Príbeh s pracovným názvom "PlanesWalker"
Tržnica bola plná vôní a pachov čerstvej krvi z mäsiarskych stánkov. Janine sa však nepristavila ani pri jednom z nich. Inokedy by medzi stánkami strávila aj pol dňa aby si vypočula novinky z druhého brehu Bieleho mora a kúpila si maličký plátenný váčok s levanduľou aby uvoľnila ťatý vzduch za závesmi svojich nosidlách ale tento krát nemohla. Nie dnes! Nemohla si dovoliť riskovať, že jej peniaze nebudú stačiť, a aj tak to nemuselo vyjsť. Našťastie jej otec ešte nezistil, že si požičala jeden z jeho mešcov. Keby to vedel tak jej štyria ochrancovia ju teraz nenesú v nosidlách ale z rukami za chrbtom späť domov k jej otcovi. Tržnica bola o tomto čase plná ľudí. Súboje v aréne boli už v plnom prúde a veľa ľudí malo namierené práve tam, a ona tiež. V duchu si hovorila, že sa pravdepodobne zbláznila, keď sa pokúša o niečo také ako získať Drápača. Janine nad tým dlho rozmývala už dlho predtým. Nebol to žoldnier, mohol byť teda spoľahlivejší, a aj napriek tomu sa dal kúpiť. Teda skôr vykúpiť. Ak bojoval v aréne bol to pravdepodobne otrok. Stúpal síce v aréne hore, prežil už niekoľko súbojov, ale k titulu mal zatiaľ zo vrtkých najďalej a preto by malo byť ľahšie ho od jeho pána získať, ako keby chcela Kamennú Päsť, alebo Strelca. Na viac hovorilo sa, že Drápač má talent na boj.
„Uvoľnite cestu ľudia, prosím. Uvoľnite cestu pre dcéru najvyššieho pokladníka...“
Desiatky ľudí na tržnici ustupovali, a tlačili sa jeden na druhého aby urobili aspoň nejaké to miesto pre jej nosidlá a oni postupovali smerom k aréne. Zastavili priamo pred hlavným vchodom. Kapitán jej stráží – zástupca kapitána osobnej stráže jej otca, teda otcov človek, odhrnul záves nosidiel a Janine vykĺzla von. Pod jej sandálmi sa zvíril prach.
„Vy dvaja strážte nosidlá!“
Prikázal veliteľ. On a ďalší strážny Janine nasledovali dlhou, sporo osvetlenou, vstupnou chodbou, na konci ktorej boli drevené, oceľou spevnené dvere. Na pravej strane pri stene pred dverami stál stolík, pri ktorom na stoličke sedel bruchatý, plešivý muž s mäsitou tvárou. Na stole mal položený tučný, pootvorený mešec a niekoľko menších, pri ktorých boli uložené štítky s menami. Mal tam aj zapálenú sviečku, atrament, brko a pergamen na ktorom mal zapísané mená tých ktorý uzavreli stávku na niektorého z bojovníkov. Chodbu plnila rada ľudí ktorý platili a z druhej strany oceľou vystužených dverí im otváral muž z kapucňou na tvári a za každým a jedným človekom dvere aj pohotovo zavrel, aby sa dovnútra nedostal nikto kto ešte nezaplatil. Nejakú chvíľku trvalo, než Janine prišla na rad.
„Dve zlatky na osobu za zápas.“
Zahlásil tlsťoch.
„Kedy príde na radu Drápač?“
Spýtala sa Janine.
„Ste fanúšik pani?“
Prikývla.
„Príde na plac hneď ako skončí tento zápas.“
Janine si siahla do vrecka a položila mužovi na stôl štyri zlaté.
„Títo páni si zaplatia sami.“
Upozornila tlsťocha. Nemohla však ujsť. Ešte nie. Obaja muži tlsťochovi hodili do mešca po štyroch zlatých a zo šomraním ju nasledovali za dvere a potom hore točitým schodišťom, po ktorom už postupovalo aj pár ďalších ľudí čo platili ešte pred nimi. Nakoniec vyšli na prvé podlažie trojpodlažných balkónových priestorov pre divákov. Všetky tri podlažia boli plné a všetci skandovali:
„Červený Pes, Červený Pes, Červený Pes!“
Zápas ktorého hrdinom bol zjavne tento Červený Pes, práve prebiehal, v kruhovej aréne uprostred ktorej bol ježko z polámaných mečov, okolo ktorého boli štyri stĺpy z ktorých viseli reťaze. Po obvode celej arény bol žliabok v ktorom horel olej. Zápasníci bojovali bez zbraní. Trhali sa na kusy vlastnými rukami. Vysoký muž podľa vzhľadu severan, s červeným psom na špinavej, pôvodne žltej bojovej tunike, držal za ramená menšieho, plavovlasého muža a kolenom ho udieral do hrude. Potom ho vzal za jednu ruku, podkopol mu zozadu nohy a prehodil ho na chrbát. Potom mu položil nohu na ohryzok a prudko ňou trhol, navzdory tomu, že menší muž mu nohu držal a snažil sa ju z krku odtlačiť.
„Dámy a páni.“
Rozliahlo sa po celom priestore arény.
„Našim víťazom je Červený Pes ktorý zabil Zlatovlasa. Týmto víťazstvom sa z neho stal Gladiátor. Teraz môže arénu opustiť a odpočinúť si. Gratulujem tým, ktorý uzavreli stávku na jeho víťazstvo. Výhercovia si výhru môžu vyzdvihnúť pri odchode z arény.“
Oznamoval vyvolávač všetkým prítomným. Červený Pes sa otočil a odkráčal do tunelu. Zavrela sa za ním oceľová mreža.
„A teraz, vychádzajúca hviezda, tvor, ktorý nedávno zrazil hlavy dvom elfským sestrám. Toto poľudštené zviera poznáte pod menom Drápač!
Dnes nastúpi proti trom cizincum, otrokum vznešeneho Baldara!“
Mřiže na vzdalenych stranach areny se začinaly zvedat a na širy svět v pomalum tempu vypouštět čtyři bytosti.
Na jeden straně kračela humanoidni kočka mužskeho pohlavi s ohnivě rudymi vlasy, v a na druhe trojice lidi, 2 muži a jedna....divka!
Jak se tak Waylin přibližoval k trojici hodnotil jejich slabiny i přes ten hluk davu zaroveň svym vybornym šelmim sluchem slyšel, jak ta divka něco největšimu z mužu řika a chyta za ruku.
„Belante!....To nemužeš, nemužeš někoho zabit jen tak!“
„Proč ne, řekli nam, že jestli ho zabijem, pusti nas.....tak ho zabijem.“
„Viš, že nas nepusti, a budou dalši!“
„Utečem! Měli jsme to udělat už davno.....no taaaak, Belante!!!“ Divka se pověsila na mužovo rameno a ani ho tim nezpomalila.
„Vy stujte opodal, ja to vyřidim a pujdem.“
Divka se pustila Belantova ramena, dala ruce v bok a vztekle dupla nožkou.
„Belante, ty si tvrdohlavy sobecky pitomec!....A tyyyyy Strajdere si stejny!!!....Když ho nechaš tohle dělat!“
Menši muž z dlouhymi blond vlasy, ktery by se dal se dal přirovnat k elfovi, rozhodil ruce a zanařikal:“Co zas ja??? Co jsem zas proved?!“
„No pravě že nic, ty pitomče! Ty nikdy nic!“ Divka frkla a otočila se k nim zady.
Strajder nevěřicně zakroutil hlavou a dotkl se ramena o hlavu většiho Belanta.
„Kvuli ni jsme se do te šlamastiky dostali a ona nam tu ještě bude vyčitat naše nehezke chovani k nepřiteli.“
Waylin došel přesně do prostřed bojiště.
Komentáře
Přehled komentářů
Waylin, Strajder a Belant se posadili u jednoho z obvroskych vesel. Strajder byl těsně u zdi, Waylin uprostřed a pak Belant, vedle Belanta se posadil ještě jeden, starši namořnik jen misto některych zubu měl dřevěne napodobeniny zubnich nahrad. Když se na něho android podival, stařiček se na něho usmal. Belant chvili vahal. Položil prst na rty ve znameni ticha a usměv stařečkovi oplatil.
