. Šľachticova dcéra...“
„Určite menej nápadnejšia než on. Od hlavy po päty zachumlaný do plášťa vedúc za sebou päť osedlaných koní. A ešte mu dáš peniaze! Veď je to...“
„To čo nám predviedol prednedávnom ti nestačilo? Keby nebol zasiahol...“
„Belant by ich šmahom ruky neutralizoval!“
Skočila mu do rečí. Strajderov pohľad stvrdol:
„ pravidlo Harfarského kódexu vojak!“
Vzal to na Zir veliteľským tónom.
„Žiadna vojenská ani špeciálna jednotka nemá právo zasahovať do vývoja na iných planetách, pokiaľ nejde o ochranu daného planetárneho systému pred Thyranmi.“
Zacitovala znudene Zir ale potom sa chytila dodatkov:
„Vínimkou je ochrana zdravia príslušníkov jednotky alebo dôležitého technického materiálu.“
Strajder z nej ale nespúšťal oči. Zirnitrine ramená poklesli a odcitovala druhý dodatok:
„Je však potrebné využiť všetky možnosti ako sa konfliktu vyhnúť a až po ich zlihaní je akceptovateľné pristúpiť ku konfliktnému jednaniu.“
„Stačí?“
Strajderov výraz prestal byť zamračený.
„A teraz mi pomôž usporiadať to všetko tak aby sme to mohly ľahko ručne preniesť na loď.“
Waylin postupoval veľmi pomaly. Kone doslova nasilu ťahal za sebou. Bolo to skôr preťahovanie sa ako keby ich viedol. Jeden z pätice sa postavil na zadné, zakopal prednými vo vzduchu, pohodil hlavou, vytrhol sa mu z rúk a uháňal ako o život preč. Waylin si zanadával na kone, na to ako mu zavadzia plášť a aké je nepohodlné schovávať chvost v nohaviciach. Keď sa ukľudnil uvedomil si, že kone všetky do mesta pravdepodobne nedotiahne. Ale tú kobylu by mohol. Rozhodol sa, že sa pokúsi kone odsedlať a predá aspoň postroje. Pomaly pustil uzdy. Ďalší kôň sa v tej chvíli rozbehol ako keby ho byčoval sám diabol. Waylin prehĺtol zavrčanie aby nepoplašil aj zostávajúce kone a začal im skladať postroje. Postupoval tak ako keď sa snažil prvý krát nasadnúť. Chlácholil zvieratá, postupoval opatrne. Dával si pozor aby im nespôsobil bolesť. Aj tak z ich postoja bolo zrejmé, že niesu z jeho spoločnosti nadšené. Keď bol hotový každého koňa pleskol po zadku a oni sa rozbehli po svojom. Postroje zviazal dohromady a priviazal k sedlu poslednej kobyly. Potom sa na ňu vyštveral a popohnal ju aby smerovala do mesta. Zosadol pri drevených kolových hradbách a hmatom hľadal to miesto. Táto časť hradieb bola kedysi strhnutá a pri oprave použili časti starej hradby ktoré zbyly dohromady drevenými kolmi ktoré z nej teraz maličko vyčnievali dali sa teda využiť ako stupačky. Waylin bol ale trochu neistý, do miest chodili lúpiť vždy za noci. Aj keď vedel že na druhej strane hradby je hroznový sad, v noci na ňom nikdy nik nepracoval, ale teraz bolo iba asi pol hodinu po poludní. Vyštveral sa až na vrchol a vykukol spoza vrcholu aby skontroloval situáciu.
Cesta na kontinent1
(Sheewa, GirappAWt, 25. 12. 2010 15:14)
"Dúfam že nechcete len tak vojsť na koňoch hlavnou bránou?"Otočila sa v sedle Jenine keď už boly dosť blízko Bendareku a ešte stále si klusali pekne po hradskej.
"Ne, brzy odbočime tamhle na tu cestu..." Ukazal prstem Waylin na odbočku z hlavni silnice, ktera směřovala do lesa, ktery se nachazel pobliž města. "...Je tady ještě jeden vchod do městečka, když jsem byl ještě v bandě, co jste viděli, hodně jsme ten vchod využivali... pojedeme teď na jedno misto pobliž Bendareku, kde vy počkate do chvile než to domluvim s lodi... pak se pro vas vratim"
"Dobre, veď nás."
Pokynul Strajder. Všetci odbočili a pokračovali po bočnej ceste ešte asi takú pol hodinu. Mesto vlastne oblúkom obcházdali až sa dostali na jeho severnú stranu, kde bol les k mestu najbližšie. Zosadli.
Waylin sa zarazil v činnosti. Zamyslel sa. Nějaka myšlenka mu vrtala hlavou, jen pořad nemohl přijit na to jaka myšlenka to byla. Z jeho zamyšleni ho vyrušil Strajder, který se znenadani objevil po jeho pravem boku:“Hadam, že maš v umyslu prodat koně i s postroji.“
„Ano, to mam v umyslu, až složime zasoby, tak vyrazim.“
Strajder položil svou dlaň na Waylinove rameno. Tygr byl o kousiček větši než blonďaty elf.
Waylin a Strajder se setkali pohledy. „Neriskuj zbytečně...pokud budeš v nebezpeči tak uteč, nevracej se k nam abys nas varoval. Apropo mohl bys to nebezpeči přivezt až k nam. Tady maš peníze, moc se nezabyvej prodejem koni jen pokud to „budeš mit po cestě“, ztratil bys jen čas, v tomto vačku maš dost abys nam zajistil loď.“
„Proč si mysliš, že z penězma co jste mi dali neuteču hned.“
Dlouhovlasy blonďak se usmal, jeho šede oči na chvili zfialkověly, jak se v nich odrazil paprsek slunce pronikajici přes listovi stromu.
„Řekněme, že ti věřim...“ Strajder na chvili otočil hlavu ve směru Jenine, Zirnitry a Belanta. Chvili je pozoroval a pak se obratil zpatky na Waylina. „Davej na sebe pozor...a teď jeď.“
Dávny kumpáni 3
(GirappAWt, 20. 12. 2010 0:08)
„Dobre, dobre, chlapci to stačí, ja musím ísť!“
„Ísť? A kam?“
Grimm nadvihol obočie.
„Som ich dlžníkom, zachránili ma, som v ich službách.“
„To, akože sa nevrátiš k nám?“
Waylin zdvihol pred Grimmovu tvár prst, vydral sa z hlúčika a zamieril k Belantovy:
„Môžem ťa požiadať o tvoj mešec?“
Belant si povzdychol, ale inak nepovedal nič. Vytiahol z náprsného vrecka tučný mešec a podal ho Waylinovy. Ten ho otvoril, siahol doňho, vybral z neho istý obnos, potom ho znova zatvoril a vrátil do Belantovych rúk. Potom sa rýchlo vrátil k bande.
„Pozrite sa, robím pre nich sprievodcu, hľadajú nejaký predmet... neviem čo, ale dlhujem im to. Keď to skončí vrátim sa.“
Vyzerali sklamane.
„A nezostaneš aspoň na dnes večer?“
Skúšal to ešte Grimm. Waylin si zhlboka povzdychol.
„Vieš že by som rád, ale ešte dnes musíme vyplávať loďou z Bendareku. Čím skôr vyrazíme, tým skôr sa vrátim.“
Grimm si tiež povzdychol.
„Chápem, ale dávaj si pozor. Nestáva sa každý deň aby niekto vstal z mŕtvych.“
Znovu sa priateľsky objali.
„A tu, mýto za každého z nás.“
Waylin vtisol do dlane Grimmovy päť mincí a hneď mu ju zavrel. Potom posunkom vyzval svojich spoločníkov aby opäť nasadli. Keď cválali ďalej smerom k Bendareku Waylin svojim kupnánom srdečne mával. Videl že Grimm aj ostatný mu toto gesto oplácajú.
Keď sa Waylin Grimmovy stratil z očí, otvoril dlaň a to čo tam našiel ho takmer zrazilo z nôh. Päť zlatých.
Dávny kumpáni 2
(GirappAWt, 20. 12. 2010 0:08)
Než stihla Zir narátať do troch v Harfarštine, všetci sa okolo Waylina zhlukli, poplácavali ho po chrbte a vypytovali sa. Predstúpil pred neho ten gepardí muž a zdvyhol obe ruky dlaňami vopred nad hlavu. Waylin ho napodobnil. Tľapli si vo vzduchu dlaňami o seba potom rozhodili rukami a padli si do náručia.
„Pre Usira, nemyslel som si, že by som ťa ešte niekedy mohol vidieť!“
„Za to by si sa mal poďakovať im.“
Waylin zagestikuloval smerom k Zir, Belantovi, Strajderovy a Janine. Gepard si ich zmeral pohľadom a uznanlivo pokýval hlavou. Belant a Strajder maly na tvárach dosť neutrálne výrazi, Zir sa hlboko mračila a Janine vyzerala šokovane.
„To sú Belant, Strajder, Janine aáá...“
„Zir!“
Nahnevane sikla Zirnitra.
„Toto je môj starý priateľ Grimm.“
Predstavil geparda ostatným, potom sa obrátil späť k nemu.
„Vieš pokúšali sme sa vás zachrániť...“
„Viem, tušil som, že ten poplašný zvon, to budete vy!“
„No nevyšlo to. Ale aspoň väčšina z nás vyviazla vtedy s tej patálie. A potom keď vás previezli, stratili sme stopu.“
Grimm sa zatváril kyslo.
„A čo Lock a Tiva?“
Waylin sklopil hlavu aj uši a skľúčene zavrtel hlavou.
„Locka popravili o dva dni po vašom neúspešnom pokuse nás oslobodiť, Tiva prehrala svoj siedmy súboj v aréne.“
„V aréne? Ty si bol v aréne?“
„No, skoro osem mesiacov áno...“
„Počkaj, budem hádať!“
Zastrájal sa vychrtlý muž zo šatkou na hlave a jemnými fúzami a bradov.
„To teba volajú Drápač však?“
Mocná ruka toho vysokého muža v medvedej koži mu pristála na chrbte tak prudko, až ho to takmer zrazilo z nôh. Vyhlásenie faktu, že Waylin je Drápač vyvolalo novú vlnu poplácavania a iných prejavou uznania.
Dávny kumpáni 1
(GirappAWt, 20. 12. 2010 0:07)
„Ďaleko ešte?“
Bol to skôr povzdych než otázka, keď jej hnev konečne doznel, a ona sa nemajúc inú možnosť zmierila s tým aká je skutočnosť. Waylin, ktorý aj dnešný deň sedel na koni, a tiež mu to nebolo po vôli, miesto odpovede zdvyhol päsť do vzduchu aby všetci zastavili.
„Čo sa deje?“
Na Strajderovu otázku odpovedal Belant.
„Na severnej strane, niekto sa k nám blíži!“
Waylin skĺzol z koňa. Automaticky si siahol k pravému boku aby vzal do ruky meč, ktorý tam nemal. Povzdychol si a pomyslel si, že predtým než z Bendareku vyplávajú kúpi každému jeden meč. Už ráno, keď sa balili si všimol, že medzi sedlovými vakmi a inými zásobami žiadne zbrane nie sú. Keď sa na to Belanta pýtal, jeho odpoveďou bolo:
„Len pokoj, zbraňou som tu ja!“
Iste to sa nedalo poprieť, mág je vždy zbraňou sám o sebe, ale keď držal v ruke meč, mal pocit, že má aspoň nad niečim kontrolu.
„Dolu z koní a postavte sa po ich ľavom boku.“
Položil sa na všetky štyri, chvost mu nervózne mrskal zo strany na stranu a srsť sa mu naježila keď sa uprene díval do húštiny pred ním. Belant obyšiel koňa. Jeho vysoko citlivé senzory vedeli presne určiť polohu ostatných. Približne dvadsiatka ďalších. Nebol si celkom istý ich úmyslami, a tak sa rozhodol, že bude milosrdný a zbrane nastavil na omráčenie.
„Nie! Najprv sa tam pozriem ja!“
Potichu zasičal Waylin. Potom sa vymrštil dopredu a zmyzol v krovyskách. Zrazil sa s tým, kto sa tam urkýval. Zakvačili sa do seba a tak ich prudkosť vzájomného zrazenia nútila sa chvíľu kotúľať po zemi. Keď sa kolotoč konečne zastavil Waylin bol na tej najhoršej možnej pozícií. Ležal na chrbte a jeho súper sa týčil nad ním. Napriahoval pravú ruku k útoku, keď sa náhle zarazil.
„Tak moment...“
Napriahol obe ruky dlaňami pred seba. Dostali sa až príliš blízko. Začal vysielať do kroviska omračujúce lúče, ktoré mali podobu malých tenkých paprskov vystreľujúcich z jeho prstov.
„Čo to robýš? Môžeš zasiahnuť Waylina.“
Vrhla sa k nemu Janine. Strajder ju chytil skôr než sa stihla k Beantovy dostať a držal ju naspäť.
„On ich iba omračuje, nezabíja ich!“
Vysvetľoval jej, aby sa mu prestala vspierať. Keď boly zasiahnuté prvé „obete“ ostatný si to zrejme uvedomili a vyrútili sa na nich. Boly ozbrojený rôznymi nožmi, kyjakmi či krátkymi šabľami. Jeden sa rútil priamo na Zir, keď sa na ňu zaháňal šabľov chytila ho za zápestie, kolenom mu vrazila do brucha a nohou mu podrazila jeho nohy. Strajder odhodil Janine na stranu a jedného z útočníkov nabral a prehodil cez seba ako keby bol menej než malé vrece múky. Z húštiny sa náhle vyrútil Waylin z niekým, kto mu bol veľmi podobný.
„Hej banda! Prestaňte!“
Vykrýkol ten humanoidný gepard na mužou a v niektorom prípade aj ženy, ktoré nabiehali a snažili sa spacifikovať štvoricu.