Waylin si promnul svaly, protože věděl, že ho čeka velka zatěž a to same chtěl doporučit Strajderovi a Belantovi. Ovšem řict cokoli nestihl, protože se ozvalo dunive bubnovani a veslovani začalo.
Tak se kočkovity muž opřel do vesla. Bal se, že šlechtici po jeho obou stranach nebudou ve veslovani zběhli, tak jim do začatku chtěl praci ulehčit. Co se ovšem nestalo. Waylin se opřel o veslo a malem se zřitil pod něj. "Co to..." Tygr se podival na blonďateho elfa. Ten měl chycene veslo a dělal, že vesluje. Strajder se naklonil k Waylinově uchu tak blizko, až tygra ovanula zvlaštni přijemna vuně vychazejici z elfovych ust. Ten mu pošeptal, aby začal dělat jak on a moc se tim nezabyval. Kočkovity muž nervozně několikrat kyvl hlavou a položil ruce na veslo. Obratil svuj pohled na Belanta a šokovaně při "veslovani" sledoval jak černovlasy obr pohani veslo sam a bez velke namahy.
Androidovo tempo veslovani se přizpusobilo ostatnim. Loď začala plout.
Na palube 6, ako sa dostať do knižnice?
(GirappAWt, 18. 1. 2011 20:37)
„No už som sa bál, že akonáhle sa vylodíme v prístave, prestanem byť pre Vás užitočný.“
Poznamenal Waylin. Ostatný sa však zatvárili nechápavo.
„Medzi nami v bande sa hovorí, kde ti neotvoria dvere, tam vlez oknom.“
„Myslíš, že sa máme vlámať do Cisárskej knižnice?“
Vyhŕkla Janine tónom ako keby povedal:
„Včera som uškrtil šesťhlavú hydru vlastnými rukami.“
„No ak vymyslíte niečo iné tak...“
Pokrčil ramenami.
„Prepáč chlpáč...“
Začala Zir. Waylin na toto oslovenie zareagoval tlmeným zavrčaním. Zir ho ale prešla bez povšimnutia a pokračovala:
„...ale nechytili ťa pred rokom a pol práve pri vlámačke?“
„Odkiaľ to... ty si nás včera počula?“
„No na to mám uši nie?“
„Ale ja som to hovoril súkromne JEJ!“
Vyskočil rukou ukázal na Janine a naštvane sa díval do pokojnej Zirinej tváre.
„Hej no tak pomiatol si sa?“
Skočil medzi nich Strajder. Až potom Waylinovi docvaklo čo vlastne povedal.
„Do čerta!“
Všetci sa rozhliadli do všetkých strán či si ich rozhovor náhodou nevšimol niekto, kto by si ho všimnúť nemal. Waylin dostal v zápätí od Belanta pohlavok. Prijal ho z rovnako zamračeným výrazom.
„Ak to chceš vedieť, na tom dome do ktorého sme sa vtedy vlámali bola magická sieť, ale my sme netušili, že tam je!“
„A ty si myslíš, že okolo takej stavby ako je Cisárska knižnica magická sieť nebude?“
Podivil sa Strajder.
„Ale v našej bande nemáme žiadneho čarodejníka aby nás na niečo také upozonil. Ale teraz máme Belanta, takže sa už nič také nestane.“
Belant sa nesmelo pousmial. Jeho senzori dokázali rozoznať všetko čo bolo možné dokázať akýmkoľvek druhom merania, ibaže mágia väčšinou popierala zákony fyziky a prírody, takže ju nebol schopný zachytiť. Stal sa mu aj taký prípad, že mágia na jednej z planét bola založená práve na využívaní fyzikálnych zákonov a preto dokázal prehliadnuť všetky magické siete a odvrátiť každý magický útok. Lenže nevedel na akom princípe funguje mágia na tejto planéte.
„A ako si to teda predstavuješ?“
Waylin iba pokrčil plecami.
„Vživote som v Summerlande nebol, ani neviem ako tá knižnica vyzerá.“
Obrátil spýtavý pohľad na Janine.
„Ja, učila som sa niečo okolo histórie Summerlandu ale bola som tam iba jeden jediný raz v živote, v rámci diplomatickej návštevi z otcom. Poriadne si nepamätám ako to tam vyzerá, len viem, že ak niekde nájdeme odpovede, tak tam. Je tam toľko kníh, koľko si ani neviete predstaviť.“
„Super!“
Zirin hlas však vôbec neznel nadšene.
„Chlapy k veslám! Od rána nemáme vietor a už nemôžeme dlhšie čakať!“
Zaznel palubou kapitánov hlas. Všetci muži neochotne odložili mysky a taniere, alebo rýchlo dojedli, čo im v nich zostávalo.
„Pozrite sa, teraz nič nevyriešime. Až sa vylodíme v Summerlande pôjdeme sa pozrieť aspoň z diaľky na tú knižnicu a...
„To platí aj pre Vás páni.“
Oslovil ich Morelis.
„...skrátka plán pripravíme na mieste.“
Dokončil Waylin než sa vydali tam kam skoro všetci chlapy z posádky, do poslednej úrovne podpalubia kde boly otvory pre veslá.
„Vytraďte sa.“
Šepol Belant smerom k Zir a Janine. Tým sa podarilo ukriť sa v priestoroch na spanie pre posádku keď ich míňali a počkali kým všetci nezídu na nižšiu palubu.
horke rano, ticha konverzace
(Sheewa, 16. 1. 2011 12:21)
Když Balant vyšel na horni palubu, potkal jak u rozdeje jidla stoji zamračeny Strajder, zamaskovana Jenine a Waylin a za nimi a před nimi namořnici. Android si všiml, že Strajder vypada dost pomačkaně, jakoby celou noc nespal. Jakoby to velitel vycitil a podival se v jeho směru. V jeho šedych očich se zračila unava. Belant si stoupl za posledniho v řadě. Posledni v řadě byl muž v černe kapi stejně vysoky jako Belant.
Když došla řada i na androida, obtloustly kuchař se tazavě zadival na dva taliře v Belantovych rukou.
"Memu společnikovy neni z moře dobře, jidlo mu odnesu..."
"Mě to nezajima." Vyhrkl kuchař "...kdo vi jestli to jidlo nesežereš sam...ať si tvuj společnik přijde pro jidlo...pokud nepřijde...nema hlad a nedostane nic až do večera..."
"Ale kapitan..."
"Kapitan veli lodi a ja velim kuchyni, tady ja jsem nejvyšši kapitan." Zahulakal kuchař, hodil Belantovi na jednu z mis, hrozně vypadajici porci z ryb a luštěnin a zařval:"Dalši!"
Robotovi tedy nezbylo nic jineho než přestat argumentovat a odkračet. Když byl skoro u vchodu do nižnich palubach, objevil se v dveřich kluk s kratkymi plavymi vlasy a s černym kloboukem. Až po chvilce si Belant uvědomil, že před nim stoji Zir. V slunečnim světle dusneho rana, vypadal jeji převlek vic než věrohodně.
Když divka spatřila sveho "ochrance" začervenala se a sklopila hlavu. Nevědomky se dotkla ještě napuchlych rtu. Belant ji kratce přivital a palcem ruky ukazal na řadu lidi, čekajicich na jidlo. Zirnitra pokyvala hlavou na znameni, že rozumi a stoupla si taky do řady.
Android ji chvili pozoroval a pak se posadil vedle Waylina a Strajdera, kteři jako ochranni anděle seděli po obou stranach hnedovlaseho mladika s kudrnatymi kratkymi hnědymi vlasy a opirali se o palubni zabradli. Něco si tiše vykladali, když Belant došel až k nim, na chvili přestali. Strajder ukazal na misto vedle sebe. Jakmile se Belant uvelebil, Strajder spustil:"Jenine nam sdělila, že dostat se k Cisařskemu knihovnikovi nebude snadna zaležitost, normalně by se musela vyžadat audience u cisaře, ten by pak nam musel dat povoleni podivat se do knihovny."
"Proč to tedy tak neudělame?"
"Je to veřejna zaležitost...a jelikož Jenine je na utěku před dvěma vlivnymi šlechtici, nebyl by to dobry napad." Vložil se do řeči Waylin.
"Co tedy navrhujete?"