„Dosť!“
Waylin sa vrhol medzi Strajdera a o hlavu vyššieho muža s nožom v ruke s ktorým zápasil a odstrčil ich od seba. Aj ostatný prestali bojovať a všetky pohľady sa otočili na bieleho tigrieho muža.
informace informace2
(Sheewa, 18. 12. 2010 21:43)
A s těmito slovy android vypnul hologram a tou stejnou rukou vytahl ze zaňadři oblečeni, nadity vaček peněz. Hodil ho Waylinovi do rukou a zeptal se:"Bude to stačit?"
Waylin vykulil oči a nejistě přikyvl.
"Dobra, dej mi pulhodinu, vzbudim Strajdera a pak vyrazime do přistaviště."
Když byl Strajder probuzen a s protahlou tvaři vyslechnul to co mu Belant odvykladal, tiše zaklel. A klel i celou cestu k přistavnimu městečku, odkud měli vyrazit. Stejně jako Zir, ta nejen tiše klela, ta klela i nahlas i v 15 řečich.
A to předevšim o "primitivnich hlupacich rozdělujici energeticky klič na časti, stěžujici jim misi apodobně..."
Až několik kilometru od města se uklidnila.
informace informace
(Sheewa, 18. 12. 2010 21:10)
"Hmmm." Zkonstatoval Belant a ukazal mu jiny obrazek.
"Viš co to je?" Ukazal android prstem na obrazek ve sve ruce a tim obratil pozornost pryč od jeho osoby. Na trojrozměrnem obrazku bylo 5 modrych krystalu.
"Netušim co to je." Podrapal se na hlavě Panther.
"Ale ja ano....jsou to mocne ulomky z žezla velkeho temneho lorda, ktereho před 500 roky porazili hrdinove světla. Žezlo bylo nejmocnějši zbrani toho zloducha, a tak Hrdinove světla, rozdělili jeho žezlo na časti a uschovali na tajna mista na velkem kontinentě, za učelem zabranit jakemukoli zlu se k teto mocne zbrani dostat." Bylo vidět jak se Jenine až chvěje vzrušenim, když mluvila o "Hrdinech světla" a o žezle a ulomcich.
Belant se placl do čela, jeho dlaň se svezla po obličeji až na bradu a tam se zabrzdila v lidskem heslu přemyšleni.
"Ty viš kde jsou ty jednotlive časti a kde jsou?"
"Ja ne, ale v hlavnim Sumerlandskem (čti Samerlandskem)cisařskem městě Aeria, na kontinentě je velka knihovna, hlavni knihovnik by mohl něco o tom vědět."
"Fajn, Wayline už maš plan jak se odsud dostaneme?"
"Ano, ale bude to těžke, musime sehnat loď a ta stoji penize, a hodně pokud jsme na utěku."
"Penize nejsou problem."
Ráno 2
(GirappAWt, 13. 12. 2010 22:47)
„Ja som to tušil!“
Vyrazilo z neho.
„Vedel som, že si čarodejník!“
Povedal takmer obviňujúcim spôsobom. Belant to obyšiel slabím úsmevom. Bol na to zvyknutý zo svojich predchádzajúcich misií zo svetou, ktoré boly menej technicky vyspelé a kde obyvatelia verili na mágiu a kúzla. Niekde to boly iba poveri, ale na niektorých miestach boly mágovia skutočnosťou. Koniec koncou bola to preňho výhoda. Aspoň sa nemusel vždy zdráhať použiť niečo zo svojej bohatej integrovanej výbavy a ani vymýšľať uveriteľné vysvetlenia pre to čo robí, keď si to či už chcený alebo nechcený prizerajúci vysvetlili vpodstate sami. Z toho dôvodu sa naučil bezchybne ako čarodejník vyjadrovať, aby sa o tom nikto neodvážil ani len pochybovať. Keď bol hotový aj z poslednou rybou, vzal celý úlovok a ponoril ho do chladnej morskej vody, aby mohly jesť čím skôr. Jeho biometrika signalizovala, že Strajder sa predsa len nakoniec oddal spánku a tak ho neobťažoval ponúkaním. Rozdal raňajky medzi Waylina a Janine a zaniesol rybu aj Zir, ktorá ešte stále stála vo vode a premýšľala sama nad sebou.
„Mala by si niečo zjesť!“
Povedal keď jej podával rybu. Zir ani nepoďakovala, keď si rybu vzala. Najprv ju chcela zahodiť, pretože enegrie mala dostatok, ale uvedomila si, že cíti prázdnotu v žalúdku. Konečne sa teda obrátila, zamierila na pláž, sadla si trochu ďalej od ostatných a začala pomaly prstami uštipkávať z ryby. Belantovy sa nechcelo veľmi čakať, kým Waylin a Janine dojedia a tak sa rozhodol, že Strajderove rozkazi zo včerajšieho večera splní hneď.
„Potrebujem sa s vami trochu porozprávať o ciely našej cesty.“
Začal Belant. Obaja spozorneli.
„No vravel si, že hľadáte nejaké predmety, ale neviete kde sú...“
„Nepovedal som to presne. My vieme kde sú... vycítil som ich svojou mágiou...“
„Tak načo potom potrebujete mňa? Teda, nás.“
Poopravil sa Waylin.
„Už ich nedokážem vycítiť, neviem prečo.“
Bola to pravda. Keď boly na orbite planéty signál AI krištáľou dokázal zachitiť, aj keď nebol príliš silný. Ale akonáhle zostúpili do atmosféry signál sa stratil a Belantovy sa doteraz nepodarilo prísť na to prečo. Našťastie si do pamäti uložil ich orbitálnu polohu. Obrátil dlaň smerom nahor a zvolil holografický projektor. Z dlane mi vyskočil digitálne vymodelovaný trojrozmerný obraz planéty z červenou bodkou ktorá označovala miesto odkedy posledný krát prijal signál.
„To je to čo hľadáte? Orb?“
Spýtala sa Janine keď uprene hľadela na guľu v Belantovej dlani.
„Prosím?“
Belant doteraz výraz orb nepočul, a rozkaz znel zhromaždiť nové informácie.
„Veľa toho o nich neviem. Viem, že sú to magické gule naplnené silov elementov. Niesom si istá, ale myslím, že vlastník orbu ak dokáže ovládnuť jeho silu, dokáže ovládnuť aj daný element.“
Belant si starostlivo uložil novo získané informácie do pamäti.
„Nie, ten bod to je to miesto, kde som naposledy cítil predmety ktoré hľadáme.“
Na tvári oboch sa usadil absolútne bezradný výraz. Potrebujeme mapu ktorú by tý dvaja dokázali čítať. Uvedomil si Belant.
„Dobre,...“
Uzavrel túto otázku Belant.
„...ešte jedna dôležitá otázka. Keď sme sem prišli, prepadli nás. Boly to taký zvláštny ľudia, no ťažko hovoriť o ľuďoch. Boli to divosi. Majú zelenú kožu, sú vysoký a majú veľmi dlhé očné zuby čo im trčia spod spodných pier.“
Belant si myslel, že Waylinovy vypadnú z hlavy oči pri výraze, aký jeho tvár postupne nadobudla.
„To odkiaľ ste človeče, že ste ešte nepočuli o orkoch? Pre tunajšie kráľovstvá sú postrachom, strašná horda!“
Ráno 1
(GirappAWt, 13. 12. 2010 22:46)
Ukradomky sa pozrel na stranu, a keď si všimol, že sa Belant pousmieva, ukázal rukou smerom k Zir a povedal:
„Vidíš?“
„Ani ty si si nebol istý.“
Podotkol Belant.
„Nie, ani ja som si nebol istý, ale chcel som ťa upokojiť.“
Potvrdil Strajder. Potom sa prevalil do polohy z ktorej sa mohol posadiť.
„No, idem niečo zohnať na raňajky, treba šetriť zo zásobami, ako sa len bude dať.“
„Strajder, ja som bol v úspornom režime, ale moja biometrika nie. Nespal si! Ešte si na tú chvíľu ľahni, ja sa o to postarám.“
Strajder chcel najprv namietať, ale potom si to rozmyslel. Belant vstal a vykročil smerom k Zirnitre. Mrzelo ho, že musí opäť nasadiť masku, ale bol si takmer istý, že ak by odhalil to čo pod ňou skrýva teraz, nedopadlo by to dobre. Vstúpil do vody.
„Kde to sme?“
Ozvala sa Zir, keď začula za sebou špliechanie, bez toho aby sa otočila k adresátovy svojich slov.
„Len pár hodín za mestom.“
Krátko odpovedal Belant sklonený k vode keď očami hľadal možnú korisť, kým stál absolútne bez pohybu po kolená vo vode. Jeho ruka odrazu bleskovo vystrelila, ponorila sa pod hladinu a vytiahla z mora trepotajúcu sa rybu. Nebola príliš veľká, stačila tak pre jedného. Oblúkom ju odhodil smerom na pláž a obzeral sa po ďalšej koristi.
„Ako to že...?“
„Tvoja premena sa začína, máš extrémne tvrdý spánok.“
Nenechal ju dokončiť otázku. V zápätí znovu siahol pod hladinu a na breh vyhodil kraba, ktorý dopadol na chrbát, takže nehrozilo, žeby ušiel. Netrvalo dlho, a mal pre každého niečo.
„Poď, pripravým raňajky.“
Upozornil Zir. Tá však zostala stáť vo vode a jej výraz sa pomaly mračil. Spomínala si na niečo z predošlej noci. Hnevalo ju, že ju Belant videl v jej slabej chvíľke. Celý svoj doterajší život mala pocit, že ju každý považuje za čosi menej. Len ďalšia kinethka ktorá ešte neprešla premenou a preto nie je tak dôležitá ako tý, ktorý už premenu majú za sebou, plne sa kontrolujú a ovládajú všetky svoje schopnosti. Strašne ju to žralo, a práve preto bola tu. Bola na tejto misií aby všetkým dokázala, ako sa mýlia a že ona to dokáže. Napriek tomu doposiaľ dokazovala presne pravý opak a to jej pôvodnú situáciu len zhoršovalo.
Waylinovi sa snívalo, že mu krásna mladá hosteska z jedného hostinca, ktoré za svoj život obyšiel, predkladá na stvol pečenú rybu. Alebo sa mu to nezdalo? Otvoril oči a zavetril. Jeho pohľad našiel Belanta ako za chvost prstami ľavej ruky drží rybu. Pravú ruku dlaňou nahor, z ktorej šľahal malý prúd plameňa mal pod rybou ktorú opekal. Waylin okamžite vyskočil na nohy a tým zobudil aj Janine, ktorá sa k nemu túlila celú noc. Prekvapene hľadel na Belantovu činnosť.
Probuzeni - Zir1
(Sheewa, 13. 12. 2010 12:29)
Postavila se a rozběhla se k vodě, vstala do ni po kotniky a nechala se laskat vodou.
Belant divku pozoroval a neumyslně se usmival a nebyl sam. Strajder, ktery spal na boku pravě obličejem k vychazejicimu slunci, byl probuzeny už davno, popravdě prakticky vubec nespal a jen se dival zezačatku na nočni oblohu a teď na skoro klučiči postavu Zirnitry, obklopenou paprsky slunce. Ulevně vydechl. To co řikal Belantovi o kynethech....nebyl si tim jisty...byla to jen jeho pozorovani.
Prebudenie - Zir
(GirappAWt, 25. 11. 2010 22:23)Zirnitra pocítila na svojej tvári teplo. Cez jej zavreté viečka jej do očí presvitalo slabé oranžové svetlo. Jej uši vnímali šplechot vody. Voda? Tak počkať! Pamätala si izbu, tmu, Belanta ale vodu? Prudko oči otvorila a potom ich znovu račej rýchlo zažmúrila, keď jej ranné slnko do nich preniklo až príliš prudko. Začala si uvedomovať aj hrejivé náručie v ktorm sa nachádzala. Mala pocit, že pocítila aj niečo ako výdych úľavy, ktorý tým náručím prešiel. Oči znovu otvorila pomaly. Keď si privikly na svetlo, zistila, že hľadí na slnko ktoré vychádza spoza obzoru vodnej hladiny mora. Zaklonila hlavu trochu dozadu. Nemýlila sa, to náručie patrilo Belantovi. Pomaly sa za androidovej, aj keď odmietanej pomoci posadila. Cítila sa ako znovuzrodená, cítila v sebe nový príval sily.
Tábor 3
(GirappAWt, 25. 11. 2010 22:23)
„Nepoznám ich o nič dlhšie ako ty. Ale musím priznať, že som počul už aj vznešenú elfčinu, ale oproti tomuto jazyku, znie ako keby som si ja brúsil drápy o kameň.“
Odpovedal tak isto šeptom, keďže ich reč trojica očividne poznala. Strajder vstal a odyšiel ku koňom. O niekoľko minút, bol späť:
„Myslím, že ste nejedli o nič viac ako my.“
Strčil každému do ruky zopár tičiniek soleného hovädzieho mäsa. S poďakovaním sa zahryzli a Strajder sa vrátil a sadol si vedľa Belanta.
„Hovoril si s nimi?“
Android nesúhlasne zavrtel hlavou.
„Zajtra ráno ich oboznámiš z nutnými detailami a vytiahneš z nich informácie ktoré by mohly byť podstatné. Hlavne o tých zelenokožích humanoidoch ktorý nás vtedy napadli. Zajtra sa vrátime k lodi, potrebujeme aspoň subpriestorový komunikátor aby sme mali ako dať o sebe vedieť keby sa niečo zvrtlo. A ak nám tie stvorenia vzali čokoľvek, čo by mohlo byť dôležité, budeme si ich musieť vziať naspäť.“
„Neviem či to bol dobrý nápad, vzhľadom na to dievča.“
Upozornil Belant.
„Čo máš na mysli?“
„Ten Waylin, keď somnou hovoril, upozornil ma že Janine, tak sa volá, uteká od svojho nechceného bohatého snúbenca. To by nám mohlo ešte pridať problémy.“
Strajder nad tým chvíľu uvažoval.
„Myslím, že teraz je už neskoro. Videlo ju s ním priveľa ľudí, takže ak je ten jej snúbecec tak bohatý ako tvrdí, určite je už na Waylinovu hlavu vypísaná odmena, a na nás tiež, pretože sme s ním.“
„Tak sa ich zbavme oboch!“
„Belant, drž sa láskavo rozkazov. Dobre vieš, že ak sa ukáže, že je to potrebné, tak ich zmením.“
Ubezpečil ho Strajder.