Mezitim ke skupince došla Zirnitra, v rukou držela misu s jidlem a dřevěnou lžici a v ustech cumlala kurku chleba.
"Mfocode?" Zeptala se s plnou pusou a hupsla na zadek vedle Waylina. Tomu taky cvhilu trvalo než pochopil kdo sedi vedle něho. "U bohu!...Doopravdy vypadaš jako kluk!" Zašeptal překvapeně.
Zirnitra se něho uličnicky usmala. Šlo to blbě, když mezi zuby měla kus chleba.
"Vraťme se k tematu, prosim." Odkašlal si Strajder a při pohledu na Zirnitru se začal mračit ještě vic. Když se na něho divka podivala, sklopil zrak.
"Dostat se ke knihovnikovi obyvklym zpusobem nebude možne, jak to tedy provedem?"
rano v kajutě
(Sheewa, 16. 1. 2011 1:53)
V kajutě bez oken byla tma, když Belant otevřel oči, protože zaznamenal pohyb vedle sebe. Jeho časovy indikator oznamoval hodinu po svitani. O jeho hruď se opřel par malych dlani. Něči něžne žadouci rty našly ty jeho, maly jazyček donutil Belanta přiotevřit usta. Android měl pocit, že se mu to jenom zda. "Astarte neviš co dělaš...jsem sice stroj, ale take jsem muž."
Vedle jeho praveho ucha se ozvalo sladke zašeptani:"...a ještě k tomu dobře vybaveny muž...a vsadim se, že i citlivy...moje sestra je genius v tvorbě androidu..." Divka tiše zachichotala. Jednu ze svych ruk přesunula k Belantovemu opasku u kalhot a druhou mu prsty zajela pod volnou košili a začala ho hladit po vypracovanem břiše.
"Zirnitro ty neviš co dělaš." Chtěl zaprotestovat robot, ovšem jedine co z jeho ust vyšlo byla něžna slova a dychtivy polibek. Pod zavřenyma vičkama mu blikala vystražna světla zboje programu, nezname energeticke vyboje probihali po jeho obvodech, čipech a krystalech a pusobili mu chaos a exstazi.
Android otevřel oči, popadl Zirnitru za utly pas a posadil ji rozkročmo na klin. Ze začatku sundal svuj vrchni dil oblečeni a pak jeji. Rukou zabloudil k ňadru a začal si s nim pohravat, druhou do mist, kterych kromě majitelky ještě nikdo nikdy nedotykal. Zirnitra kratce překvapeně nadechla, když ucitila prst na *zakazanem* mistě. Belantova usta znovu našla ta jeji. Po vašnivem polibku se divka prohla vstřic androidove ruce. Přes temny vašnivy zavoj, Zirnitra slyšela jak ji android zastřenym hlasem řika:"Dneska si tě nevezmu, ovšem pokud mě znovu polibiš, tak nečekej, že se z toho tak lehce vykroutiš, ma sladka kynethska panno." Na to nasledoval vybuch světla. Zirnitra vyčerpana klesla na Belanta a objala ho rukama jak nejpevněji mohla, i on ji objeti oplatil. Naposledy ji polibil na zpocene čelo.
"Proč si to nechtěl?" Zeptala se divka po chvili.
"Protože teď ty nejsi ty, mluvi za tebe proměna. Pokud bysme se teď pomilovali, mohla bys toho později litovat..."
"Nikdy bych..."
"Spi, za hodinu tě zase vzbudim aby ses najidla." S těmito slovy ji uložil do postele. Šlo to ztěžka už protože že ho Zir nechtěla pustit. Nakonec se Belantovi podařilo vzdalit a zirnitře naprosto spokojene, znovu usnout.
Na palube 5, noc
(GirappAWt, 16. 1. 2011 0:21)
Ten mal sto chutí pomôcť jej vyplniť jej slová, ale uvedomil si, že ak sa o to pokúsi teraz, mohol by všetko ešte zhoršiť. Zir bola vydesená, až príliš videsená. Ak by popustil uzdu svojim citom a pobozkal ju teraz, najskôr by si pomyslela, že klamal keď hovoril, že naňho jej feromóny nepôsobia. Zarazil sa. Na svojich perách cítil tie jej, ruky mal položené na jej ramenách a tlačil ju k sebe. Ak aj kládla odpor v tejto chvíli bol už preč. Nevedel kto s tým začal ani kedy. Opatrne sa od nej trochu odtiahol, sama Zir sa však k nemu pritúlila, položila si hlavu na jeho rameno. Belant bol odrazu v rozpakoch. Aj napriek tomu, čo povedala krátko predtým než sa to stalo by čakal že sa zardí, utečie, čokoľvek len nie to, že sa k nemu dobrovoľne privinie.
Zir mala v sebe ešte väčší zmätok než predtým, kým Belant nevstúpil. Jeho vysvetlenie ohľadom feromónov bolo skutočne logické tak prečo ju potom pobozkal? Prečo mu to ona dovolila, to snáď objasnila pár sekúnd predtým než sa to stalo. Viečka jej začali oťažievať. Bol to dlhý a pohnutý deň. Nikdy by si nemyslela, že za dvadsaťštyri hodiní sa toho môže udiať toľko. Zývla. Spomenula si na ten záblesk žiadostivosti v jeho očiach keď prišiel v momente kedy sa prezliekala. Preto. Bolo to posledné na čo si spomenula než zaspala opirajúc hlavu o jeho rameno. Aj napriek tomu, že by mala mať neuveriteľne tvrdý spánok sa Belant rozhodol, že zostane pri nej až kým sa nezobudí.
Janine nejakú chvíľu stála predodvermi až kým si uvedomila, že odtiaľ Belant pravdepodobne tak skoro nevíde. Čo má ale robyť? Potom si spomenula na ďalšie kajuty. Skúsila dvere každej z nich ale zdalo sa, že všetky sú zamknuté. Kapitán by ale mohol mať kľúč. Zachumlala sa do šiat trochu viac aby nebolo poznať, že je žena a vydala sa do kapitánovej kajuty. Aby sa tam však dostala musela prejsť uličkou z ktorej bolo vidieť časť priestoru v ktorom spali muži. Precupitala tou časťou čo najtichšie a najrýchlejšie a keď bola z dohľadu prešla znova do píživej pomalej chôdze. Dvere kapitánovej kajuty na konci chodby mala na dosah, keď jej na ramene jemne spočinula nejaká ruka. Prekvapením chcela v prvom momente vykríknuť ale iná ruka jej spočinula na ústach. Všimla si, že je chlpatá. Waylin ju otočil tvárou k sebe.
„Čo tu robíš?“
Janine sa len zatvárila rozpačite a odpovedala protiotázkou:
„A ty?“
„Nemôžem spať. Predchvíľou okolo mňa išli Strajder a Belant a zobudili ma a odvtedy. Hádam, že teba niekto z kajuty vystrnadil.“
Nečakal na odpoveď zvrtol sa a vydal sa smerom k „dámskej“ kajute. Skutočne sa snažil opatrne zaklopať, ale lenčo sa najjemnejšie ako vedel dotkol dverí tie sa prevážili a začali padať smerom dovnútra. Belant pohotovo natiahol nohu medzi dvete a podlahu aby tak zabránil tomu, že rachnú na podlahu a hluk zobudí všetkých na palube.
„Čo do pekla to stváraš?“
Zamračil sa na Waylina. Ten bol tak prekvapený z toho čo spôsobil, že v prvej chvíli zabudol prečo sem prišiel.
„Ja, chcel som zaklopať...“
Belant si povzdychol, opatrne Zir položil na posteľ na ktorej sedeli a bez slova vsadil dvere na miesto a neobťažoval sa vypočuť si nejaké ďalšie slová ktoré mu Waylin plánoval povedať. Otočil sa teda naspäť. Dvere kapitánovej kajuty boly pootvorené a Janine v nich mala strčenú hlavu. O malú chvíľu sa dvere otvorili trochu viac a objavila sa v nich namosúrene tváriaca sa kapitánova tvár. Janine mu zjavne vysvetľovala situáciu. Kapitánova tvár sa stratila aby sa o nejakú chvíľu objavil celý v jednoduchých nohaviciach a košeli, bosí a viedol ju do jednej z kajút. Keď sa Waylin a Janine na chodbe míňali na chvíľu sa zastavili.