„Tak, pre dnešok dobrú noc.“
Poodišiel od Belanta pár krokov, ľahol si do piesku a prehodil cez seba prikrývku.
„Rozkazy.“
Zamumlal si pre seba Belant. Bol to rozkaz ktorý vydala jeho stvoriteľka, a ktorý ho do toho všetkého dostal, ktorý to všetko, čo sa mu stalo spôsobil. Ale na druhej strane, nebyť toho rozkazu, bol by teraz od Zir vzdialený polovicu galaxie. Zo zamyslenia ho vytrhli slová:
„Pokojne sa vyspy. Beriem si prvú hliadku!“
Android nesúhlasne zavrtel hlavou:
„Ani náhodou! Potrebujeme aby si bol ráno čerstvý a pripravený nás zaviesť tam, kam sa potrebujeme dostať. Ja sa o to postarám len spy!“
Waylin iba pokrčil ramenami a zaželal im dobrú noc. Belantov systém prešiel na šetrný mód. Metachromatické senzory začali snímať okolie od Belantovej polohy v okruhu pädesiatich metrov. Ak by čokoľvek živé alebo neživé vniklo do tohto neviditeľného energetického poľa, nemohlo sa stať, aby o tom Belant nevedel. Trochu viac si k sebe privinul Zir, prstami jej odhrnul pár vlasou z ofiny ktoré jej padali na oči a položil svoje čelo na to jej.
Waylin sa zvalil do piesku. Pre niekoho iného by mohol byť takýto spánok nepohodlný, pretože piesok sa dostane všade a škrabe, ale pre neho bol teraz mäkkší ako tá najjemnejšia perina. Aspoň určite oproti úzkej tvrdej, drevenej a hrboľatej prične v jeho cele, do ktorej sa snaď už nikdy nevráti. Znovu slobodný. Bola to úľava, aj keď to bol iba rok čo strávil v zajatí.
Janine najprv ležala chrbtom otočená k Waylinovi ale keď začal od mora povievať chladný vetrík rozmyslela si to, otočila sa, a privinula sa k nemu. Koniec koncou od toho ako sedela v sedle za ním a popod jeho ramená držala opraty koňa sa to až tak nelíšilo. Jeho telo jej poskytovalo trochu viac tepla, než ako dokázalo vytvoriť jej vlastné a naviac len vďaka nemu sa pozajtra bude konať svadba, ktorej sa ona ale nezúčastní.
Tabor2
(Sheewa, 23. 11. 2010 22:04)
Když ty přikryvky našel, tak s nimi zamiřil k Jenine, ktera už seděla u kamenne stěny skalnateho převisu a zimomřivě si třela ramena. Waylin nevahal ani chvili, vzal jednu z přikryvek a podal ji Minatorově dceři, taky se vedle ni i posadil. Ta ji z vděčnosti převzala a obtočila ji kolem těla. Když tak dvojice spolu seděla, neunikla jim činnost třech cizincu.
"Ma zvyšenou teplotu a puls." Mumlal Belant když zamotaval Zir do jeji přikryvky a pak do jeho vlastni a při pohledu na něj se zdalo, že je duchem mimo. Strajder otviral divčina vička s hustymi a dlouhymi černymi řasami a kontroloval zornice, take puls a kolikrat prohrabl i jeji vlasy a něco v nich pozoroval.
"Mam ji vpichnout dalši davku vitaminu? Strajdere ja nemam ve sve databazi moc velke znalosti o proměně kynethu...jen znam vysledek a prvni přiznaky..." Strachoval se Belant a čekal až Strajder promluvi.
Tak se i stalo, Blonďak položil dlaň na androidove rameno a usmal se:"Klid, do proměny jako takove ji zbyva několik tydnu možna měsicu. Je pravda, že začala, poznaš to podle oči... zorniček...měni se jako prvni, viděl si sam, když se rozčilila, měla je kočiči. Kontroloval jsem i vlasy, zatim se nezda, že by měli změnit barvu. Ale jinak...zvyšenou teplotu a puls mužeš přičist k jejimu probuzeni. Byrzy bude svitat a ty znaš mlade kynethy, pokud usnou, tak se vždy vzbudi s prvnimi paprsky slunce. Takže neměj strach. Sedni se někde, vem si ji do naruče, zvyš si teplotu a počkej dokud se neprobudi. To je vše co pro ni mužeš udělat. Ty vitaminy raději nechame pro urgentni připad. Belant pokyval na souhlas a raději rychle provedl to, co mu velitel pověděl.
Waylinovi se podařilo odtrhnout zrak od trojice jen proto, že ucitil jak se Jenine i přes deku se třese zimou. Tak tedy udělal jedinou věc, ktera ho v ten dany moment napadla, mohlo se to přičitat i reflexu. Obejmul divku kolem ramen a donutil se ji k sobě vic přitulit. Jenin se na něho nervozně usmala, ale objemout se nechala. Waylin ji usměv oplatil.
Chvili bylo ticho, když se obr s divkou v naruči usadil vedle nich, moment bylo ticho, když ho porušila Jen, natahla usta k Waylinovu uchu a pronesla:"Jejich řeč je tak krasna, kdo jsou ti cizinci?"
Tábor
(GirappAWt, 21. 11. 2010 23:41)
Pote sam vyskočil na hrošaka. Vzdal hold starcovi a rozjel se pryč. Za ním nasledoval Belant ktorý jednou pažou pevne obýmal ešte stále spiacu Zirnitru a Waylin s Janine ako posledný.
Nejeli přimo hlavni cestou a ne k hlavni braně. Waylin překvapeně zjistil, že kromě dvou hlavnich bran toto město mělo i potajny třeti vychod, tak akorat velky aby jim projel jezdec na koni.
Našťastie nebola strážená tak ako to prisľuboval ten starec. Brána viedla z mesta smerom na západ. Ústila na úzku prašnú cestu ktorá sa stáčala smerom k pobrežiu.
„Waylin! Bež dopredu a veď nás!“
Zavolal naňho Belant.
„Dobre ale kam?“
Spýtal sa, keď sa Janine podarilo vyrovnať krok s ním.
„Dnes večer je to ešte jedno, hlavne preč čím ďalej od mesta na nejaké bezpečné miesto kde by sme sa mohly ešte do rána utáboriť!“
Dal mu inštrukcie Belant, pohľad sa mu stočil k spiacej Zirnitre. Jej telo nadskakovalo vďaka pohybom koňa, ale ona oči neotvorila. Belant jej telo preskenoval biometrickými senznormi. Teplota jej tela sa zvýšila aj frekvencia tepu. Jej premena sa začínala.
„Hlavne rýchlo!“
Waylin prikývol na súhlas a prevzal vedenie skupiny. Janine sa ukázala byť veľmi dobrou jazdkyňou.
„Čože?“
Ozval sa zpredu Strajder.
„Jej čas sa blíži!“
Zavolal Belant tak aby to Strajder počul.
„Kde si sa to naučila?“
Žasol Waylin, keď sa usídlili na čele skupiny.