„Dúfam, že sa ti podarí zaspať.“
Janine položila Waylinovi ruku na rameno a pobozkala ho na pravé líce:
„Dobrú noc.“
Waylinovy vyschlo v hrdle ale stihol jej zaželať dobrú noc než vošla do už otvorenej voľnej kajuty.
Na palube 4, horky vzduch
(Sheewa, 14. 1. 2011 18:05)
Jeho nepřerušovanemu spanku však nebylo dopřano dlouheho trvaní. Jelikož měl lehke spani, tak pro něho nebyl problem uslyšet těžke, pravidelné Belantové kroky prochazejici kolem jeho siťky a pak ty skoro neslyšitelné Strajderove.
***
Skomirajici svička, ktera osaměla postavala na stoliku v kajutě, jen slabě osvětlovala mistnost a osoby v ni.
Jenine seděla na kraji posteli, vedle schoulené do klubička a občas vzlyknouci Zirnitry, a smutně na ni pohližela, nevěděla co se děje a jak divce pomoct, chtěla ji podat svuj čisty kapesnik s vyšivkou jejiho jmena a položit ruku na rameno, když najednou v mistnustce se rozrazily zamčene dveře. V nich stal přisně se tvařici černovlasy obr. Ve slabem světle svice pusobil tajemně až strašidelně, jako nějaky buh podsvěti. "Ven!" Přikazal Belant Minatorově dceři a uhnul aby mohla projit. Jenine když kolem něho v těsne blizkozti prochazela, citila z muže salajici teplo, raději trochu sklopila hlavu aby v jejich tvařich nebyl vidět ruměnec, protože vzpomněla, jak blonďaty elf Strajder objimal Zirnitru a jak ji libal...nikde nic takoveho neviděla. Nachvili si představila sebe na jejim mistě...s jinou osobou...
Nejspiš se zastavila v chuzi, když nalehave odkašlani ji probudilo z hloupych představ.
Jenine proto raději pipla omluvu, vrazila vyšivany kapesniček Belantovi do ruky a vyběhla z pokoje.
Jakmile byla pryč, android zavřel dveře. Šlo to ztěžka hlavně proto, že v rozčileni trochu vylomil dveře z pantu a zničil zamek. Jakmile dveře aspoň trochu přivřel, otočil se směrem k posteli. Rozčileni i hned zmizelo.
Jeho bio-mechanicke srdce krvacelo silfionskym olejem, když vidělo jak Astarte je schoulena v drobne klubičko u zdi a popotahuje a vzlyka.
"Proč zas brečiš?" zeptal se stroze, když Zir neodpověděla, zkusil změnit taktiku.
Posadil se na kraj postele a jak prvně v rozpadlem domě tak i teď, přitahl divku k sobě do naruče. Divka měla zarudle oči od dlouheho plače. Android ji kapesnikem utřel tvaře a pak ji ho předal aby se vysmrkala. Jakmile byla hotova, odhrnul ji z čela zpocene vlasy. Palcem utřel novou zbloudilou slzu a měkkym hlasem se zeptal:"Co se stalo?"
Divka se několikrat nadechla a vyhrkla:"Nedělej, že to neviš, jinak bys tady nebyl!"
"To je sice pravda," oponoval Belant " ale chci to slyšet od tebe."
"Co chceš slyšet ode mě?...to že jsem pro Vas ještě větši hrozbou než jsme si všichni mysleli?"
"Proč to řikaš?"
"Podivej se jak moje feromony zapusobily na velitele a on je vycvičeny vojak...a co to uděla s muži na palubě???...Nedokažu to ovladat...jsem pro Vas hrozba....dokonce i tebe jsem tim ovlivnila!" Zirnitra propukla zase v plač.
"Ale no tak...co to vykladaš...jaka hrozba...tve feromony na velitele zapusobily jen proto, že on jim byl vystaveny dlouhou dobu...a vystavovat se jim začal už ve chvili kdy jsme byli na orbitalni stanici v Harfaře. A ty přece viš, co je naš velitel za tvora a jak na něho a cely jeho druh kynethi a jejich vuně a cela vaše existence pusobi. Lidi zas takhle neovlivniš, nemaji ty nosy tak citlive, i když budou k tobě citit velkou "naklonnost" a hlavně muži. Ale neboj se jsem tu ja a ja tě ochranim. A na mě tve feromony nepusobi, jsem přeci android, ja necitim vuni, jen rozpoznavam zda-li je chemicke složeni vzduchu, pro me svěřence, bezpečne či nikoli a zda nemuže pusobit jinymi učinnkami než tim co ma." Usmal se na divku mechanicky muž. Zirnitra popotahla:"Jak se teď na Velitele podivam?"
"Nijak, on se neudržel..." Zkonstatoval z ostnem žarlivosti android a zamračil se na protějši dřevěnou zeď. Štvalo ho, že Strajder měl přiležitost kynethku polibit i bez toho aby spala.
"Však ja taky ne...libilo se mi to...hormony mi bouři čim dal tim vic...je to čim dal vic neunosne....mam pocit, že vybuchnu...dokonce i v takovem kusu šrotu jako si ty vidim sexy chlapa, ktereho bych přefikla jen mit přiležitost a dost času." Až po chvilce si mladička kynethka uvědomila o čem se to rozvykladala. Neuvěřitelne dusne horko a mořsky vzduch ji omamili mysl a rozvazali jazyk. Zděšeně vzhledla k Belantovi.
Na palube 3
(GirappAWt, 7. 1. 2011 0:18)
„Nemáte čo robyť vy dvaja?“
Povedal Strajder smerom k Waylinovi a Janine. Potom sa však znovu otočil k Zirnitre. Keď ju chcel znova pobozkať jemne ho od seba odltačila.
„Prepáč... ja... pôjdem už asi spať.“
Dostala zo seba nakoniec. Podarilo sa jej k tomu pridať úsmev ale vnútri mala malú dušičku. Otočila sa a bez ohľadu na tých pár námorníkov pomaly vykročila späť do kajuty. Potichu za sebou zatvorila dvere a tvárou k nim ustupovala dozadu až narazila na posteľ. Sadla si a pritiahla si k sebe kolená. Sklonila hlavu a pustila sa do plaču.
„Čo sa to do pekla zo všetkými deje?“
Pýtala sa sama seba. Najprv Belant a teraz Strajder. Rozhodla sa, že sa bude blízkemu kontaku s Waylinom vyhýbať tak ako sa to len bude dať. O premene toho vedela dosť, ale toto ju zneistilo. Vo veľmi krátkom časovom slede pobláznila najprv Belanta u ktorého si nepamätala na nič iné než na hádky a odmeranosť a veliteľa, ktorý by tu z nich troch mal mať najviac rozumu a zdravého úsudku. Začala sa obávať či to nie je tiež dôsledok začínajúcej premeny. Možno nejaký feromón z ktorého sa idú všetci muži zblázniť, keď sa k nej dostanú príliš blízko. Aj keď podstatnou otázkou bolo ako mohlo také niečo ako nejaký feromón zapôsobiť na androida? Keď o tom tak premýšľala, odrazu si z hrôzou uvedomila, že je vlastne na lodi plnej mužov. Po vyjasnení si tejto skutočnosti už radšej na nič ďalšie ani nemyslela.
Strajder tam na chvíľu ostal iba tak stáť a potom sa pobral po svojom aj on.
„Dúfam, že to nie je kvôli nám.“
Zardila sa Janine. Waylin to prešiel mlčaním. Vlastne nedávno nastalá situácia ho uviedla do rozpakov. Nie preto, že sa dozvedel, že Belant videl Zir v podstate skoro nahú a že teraz sa bozkávala zo Strajderom, ale to ako to sledoval... uvedomil si, že myslí na to že by...
„Nie!“
Nakázal si v duchu. Janine je šľachticka. Keď prídu do Summerlandu nájde si tam miesto u vládneho dvora a budú sa o ňu uchádzať grófovia a princovia. Čo by asi tak robyla s ničomným zlodejom ako je on? Boli z príliš odlišných svetov a keby len to, ale ešte aj z odlišných rás.
„Čo sa stalo? Vyzeráš... smutne.“
Vytrhla ho zo zamyslenia Janine.