„Rada jazdím. Keď ešte žila moja matka, dala mi k siedmim narodeninám krásneho bieleho žrebca. Otec sa vtedy veľmi nahneval. Tvrdil, že by som sa radšej mala učiť etiketu, tanec aby som sa vydala za nejakého bohatého pána a aby tak náš rod získal ešte viac. Naučila som sa jazdiť, aj napriek tomu, že mi to otec zakazoval a vždy keď musel ísť mimo mesto, vyšla som si zacválať do lesa.“
Asi po pol hodine klusu cesta začala klesať zrázom pod úroveň útesov, po ktorých vrcholoch cválali až doteraz. Cesta ich zaviedla na piesčitú pláž. Skalné útesi teraz maly nad hlavami a po ich ľavici dorážal na pevninu morský príliv.
„Zastav prosím.“
Požiadal Waylin. Janine pritiahla uzdu a ekipa zastavila. Pokúsil sa dosť nemotorne zosadnúť. Pritom dostúpil na zranenú nohu a zasičal. Aj keď bola rana takmer zahojená, niektoré pohyby bolo ešte cítiť. Všetci ostatný zosadli tiež. Na chodidlách cítil teplý piesok, nahriaty od denného slnka.
„Deje sa niečo?“
Ozval sa Strajder, keď pomáhal Belantovy zložiť zo seba Zirnitru. Obaja to robili veľmi opatrne, ako keby bola Zir krehká ako bludička.
„No chceli ste miesto na tábor.“
Ukázal na miesto kde útes na jednom mieste vytváral skalný previs nad kúskom piesčitej pláže. Strajder miesto schválil krátkym prikývnutím a viedol tri kone za uzdy. Waylin náznakom odmietol Janininu oporu, opatrne vzal za uzdu kobylku a potiahol aby jej naznačil, že chce aby išla smerom ktorým chce on. Tá sa však ani nepohla. Janine to prišlo úsmevné.
„Akceptovala ťa, ale ešte pre ňu niesi autorita.“
Vysvetlila mu. Potom ju vzala za uzdu aj zvyšného koňa a odvádzala ich pod skalný previs. Waylin už zvládal stáť na oboch nohách, aj keď jeho pravá noha ešte vykonávala trhané pohyby. Cestou odopol sedlové vaky ich koňa a začal v nich hľadať prikrývky.
Problém z koňmi
(GirappAWt, 21. 11. 2010 23:41)
Keď Waylin a Janine dorazili na dvor a cez pootvorenú bránku Waylin uvidel pristavené kone vyhŕkol:
„To chcete ísť na koňoch?“
„A ako inak si si to predstavoval? Na pešo by to trvalo pridlho.“
„To áno, ale ja nemôžem jazdiť na koni!“
Belant si prešiel rukov po tváry. Už začínal ľutovať, že ho vôbec požiadal o to aby im robil sprievodcu. Ešte ani nevyrazili a už boly problémy.
„Chceš povedať že to nevieš?“
„Áno, ale je tu ešte iný problém!“
„Aký iný problém?“
„No predsa v tom kým som! Mám pazúri, tesáky srsť. Som v podstate z polovice dravec a to zvieratá vedia vycítiť.“
„A na čom Váš druh potom jazdí?“
„Na ničom. Ak by som nebol zranený, a položil by som sa na štyri vedel by som bežať rovnako rýchlo ako akákoľvek šelma.“
Strajder si začal masírovať palcami spánky od zúfalstva.
„Tak to aspoň skús, lebo ty zranený si a mi potrebujeme rýchlosť!“
Presviedčal ho Strajder. Waylin si povzdychol.
„Tak dobre, ale pevne im drž uzdy.“
Potom za asistencie Janine sa krok po kroku blížil k pripraveným zvieratám. Ešte sa však nepriblížil ani na desať krokov a kone sa už začali vzpierať. Nepokojne hrabali kopytami, pohadzovali hlavami a erdžali.
„Počkajte! Skúste odviesť ostatné kone a niekto nech drží toho ktorý je z nich najpokojnejší. A zložte z neho vaky zo zásobami a preložte na môjho koňa.“
Ujala sa iniciatívy Janine, u ktorej to pôsobilo očividne tak, že prestala myslieť na to čo spáchala. Strajder pokýval hlavou a sám sa ujal toho, že ostatné kone odviedol trochu ďalej, odopol sedlové vaky a prehodil ich na iného koňa. Potom sa vrátil aby všetkou silou držal za uzdu kobylu. Janine s Waylinom sa opäť začali pomaly krok po kroku približovať. No aj táto pokojná kobylka nebola natoľko pokojná. Hrabala do zeme a snažila sa stavať na zadné, Strajder ju však držal pevne. Janine vzala Waylina za ruku, a prstom prešla po koncoch jeho prstov aby zistila, či náhodou nemá vytiahnuté drápy.
„Zľahka jej polož ruku dlaňou na krk a dávaj si pozor aby si nevystrčil drápy. Ak jej spôsobýš bolesť, nikdy ti nedovolí nasadnúť.“
Strajder s Belantom si vymenili trochu prekvapené pohľady. Waylin sa riadil Janinini pokynmi a jemne položil ruku kobyle na krk.
„Teraz ju pohlaď po krku smerom ktorým rastie srsť až na chrbát.“
Keď to Waylin urobil, pocítil ako kobylu striaslo. Janine mu ale povedala:
„A teraz sa priblíš k jej uchu a začni priasť ako keď je mačka spokojná. Pantherani to dokážu však?“
Waylin prikývol na súhlas.
„A hlaď ju, stále ju jemne hlaď.“
Chvíľu to ešte trvalo, kým kobyla prestala potriasať hlavou a ošívať sa ale nakoniec sa poddala. Janine potom vložila nohu do strmeňa a vyšvihla sa koňovi na chrbát.
„Tak teraz sa opatrne chyť jej krku, dávaj veľký pozor aby si do nej nezaťal drápy, inak nás zhodí a utečie. Dobre, teraz polož ľavú noho do strmeňa tak. Vytiahni sa vyššie a pravú prehoď cez jej chrbát.“
Presným nasledovaním Janinyných pokynov sa Waylin nakoniec dostal do sedla. Janine sedela za ním a držala opraty. Strajder iba zavrtel hlavou.
Rozhovor Waylina s Belantem2, cesta začina
(Sheewa , 21. 11. 2010 23:40)
Waylin vahal jen chvili, byt pruvodcem dalšich tři tajemnych lidi mu do karet hralo taky. Cestovat sam bylo v teto době nebezpečne a pantherovi se zdalo, že zustat s trojici cizincu mu ještě přinese nějake ovoce. V jeho hlavě se rozhořela jiskřička naděje, že diky nim možna dosahne sveho vytouženeho cile.
"Dobra budu vašim pruvodcem." Souhlasil, sedici na posteli, panther a zadival se na svou nohu. Byl šokovan, když spatřil jak přimo před jeho oči se jeho rana hoji.
"Jak je to možne?!" Zašeptal vzrušeně "...co je to za kouzlo, jsi snad čaroděj Obře? Jak to že ma rana se tak rychle hoji?!"