„No, sľúbil som, že Vás na lodi naučím zaobchádzať z mečom, ale asi to nepôde. Mrzí ma to.“
Zaklamal. Janine sa na neho pozrela. Vďaka mesačnému svetlu mohol vidieť, že sa naňho díva a akým spôsobom. Jej pohľad akoby hovoril – pohotové a aj vieryhodné ale neverím. Nahlas však nepovedala nič.
„Myslím, že už tiež pôjdem do postele. Bol to celkom dlhý deň.“
Mierne sa jej uklonil hlavou, zaželal dobrú noc a vošiel do podpalubia. Medzi veľkým počtom obsadených sietí na spanie sa mu podarilo nájsť jednu voľnú a tak sa v nej uvelebil. Zkrížil si ruky na prsiach a z povzdychom zavrel oči. Sny mu však Janine priniesli späť.
romantika na lodi
(Sheewa, 5. 1. 2011 22:14)
Jenine se taky podivala na Zir, chvili ji pozorovala a pak pronesla:"Dneska je nějaka mlčenliva."
"Pročpak?" Zeptal se Waylin a zavřel oči aby vychutnal na sve srsti jemny mořsky vanek.
"Možna to souvisi s tim, že pan Belant se objevil v pokoji pravě ve chvili, kdy se Zir převlekala."
Waylin se tiše zasmal:"Tak proto je dneska Obr vice přijemny...dokonce na měl byl mily a vyptaval se na všechno možne....Mě by zajimalo odkud pochazi ti naši přatele. Jejich řeč, jejich pohyb, zpusob jakym se vyjadřuji a reaguji je tak moc odlišny od našeho...a ještě tolik peněz. Mam pocit, že jsou to všichni šlechtici, ne ledajaci a rovnou z cisařskeho dvora. Ovšem to nevysvětluje, jak to že nevěděli kdo jsou orci a tu jejich krasně znějici řeč..."
"Myslim, že až nastane čas tak nam sami prozradi kdo jsou." Dokončila jeho řeč Jenine, opřela se o jeho rameno hlavou a vydechla.
"Když jsme vyplouvali, viděla jsem na molu toho lotra černeho rytiře s vojaky...stihli jsme to jen tak tak."
"To ano...netrapte se Jenine, zatim jsme před nim v bezpeči" Souhlasil Waylin. Objemul divku a jak se jeji kratke vlasy pohly ve větru. Pantheran ucitil jejich přijemnou jahodovou vuni. Minatorova dcera se mu začinala zamlouvat čim dal tim vic...a ne jako mladši kamaradka, ale jako žena, nadherna a smyslna žena.
***
Astarte zirala do temne vody, když jeji pozornost upoutal pohyb v perifernim viděni. Dvě osoby v černych kapich schovane v nejtemnějši časti paluby. Opirali se o zabradli a komunikovali spolu zvlaštni melodickou řeči. Nejednou vyšši z dvojice obejmul menšiho. Zir v te chvili si uvědomila, že dvojice se od ni nachazi docela daleko a nejspiš šepta. Byl to dalši dukaz toho, že proměna začala, jeji sluch byl dvakrat lepši než předtim.
Povzdechla si a zahleděla se na hvězdne nebe. Do jeji mysle nachlynuly vzpominky na harfarske slunečni soustavy, mlhoviny a hvězdy, ktere měla přiležitost spatřit na vlastni oči. Možna že za dva tydny, už je nikdy neuvidi.
"Ale neboj určitě je znovu uvidiš." Ozvalo se vedle jejiho ucha Strajderuv přijemny tichy hlas.
"Co?!! Strajdere...ja...nemohla jsem byt zavřena....jak viš o čem přemyšlim?" Zarazila se kynethka a vyloupla na velitele překvapene oči.
"Čteš snad myšlenky?"
"To ne, ale maš to vepsane na tvařich a jakym zpusobem ses zadivala na nebe....jinak dobry převlek...udělal jsem dobře, když jsem koupil ty hadry...u Jenine ten převlek trochu pokulhava, ta by vypadala dobře i v pytle na brambory."
Zirnitra se zamračila, tseknula a uražena se otočila hlavou pryč od Strajdera.
"Ale no tak, Zir...dělam si srandu...Vypadaš dobře v klukovskem oblečeni...copak se mračiš...no tak podivej se na mě." Blonďak chytl divku prstem a ukazovačkem za bradu a jemně jeji obličej natočil na svou stranu. "Věř mi...dokonce i ten vrčoun Belant to ocenil." Strajder se usmal takovym zpusobem, že i Zirnitru to přinutilo přestat se mračit a oplatit stejnym.
"No vidiš, když se usmivaš i noc je jasnějši než slunce." Pronesl muž a zarazil se, vypustil z ust vic než chtěl prozradit. Naprazdno polkl...jejich obličeje však byly tak blizko. Pevna sila vule byla tatam. Jeho prsty se vnořily do jemnych a zaroveň hustych vlasu Zirnitry a přitahly ty plne blede pootevřene rty ke svym.
Polibek byl vašnivy, hladovy. Skryvane hořici emoce se tavily na povrch chladneho zevnějška. Po chvili, když divce začal dochazet dech, tak ji pustil. Stale ji však pevně objimal a neměl se k tomu aby ji pustil. Rozhlidl se kolem a uviděl jak se na ně Waylin a Jenine šokovaně ziraji. Když kočiči muž a hnědovlaska uvědomili, že je Strajder pozoruje, tak se razem otočili zpět k zabradli a začali dělat vid, že si ničeho nevšimli.
Jenine děkovala tmě za to že skryva jeji rude tvaře.
Na palube 2
(GirappAWt, 4. 1. 2011 22:49)
„Keď som bol malý, more ma fascinovalo. Chcel som byť námorník.“
„Čo sa stalo? Ako to, že si skončil v tej bande.“
„Už som ti hovoril v úkryte že je to dlhý a smutný príbeh. A tá banda sa mi stala rodinov.“
Odsekol trochu popudene.
„Myslím, že času máme dostatok, ale nechcem ťa k ničomu nútiť.“
Povzdychol si. Otočil sa na krátko k Zir a ukázal na ňu prstom.
„Už chápem.“
Povedal len. Potom sa znovu oprel lakťami o zábradlie, natočil hlavu a díval sa na Janine. Pritom si zamyslene hladil bradu. Jej pohľad, tie oči... Vyvolávala v ňom spomienky.
„Ešte nikomu, teda až na Grimma som to nikdy nepovedal. Do čerta!“
Zaklial pre seba potichu a zakrútil hlavou.
„V úkryte si sa ma pýtala prečo som ťa vlastne vzal zo sebou... Máš jej oči a... možno aj úsmev.“
„Tvojej milovanej?“
Opýtala sa Janine. Waylin si prešiel dlaňou po tváry.
„Mojej sestry. Chýba ti ešte snehobiela srsť bez pruhov a uhľovo čierne vlasi.“
Znovu otočil hlavu iným smerom. Obzrel sa po Zir. Stála za nimi na druhej strane paluby otočená k nim chrbtom.
„Odlúčili vás?“
„Smrť nás odlúčila.“
Predsedil cie slová cez zuby.
„Mal som vtedy len šestnásť rokov. Bol to prvý deň kedy som zabil. Vracal som sa z lovu keď som si na našom dome všimol otvorené dvere a neďaleko stáli nejaké kone. Čo to znamenalo na to som prišiel až keď som vošiel. Vnútri stáli dvaja chlapy v pozore pred dverami do matkynej izby. Na to čo mali na sebe nikdy nezabudnem. Biele tuniky na krúžkovom brnení a mali tam červený znak, veža nad ktorou vychádza slnko. Vytasili na mňa meče. Mal som ale nôž a svoje pazúri. Neviem ako som to vtedy dokázal, ale tých chlapov som zabil. Jedného som prebodol... tuto.“
Ukázal si na hruď tesne pod krkom.
„Zle mu tam doliehalo blrnenie. Druhému som sa zahryzol do krku a vyrval mu hlasivky vlastnými zubami.“
Na chvíľu sa odmlčal a zhlboka dýchal.
„Keď som vošiel dnu... ležali tam.“
Jeho hlas stíchol do priduseného šepotu.
„Moja matka aj moja sestra, nahé a nehybné na matkynej posteli. M-m...ali.“
Naznačil prstom podrezanie hrdla. Ucítil ako sa k nemu Janine pritúlila a objala ho rukou okolo pásu.
„Ostal som sám. V tom dome som zostať nechcel a tak som vyrazil do sveta.“
„A čo tvoj otec?“
„Zomrel dva roky pred mamou a Nissi, padol v boji pri Erebore. No a tak som akosi išiel smerom k Bendareku, kde ma drapla tamtá banda. Nemali mi ani čo ukradnúť, veľa som toho nemal, ale podarilo sa mi presvedčiť ich vodcu aby ma vzal k nim. Teda, lepšie povedané presvedčil ho Grimm. Tak sa z nás stala nerozlučná dvojica, skoro by som povedal, že sme boly ako bratia. Naučil ma lepšie bojovať a všeliaké zlodejské fígle. No a zvyšok je už jednoduchý, krádeže, prepádávania, občas nejaká tá nutná vražda. Až kým nás pred rokom aj pár mesiacmi pri jednej vlámačke nechytili. Mal som byť popravený ale z toho žoldniera Sara sa stal nejaký vážený muž, čo začal robiť do zápasov a dovolili si mu vybrať z väzňou nejakých bojovníkov...“
„Aj ja ti poviem niečo, o čom ešte nevieš.“
Ozvala sa Janine náhle.
„Chcela som ťa kúpiť. Práve vo chvíli keď si vyskočil na balkón som s tým mužom jednala o tvojom predaji.“
Waylin sa iba krátko usmial. Vedel si domyslieť prečo asi.
Na palube 1
(GirappAWt, 4. 1. 2011 22:49)
Paluba bola osvetlená iba niekoľkými svetlami, väčšinou lampášmi na sťažňoch no a ešte mesiacom. Zir opatrne pohľadom zhodnotila situáciu. Bdelých mužov nezostalo veľa, v noci pokiaľ fúkal správny vietor nebolo na palube potreba veľa chlapov. Snáď len kormidelník a pár ďalších čo by dohliadali na to, či sú plachty napnuté.
„Poďme.“
Vyzvala Janine ktorá sa krčila tesne za ňou. Takto si to pôvodne nepredstavovala. Nemyslela si, že by cestovala ako bola zvyknutá pri svojom postavení ale dúfala aspoň, že sa bude môcť po lodi voľne pohybovať. Nebyť odrazu mesiaca na vodnej hladine myslela by si, že plávajú na hladine čiernej prázdnoty.
Obe sa chrbtom pritlačili k neosvetlenej strane sťažňa a počkali kým neden z námorníkov neprejde okolo nich.
„Na prove by nemal byť nikto!“
Zašepkala a tak prebehli k ďalšiemu sťažňu. Za ním sa už otvárala zašpicatená paluba provy. Obe ale na chvíľu strnuli keď si uvedomili, že niekto sa o zábradlie opiera a... Všimli si, že ten niekto švihá chvostom zo strany na stranu. Paže im uvoľnene klesli. Ani jedna z nich si síce nebola istá, ale v tej časti posádky ktorú mali možnosť zahliadnuť pri svojom nalodení sa žiadny iný pantheran nenachádzal. Vykročili teda smerom dopredu. Pod Zirinou topánkou zavŕzgala jedna z palubných dosiek. Waylin sa k nim otočil zabručal:
„Povedal som vám, že nemám peniaze na to aby som z vami hral kocky!“
Až potom si uvedomil koho vlastne pred sebou má.
„Pre pána čo tu robíte? To ste nepočuli kapitána?“
„Pššt! Počuli sme, za to nás ale ty nemusíš prezradiť!“
Napomenula ho Zir.
„Myslíš, že budem päť dní sedieť v tej miestnosti, navyše v spoločnosti niekoho kto sa neustále na čosi vypytuje?“
Pre Janine to bolo bodnutie. Mala rada spoločnosť a tak sa snažila vždy nadviazať rozhovor. Snažila sa z kinethky vytiahnuť aspoň niečo ďalšie okrem mena, ale jediné čo zo Zir vyšlo bolo, že ak bude tri krát do dňa päť dní plavby jesť len samé slané ryby, čoskoro sa bude prehýbať nad zábradlím a potravu im oplácať. A že to morská nemoc dozaista nebude. Zir skutočne nemala veľmi náladu na hovor. Celý ten čas čo boly s Janine zavreté v kajute premýšľala len nad jediným. Nad Belantom. Pozorovala už uňho všetko možné, ale aby on po nej túžil? Skôr mala z jeho doterajšieho správania dojem, že je z jeho pridelenia k nej rovnako nenadšený ako ona.
„Tak prečo ste potom vy dve spolu, keď si sa sem prišla jej zbaviť?“
„Sme na lodi, hlava! Myslíš, že je tu veľa miest kde by nám nehrozilo, že by sme sa stretli? A naviac trvala na tom, že chce vidieť more a chce byť na vzduchu.“
„A čo sem vyhnalo teba?“
Janine sa oprela o zábradlie tesne vedľa Waylina.
začatek plavby 3
(Sheewa, 2. 1. 2011 15:50)
Když Minatorova dcera byla oblečena. Byla na řadě Zirnitra. Ta se otočila zady k Jenine a předkem ke dveřim. Když vrchni uzkou část šatu přetahovala přes hlavu, ovanul ji jemny větřik, ze ktereho ji naskočila husi kuže. Hned na to uslyšela ženino zajiknuti. „Co je???“ Zeptala se Zir, přes latku nic neviděla a pořad se snažila protahnout hlavu uzkou krčni časti uplych šatu. Trochu se natočila směrem, kde tušila hnědovlasku:“Nechtěla bys mi pomoct?“ V tu chvili ji něči horka ruka popadla za pas a zada, přitahla na nějakou stejně hřejivou pevnou vlnitou zeď a s něžně znějicimi slovy:“Bylo by to jednoduši, kdyby sis rozepnula ten knoflik za krkem.“ Ji uvolnila hlavu ze sevřeni nepřatelskych šatu.
První co Astartre Zirnitra Baldur spatřila před sebou byla častečně obnažena pevna hruď bez chlupu. Když vzhledla, uviděla smyslne rty, rovny nos a černe oči Belanta. Jelikož strop byl nizky, tak se muž krčil a svou postavou prakticky zabiral cely prostor dveři. Zirnitra se tak vyděsila, z toho co uviděla v očich androida, až jako nějaka koza stuhla a přestala dychat.
To co v nich viděla, nebyl odpor, vztek nebo ironie, na které u něho byla tak zvykla, to co ji vyděsilo byla ….touha!!!
V jejim nitru proběhlo zvlaštni zachvěni, jenž donutilo jeji srdce bit ještě rychleji.
„Jestli nezačneš znovu dychat, tak tě budu muset křisit.“ s těmito slovy ji neochotně pustil.
V te chvili se divka vzpamatovala, prudce se k němu otočila zady, zavřela oči, zamračila se a vzteklym hlasem zavrčela:“Tebe nikdo neučil klepat?!“
Belant to přešel bez poznamky. :“Strajder se pta, jak sedi oblčeni?“
„Tos sem přišel zeptat jen na tohle....nemaš snad něco lepšiho na praci?“ Vrčela dal Zir a snažila se rychle navlict zelenou košili.
Belant chvili sledoval ladnou křivku zad Astartre a pak jeho pohled padl na Jenine. Ta se začervenala a sklonila zraky. Android jim hodil na postel dva klobouky a ostrou dyku:“Budete nosit ty klobouky, a takyVam mam pomoct s ostřihanim vlasu.
„Děkuji zvladnem to i bez tebe.“
„Strajder mi poručil ať na to dohlidnu.“
Jenine se zděsila...ostřihat vlasy! Byla cely život pyšna na to jak ma krasne dlouhe a huste vlasy, muži stali v řadach jen proto aby se mohli dotknout jeji pychy a teď o ni měla přijit?!
„Ale...“ žena chtěla zaprotestovat. Zirnitra ji nedala šanci:“Vlasy ti dorostou hlupačko, život a čest ne...pokud o ně ovšem stojiš.“ A tak nazorně posbirala sve dlouhe plave vlasy do copu, popadla dyku a jednim švihem je zkratila.