Belant to přešel beze slova a pokračoval v tematu hovoru:"Apropo ta divka....ta jak ji tam..."
"Jenine."
"Jenine, spravně....takže je za někoho zasnoubena, ale nechce se za něho vdavat...ten snoubenec je nejspiš nebezpečny a bohaty, když za nami poslal tolik vojaku, chapu to spravně...podle toho soudim, že brat ji s sebou by pro nas nebylo to prave ořechove..."
"Pujde s nami." Pronesl přikře Waylin a vzapěti sam sobě v duchu vynadal do idiotu.
Kupodivu Belant na to reagoval zcela nenuceně:"Dobra..." pronesl ledabylym tonem "...když ji chceš sebou, budeš se o ni i starat, zachraňovat apod...neni to naše starost...ale přisaham ti..." Černovlasy muž přistoupil k Waylinovi, položil mu přatelsky ruku na rameno a lehce zmačkl. Zdalo se, že neprojevil žadnou namahu při tomto ukonu, ovšem kosti panthrovi začali vydavat křupavy zvuk. Kočiči muž zatnul zuby aby nevykřikl.
Belant se naklonil k jeho uchu a tlumenym hlasem dokončil větu:"...ohroziš nas, a nedožiješ se svych přištich narozenin." Uvolnil ruku a odešel z mistnosti.
Když android vychazel z mistnosti, ve ktere s kočičakem měli diskuzi, potkal na schodech Jenine. Tlumene světlo svičky, kterou našla v kuchyni, se odraželo v jejim ustrašenym pohledu.
"Vrať se dolu, jinak ti tu svičku zhasnu." Zavrčel android. V te chvili se v domě otevřely vchodove dveře a v nich se objevil Strajder. Přivital androida a rozkazal ať se všichni připravi, že koně už pry čekaji.
Robot tedy nevahal ani chvili, vyrazil po schodech zase nahoru do pokoje, popadl spici Zir do naruče a vypochodoval ven z domu. Jenine mezitim zhasla svici a pomohla Waylinovi ze schodu.
Pět koni se zasobami už čekalo před brankou. Stal u nich stařec s malou bilou kozi bradkou. Strajder mavl na pozdrav a hodil mu plny měšec.
"Doufam, že ti budou sloužit v blahu mlady šlechetny pane." Tlumeně se zasmal stařec.
"Je vychod z města připraveny?" Zeptal se Strajder, když pomahal Belantovi se Zir.
Stařec pokyval hlavou na souhlas.
Rozhovor Waylina s Belantom
(GirappAWt, 21. 11. 2010 0:45)
„Prepáčiš mi na chvíľočku?“
Spustil nohy na zem a z námahou a zaťatými zubami sa vybral von z obývačky hore schodmi.
„Nemám ti pomôcť?“
Počul za sebou.
„Nie ďakujem.“
Z námahov a krivkajúc sa pustil do schodov. Dosť dlho mu to trvalo kým sa dostal až na poschodie. Na to aby zistil v ktorej izbe Belant je musel porušiť Strajderov zákaz. Dúfal, že to nebude tak vážne, pretože už bola noc. Ako dlho museli z Janine v tej izbe sedieť bez slova? Podivil sa. Konečne ho našiel v jednej z izieb keď opatrne pootvoril dvere:
Android na chvili zavřel oči a lidsky vydechl, pak tlumenym hlasem prolomil ticho noci:"Co chceš Wayline?"
"Chtěl si promluvit, tak som tu. Ale je to vážne!“
Belant si položil prst na pery a ukázal na spiacu ženu. Waylin pochopil a príkývol. Belant vstal a vyšiel z izby von. Pokinul Waylinovy aby s ním prešiel do vedľajšej miestnosti:
„Čo je vážne? Tá rana sa ešte nehojí?“
„Nie nejde o to. Hovoril som z Janine, no teda s tou ženou na ktorú sa vždy pozeráš tak...“
Zamyslel sa nad tým aby použil slovo ktoré by Belanta neurazilo.
„...odmerane. Je zasnúbená z Čiernym rytierom!“
Vyslovil to tlmene ale dôrazne. Belant však vyzeral, že nerozumie ani slovu z toho čo hovorí.
„Asi nieste odtiaľto však?“
Belant iba stroho prikývol.
„Proste musíme zmiznúť čo najrýchlejšie. Nemôžeme v tomto meste ostať!“
Belant síce ani v najmenšom nechápal Waylinov dôvod ale hralo mu to do karát.
„To je výborné, práve o tom som s tebou chcel hovoriť!“
Waylin sa zamračil.
„Ako to myslíš?“
„Ja a moji priatelia hľadáme dôležité predmety, ktoré by sa mali nachádzať niekde na tejto...“
Na sekundičku sa zarazil. Takmer povedal planéte, takmer zabudol s kým hovorí. Pravdepodobne by ani nevedel čo to slovo znamená. Pripísal to tomu, že ešte predchvíľou sedel pri Zirnitre z odkritov maskou svojej kybernetickej duše.
„Ktoré sú skrátka niekde tu, nemyslím v tomto meste ale v tejto krajine. A ako si sám povedal, niesme odtiaľto, a hodil by sa nám nejaký sprievodca.“
Janinin dôvod
(GirappAWt, 21. 11. 2010 0:44)
Potom čo Belant odišiel tam zostali Waylin a Janine sami. Pantheran držal nohu natiahnutú a chodidlo položené na pohovke. Jazdil očami po miestnosti, ale vždy sa mu nejako pohľad vracal k Janine. Ešte stále bola bledá ale aspoň sa netriasla.
„Hlboký nádych a výdych!“
„Hm?!“
Ako keby ju bol vytrhol z nejakého sna. Janine ešte stále cítila ako sa jej zviera žalúdok. Sama nevedela ako dokázala prísť pre tú vodu. Výkrik toho muža sa jej opakoval v hlave, a radšej by sa nedívala na svoje ruky. Bála sa, že na nich uvidí krv.
„To pomáha.“
Povedal panterí muž a pokúsil sa o úsmev, aj keď vyzeral umelo. Rana štípala ako keby mu do nej Belant nalial morskú vodu. To znamenalo, že nanoboty, teda mikroskopické roboty určné na uríchlenie reprodukcie poškodeného tkaniva z okolitých zravých buniek, konajú svoju prácu.
„Ver mi poznám to. Prvý krát je to vždy takéto.“
„A prečo si v tom pokračoval? Veď je to strašné!“
„Nemal som na výber. V aréne je to, zabi, alebo ťa zabijú. Teda až na dnešok.“
Pousmial sa. Znovu nastalo ticho. Waylinovi však chodila neustále po rozume jedna vec.
„Môžem sa na niečo opýtať?“
„A-áno.“
Trochu zaváhala Janine.
„Prečo si chcela aby som ťa vzal zo sebou? Nemohlo mi uniknúť, dcéra Minatora. Tvoj otec je ten... ako sa tomu hovorí...“
„Kráľovský pokladník.“
„Áno, áno správne. Máš všetko, nerozumiem tomu.“
„Odpoviem ti, iba ak mi ty odpovieš, prečo si ma vzal zo sebou.“
Zvesil hlavu.