Minatorova dcera, ač nerada, tak jejimu přikladu nasledovala. Jakmile jeji vlasy leželi u ni v rukou...až tehdy si žena uvědomila, jak se ji ulehčila hlava. Jakmile tiha byla pryč, tak jeji huste vlasy se zakudrnatily do krasnych vln.
Kynethka vzala od ženy vlasy a spolu se svymi a nužkami předala Belantovi, ten pokyval na pozdrav a odešel.
začatek plavby 2
(Sheewa, 2. 1. 2011 15:49)
Morelis je dovedl ke kajutam v podpalubi, v uzke uličce bylo vidět 3 kajuty. Kapitan Dveře jedne z nich otevřel a tim odkryl malou komnatku s lužkem a stolikem které zabiralo většinu maleho prostoru. „To je pro damy...musite nas omluvit my nejsme vyletni loď, ale nakladni.“
„Nic se neděje Kapitane, ovšem kde budou spat...“
Morelis ji netrpělivě přerušil slovy:“Pokud panum nevadi, tak budou spat buď to v nakladovym prostoru nebo s muži na dolnich palubach.“
„Nevadi.“ Pronesl Strajder.
Jenine vešla do pokojika jako první a za ni Zirnitra se slovy:“U bohyně, ještě že nejsem klaustrofobik.“
„Jidlo se podava třikrat...“ Slyšela Jenine kapitana. „...vy panove nejspiš budete muset pro sve damy jidlo donašet...nejlepe by bylo aby damy vubec ze svého pokoje do konce plavby nevychazely.“
Minatorova dcera zoufale vydechla …. neuvidi moře.
„Jak se na vas divam panove, vypadate silně, budete nam napomocni při praci na lodi, každa ruka dobra.“
Zirnitra slyšela jak Belant v synthetčině poznamenal:“My mu dali tolik peněz a on nas bude nutit dřit.“
Kapitan neznamou řeč přešel mlčenim a dokončil svůj vyklad.
„Take na zachod...pod posteli jsou kyble, panove...vy je každe rano....“ Ty slova už hnědovlasa kraska neslyšela, protože Zirnitra zavřela dveře a posadila se vedle ni na postel. Vypadala unaveně.
Astartre Zirnitra se rozhlidla po malem pokojiku. Byl maly a smradlavy, ovšem čisty. „Aspoň něco.“ Vydechla, sundala si bagl ze zad a začala ho prohledavat, když to našla, hodila to Jenine.
„Co to je?“ Zeptala se hnědovlaska a dotkla se latky ležici ji na klině.
„Tim si obvažeš prsa a ja ti s tim pomužu.“
„Kvuli?“
„Aby jsi nevypadala jako žena. Sama si viděla jak na nas kapitan reagoval a co řikal. Ja tady nechci byt zavřena kdovi kolik dni. Naštěsti, když jsme vešli na palubu, převažna většina mužu nas neviděla, protože pracovala, takže nejspiš nějaky ten večer budeme moct vyjit na palubu.“
„Ale..“
„Tady maš oblečeni.“ Zirnitra ji podala volnou nahnědlou košili s dlouhymi volnymi rukavami, dlouhe gatě stejne barvy, vestu světlo bežoveho odstinu a tmavě hněde jelenicove boty, které ji sahali nad kolena. Sama si vzala tmavě zelenou košili, černe gatě a boty, které už měla na sobě.
„Poď obvažeme ti prsa.“Pobidla Zirnitra Jenin. Minatorově dceři nezbylo nic jineho než ji uposlechnout a tak si sundala šaty. Když Zirnitra spatřila zlatou jemnou kroužkovou košili s drahymi kameny, která spíše sloužila na ozdobu než na zkutečny boj, tak překvapeně zapiskala.
„To je rodine dědictvi.“ Pronesla hnědovlaska a stydlivě a sklopila zraky. „Patřilo to kdysi me matce, která to dostala od sve matky ke svatbě, ….ja jsem to otci ukradla...prej to puvodně patřilo jednomu z bojovniku světla.“
„Super, ....sundej to...pak si to zas na sebe vemeš až vyřešime problem s tvymi...“ To už Jenine byla od hlavy do pasu naha. Zirnitra zavistivě zhodnotila jeji dary se svymi. Jeji vlastni prsa se dali nazvat jako slaba Ačka? Jeji segra ji kolikrat provokovala slovy...proč tu podprsenku nosiš, pro paradu? Ovšem naďra Jenine byli....no samotne tělo Jenin bylo snem každeho muže.
„Něco se děje?“ Začervenala se Jenine, když viděla jak ji Zirnitra pozoruje, ta se při jejich slovech vzpamatovala a nakazala ji ať se stoupne doprostřed a nehybe se a ať ji povi, pokud s tim utaženim přežene.
začatek plavby
(Sheewa, 2. 1. 2011 15:48)
Kapitan Morelis, když uviděl, že společniky toho zamaskovaneho muže tvoři dvě ženy, i hned spustil:“Vy jste mi neřikal, že s Vami cestuji ženy...tak to pak nepujde...oni nikam nepoplavou...vite co dělaji ženy s moralkou mužu?“
Natěšeny usměv, Minatorove dcery, z nadchezjici plavby ihned pohasl.
Zirnitra tiše zavrčela a raději zavřela oči, aby si nikdo nevšiml jejich oči. Waylin nevěděl jak na to reagovat.
Strajdr nadhodil usměv ďabelskeho obchodnika, jinymi slovy, se na kapitana Morelise usmal jak nejpřijemněji mohl, položil mu ruku kolem ramenou a začal s nim pochodovat doprostřed paluby.
Druhou rukou naznačil ekipě ať nastoupi.
„Kapitane Morelisi, možna vaš nazor na ženy změni tento neveliky darek.“ Strajder vytahl ze zaňadři nevelky vaček s několika kameny a zlaťaky a vložil ho do rukou. Morelis zavahal, nepamatoval si, kdy na posledy takove bohatstvi ve svých rukou držel.
„Ale vy to nechapete, budeme se plavit skoro 5 dni, jestli ti muži uvidi ženske na palubě...nemužu se ručit za bezpeči Vašich dam.“ Změna vyjadřovani u kapitana rostla s tim kolik peněz očima napočital ve sve dlani.
Strajder mile pronesl:“O to se nebojte, však my ten problem vyřešime. Ovšem i z vaši strany očekavame diskretnost, mily přiteli...“ A s těmito slovy na kapitanove ruce přistal drahy krvavě červeny kamen. To byla poslední kapka na kapitanuv hrob hamižnosti. Mavnul na jižana, který zamračeně dvojici pozoroval z kapitanskeho mustku a vydal rozkaz k odpluti. Právě včas. Když se loď odrazila a začala plout. Tak bylo vidět jak na molo se přibližuje skupina jezdcu s černě odětym mužem v čele.
Jenine se při pohledu na něj zachvěla, jeho sparum unikla jen tak tak. Sklonila hlavu. V ten moment se kolem jejich ramen obtočila něči ruka. Když vzhledla, uviděla se usmivajiciho Drapače.
Kdo by to pomyslel, řikala si, předtim ona chtěla zachranit jeho a teď on a jeho přatele zachraňuji ji.
„Poďte.“ Zvolal Belan na dvojici. Jenine Waylinovi usměv oplatila a rychlym krokem vyrazila za černovlasym mužem do podpalubi, neohližela se, jak to měla ve zvyku poslední dva dny. V tuto chvili se citila v bezpeči, když věděla, že drapač hlida jeji zada.
Bendarek 6
(GirappAWt, 1. 1. 2011 16:59)
„Naučila si sa jazdiť na koni a šermovať nie?“
Podivil sa Waylin.
„Hovorím, že otec sa ma snažil vychovať na vydaj. Aspoň že tie kone som sa naučila zvládať.“
„V tom prípade sa ťa pokúsim počas našej plavby čo-to naučiť.“
Vzal jej meč a strčil jej ho do vaku a ukril tak aby nebolo vidieť, že tam je. Strajder si pripol meč k opasku a Zir nasledovala jeho príkladu. Potom sa všetci bez slova otočili a odyšli. Zlatka za meč bola koniec koncou viac než výhodná cena pre kováča, pretože ich skutočná hodnota sotva dosahovala päťdesiat strieborných za kus. Vydali sa znova do centra námestia a odbočili na ulicu smerujúcu do prístavu. Rohová stavba odbočky bola krčmou z ktorej práve vychádzala skupinka výdatne podgurážených mužov.