„Prosím, to odomňa nechci! Je to smutný príbeh.“
„Ani ten môj nie je najveselejší.“
Janine si povzdychla ale zdalo sa, že ju rozhovor odpútava od myšlienok na krv. Chvíľku mlčala a hľadela kamsi za Waylinov chrbát.
„Ale myslím, že ako vďaku za to, že si ma neodmietol... Môj otec...“
Znovu si povzdychla.
„Rozhodol sa, že ma vydá. Jednoducho mi to iba oznámil: Janine, našiel som ti snúbenca. Lenže, ja sa ešte nechcem vydať, a už vôbec nie za niekoho koho nepoznám, aj keď som o ňom teda počula, ale nemôžem si spomenúť na jedinú príjemnú vec.“
„Je tvoje srdce už...“
Janine vytreštila oči.
„NIE!“
Odmitla rezolútne.
„Ale jednoducho niekoho takého ako je muž s ktorým som už zasnúbená by som si nevzala ani na pekelných mučidlách!“
„To je to až tak zlé?“
„Je to Čierny rytier!“
Preniesla Janine hlasom studeným ako ľad. Tento krát zostali Waylinove oči doširoka otvorené.
„Ten Čierni rytier ktorého vylúčili z kráľovského turnaja pretože si nechal na kolbu tajne nastoknúť hrot pri poslednom súboji a tak svojho protivníka úplne prebodol?“
Janine iba prikývla. Waylin zahvízdal.
okamžik tvaře bez masky
(Sheewa , 21. 11. 2010 0:43)
***
Zirnitra seděla na zemi opřena o postel a rukama si objimala nohy. Měla opřene čelo o kolena a vzlykala. Ani si neuvědomila, jak čas rychle plyne.
Nastala totiž noc a jedině měsične světlo pronikalo přes rozbite okenice domu a naplňovalo pokoj tlumenym střibřitym světlem.
Mlada kynethka si utřela nos a rozhlidla se, malem dostala infarkt, když spatřila vedle sebe sedět Belanta.
"Už ses uklidnila?" Zeptal se ironicky. "No, ale že ty maš vydrž."
"Jestli maš nějaky problem tak vypadni a neotravuj!" Zavrčela utočně divka a odvratila od muže tvař.
Ten se z kraje postele, na ktere seděl, přesunul vedle Astartre a jakoby se nic nestalo obejmul divku kolem ramen a za jejich tichych protestu ji přesunul do naruče. Mezitim zvyšil teplotu sveho těla aby se uklidnila. Reakce Zir ho však v dalši chvili překvapila. Divka se na kratky okamžik rozbrečela ještě vic, zavrtala se mu hlouběji v naruči a po chvili se uklidnila a oddala se spanku.
Belant si počkal až divka propadne do hlubokeho spanku a pak ji vpichl do ramene davku vitaminu. Věděl, jak jsou mladi kynethi křehci dokud se nezměni...jak je jejich existence vyčerpava, než nadejde den jejich proměny. Take věděl o jejich tak tvrdem spanku v těhle letech. V tuto chvili by ji neprobudil ani vybuch granatu vedle ucha.
Android pozoroval jeji obličej v měsičnim světle a i přes všechno zle, co kdy ji řekl nebo ona jemu, i přes jejich věčne hadky a rozepře, ji miloval, celym svym mechanickym srdcem. Nevěděl zda i ona jeho, ale byl přesvědčen, že ji neni ukradeny. Dotkl se něžně ukazovačkem špičky jejiho nosu a usmal se. Pak najednou zvažněl, podepřel divčinu hlavu dlani a dlouze ji polibil. Když Zir spala, byl to jediny okamžik, kdy před ni Belant zhazoval masku pyšneho dominantniho androida a staval se citlivym mužem schopny pro ni vše obětovat.
ošetřeni
(Sheewa, 20. 11. 2010 15:41)
Waylin měl vynikajici sluch šelmy a podslouchavat hovor v prazdnem domě, pro něho byla hračka, až na to, že konverzace jeho novych "přatel" probihala v neznamem melodickem a krasně znějicim jazyku. Panther za svuj život slyšel mnoho jazyku a nařeči a do teto chvili považoval elfi jako ten nejkrasnějši. Tato chvile to změnila.
Divči hlas zněl jako piseň, v jednu chvili protestujici v druhe tak moc smutny a krasny zaroveň, až to chytlo za srdce i Waylina. Pusobilo to na něho tak, že jestli by byl u ni, určitě by ji objemul a odpřisahl by ji ochranu a věrnost do konce sveho života.
Najednou hlasy ustaly. Po zaprašenych, rozbořenych schodech zezačatku sestoupil Strajder a pak ten obr.
Blonďak otevřel dveře od vchodu a zmizel na ulici. Obr si přisedl na kdy si krasnou "pohovku", vzal do rukou Waylinovou nohu a nedbaje na jeho protesty ji položil na sva kolena.
Waylin zatnul zuby pro tu bolest, kterou mu obr zpusobil. Nejraději by ho za to uškrtil i Jenine jak se zdalo chtěla proti takovemu zachazeni protestovat. Černovlasy muž ji však znovu spražil pohledem a pokračoval v činnosti, kterou započal. Rozkazal Jenině, aby přinesla čistou vodu, kterou mohla najit ve stare fontaně na zadni straně domu. Dcera Minatora, prudce pokyvala hlavou, až ji z učesu uvolnily hněde kadeře a spěšně se vzdalila. Mezitim co byla pryč, si Waylin aby aspoň trochu odreagoval od bolesti se rozhodl s tim mužem seznamit:"Jsem Waylin z rodu Pantheru, kdo si ty?"
Belant na chvili zarazil v prohliženi rany stehna položeneho na svych kolenach a pronesl:"Potřebuješ to nutně znat pro sve přežiti?"
Waylin nechtěl aby obr věděl, že dokaže dobře slyšet a tak raději zamlčel, že zna jeho jmeno, ještě z areny.
"Ano, myslim že ano...nikdy neviš, kdy zvolanim tveho jmena, ti mužu zachranit život."
Muž se uchechtnul a pokračoval v praci, jednu chvili ze zaňadři vytahl zvlaštni věc, položil hřejivou dlaň leve ruky kousek od rany, pravou popadl tu věc a přitlačil ji do nejhlubšiho mista v raně.
"Ty paaarchante." Malem zařval Waylin, když jeho tělem vystřelila prudka bolest, ale dokazal to jen zašeptat. Nasledoval kratky vpich jako od včely.
Panther citil jak pulzujici bolest z jeho těla ustupuje. Mezitim se vratila Jenine z kbelikem vody.
"Až se rana zahoji, umyj sveho přitele od krve. Sam si v te vodě oplachnul ruce a přešel bez poznamky jeji šokovany vyraz řikajici - znečistil jste vodu a my nemame oheň na jeji ohřati!
Belant si utřel ruce do oblečeni a předtim než znovu zmizel na zakazane druhe patro poznamenal:" Jmenuji se Belant Sentinel a až si odpočineš, hodime si řeč o naši společne budoucnosti."
Bendarek 1
(GirappAWt, 28. 12. 2010 23:06)