„Hej krásne dámy, nechcete si spríjemniť popoludnie spoločnosťou pravých mužov?“
Hulákal na Janine a Zir jeden z nich. Waylin si z Janine vymenil miesto, takže teraz tvoril hrádzu medzi ňou a mužmi, ostatný len kráčali ďalej ako keby tie slová neboly adresované im. Muži však nedali pokoj. Prirútili s k nim a ten čo kričal dosť surovo strhol Zir za rameno. Strajder si všimol, že keď sa to stalo, prebleskli jej mačacie zorničky. Otočila sa k nemu, koleno mu vrazila do rozkroku, držiac ho za ruku sa k nemu otočila chrbtom a prehodila ho cez seba. Za ruku ho ešte stále držala, priložila mu nohu k ramenu a rukov mu prudko trhla. Ozvalo sa praskanie uvoľnovaného kĺbu. Ostatný chceli kamarátovy zjavne pomôcť lenže Strajder mal v rukách meč už dávno a teraz sa s ním na oko ležérne pohrával. Sledoval čepeľ a tá z ladnosťou a smrtiacou eleganciou prúdila vzduchom ako keby sa z nej stal živý organizmus. Jeden z mužov rozpriahol paže pred ostatnými a tlačil ich späť za seba. Čepeľ sa vrátila na svoje miesto a skupinka sa opäť dala do pohybu.
O niekoľko minút neskôr už zdravili kapitána Južného Vetra pokývnutím hlavy na palube jeho lode.
Bendarek 5
(GirappAWt, 1. 1. 2011 16:57)
Waylin rukov nazančil nesúhlas.
„Nie, mal by som skôr záujem o päť...“
„Štyri!“
Skočil mu do reči Belant. Waylin sa naňho zamračil.
„Máš snáď pocit, že ho potrebujem?“
Odpovedal Belant na jeho zamračenie.
„Dobre teda štyri dobre vykované meče.“
Kováč nesúhlasne zakrútil hlavou.
„Meče niesu na predaj.“
„A nevyrábate nič ani pre mestskú zbrojnicu?“
Waylin zacengal mešcom ako keby bol kúzelný.
„Možno.“
Pripustil fúzač.
„Ale všetky riadne odovzdávam zbrojnici.“
Waylin mešec otvoril a na okraj kovadliny na ktorej ten muž práve kul čepeľ kosáka mu položil zlatú mincu.
„Ste si istý?“
Fúzačove oči skákali od mince na Waylinovu zahalenú tvár. Pridal ďalšiu mincu.
„No možno sem tam na nejaký kúsok zabudnem.“
„A našlo by sa takých kúskov povedzme päť?“
Na kovadline už boly štyri zlaté mince.
„Poďte zamnou!“
Fúzač zhrabol mince a vošiel do domu, nasledovaný celou skupinou.
„Tu počkajte.“
Povedal mu muž v miestnosti z malým obdĺznikovym stolom. Po stenách tam bolo povešané ďalšie kováčske náradie. Potom vošiel do bočnej miestnosti. Bolo počuť rinčanie kovu. Za minútu bol naspäť a v náručí niesol kožený zámotok. Tresol s ním na stôl a rozprestrel ho. Tento úkon znovu doprevádzal rachot ocele. Potom už pred nimi ležal výber ôsmych krátkych mečov.
„Vyskúšajte si ich. Či vám niesu ťažké do ruky.“
Každý okrem Belanta si vzal to rúk jeden z mečov. Všetci ich vytasili.
„Je to niečo ako naša vybročepeľ.“
Povedal Strajder v harfarštine smerom k Zir ktorá bola na misií v primitívnejšom svete po prvý krát a tak bola trochu zmätená.
„To áno ale naše vybročepele sa nemusia vyťahovať z týchto vecí.“
Podotkla.
„Načo ich vlastne potrebujeme?“
„Neviem, ak už nič iné aspoň nám to pomôže prispôsobiť sa prostrediu.“
Waylin vystriedal ešte dva ďalšie meče. Ten ktorý práve držal bol preňho podľa jeho názoru ako stvorený. Aj Strajder vymenil pár mečov než si našiel ten ktorý mu najviac vyhovoval. Aj Janine sa tvárila trochu zmätene.
Bendarek 4
(GirappAWt, 1. 1. 2011 16:56)
Pantheran sa vynoril z lístia a najprv pohľadom zhodnotil situáciu.
„Všetko vporiadku? Ste pripravený na cestu?“
Belant mu do náručia strčil jeden objemný bal.
„Už aby to bolo.“
Vyrazili k hradbám.
„Koľko si dostal za kone?“
„No za koňa.“
Poopravil Strajdera Waylin.
„Ostala mi len tá naša kobyla a pár sediel. Ostatné sa mi vytrhli a ušli. Ale za ňu som dostal päť zlatých.“
Nikto na to nič nepovedal. Očakával že ich to rozhnevá ale to ich pokojné mlčanie bolo čudnejšie a čudnejšie. Doviedol ich k miestu kde boly v drevenej stene stupačky.
„Idem prvý.“
Stroho oznámil Belant. Znížil si gravitáciu naložil na seba tri batohy a z ľahkosťou elfa sa vyštveral hore a zoskočil na druhej strane. Na Strajderov pokyn ho nasledoval Waylin a potom Zir. Keď tá bola už takmer na vrchu hradieb, klin na ktorom stála sa náhle odlomil. Zir sa stihla chytiť oboma rukami klinu nad sebou. Ten to ju však udržal iba ďalšie dve seknundy a potom sa zlomil. Začala padať. Strajder však stál priamo pod ňou a tak nebol problém zachytiť ju.
„Čo sa stalo?“
Zavolal Belant z druhej strany hradieb keď začul zvuk lámajúcich sa kolov.
„Nemáme sa ako dostať na druhú stranu.“
Waylin sa chcel okamžite vybrať k miestu kde mohol rozobrať časť hradieb, Belant ho však rukov zastavil.
„Pozri sa či niekto náhodou neprichádza.“
Prikázal mu. Potom namieril prst na hradby. Vyšľahol z neho tenký červený lúč ktorý sa zahryzol do dreva. Na mieste kde sa ho dotkol sa začalo dymiť. Ani nie za pol minúty z hradieb vytiahol dokonale vyrezaný kus obdĺžnikového tvaru. Strajder Zirnitra a Janine prešli dierov a vzali zo sebou aj zbytok vecí. Waylin prekvapením zažmurkal. Belant vložil vyrezaný kus späť na svoje miesto v hradbách kam dokonale pasoval.
„Poďte za mnou.“
Pokinul im Waylin a viedol ich na námestie. Trhovníkov už bolo po menej, len dúfal, že tá kováčska dielňa ktorú našiel keď sa k nim vracal bude ešte otvorená. Bol by meče kúpil už vtedy, ale uvedomil si, že nemôže len tak pre niekoho kúpiť meč. Mohol by bať preňho priťažký alebo by mohol mať na jeho ruku prikrátku rukoväť. Jeho uši sa zamerali na zvuk cinkania kladiva o kov a zahol tým smerom. Fúzatý kováč ešte stále pracoval.
„Počkaj nemaly by sme ísť do prístavu?“
Zarazila sa Janine.
„Aj tam pôjdeme ale hovoril som, že potrebujeme nejaké zbrane.“
Na tvárach ostatných sa znovu usadili tie nič nehovoriace výrazi.
„Á zdravím vás dámi a páni.“
Privýtal ich spotený, fúzatý kováč keď sa pred ním zastavili.
„Čím by som mohol poslúžiť? Násadu na rýľ? Kosák? Alebo naostriť nôž?“
Popis proměny
(Sheewa, 29. 12. 2010 18:28)
Na tvaři Zirnitry se objevil ruměnec:"Proměna jako takova trva jen 15 minut ovšem než se k ni tělo přichysta tak to muže trvat tydny no i měsice."
"Jak to mysliš?"
"No lidi jsou ruzni i kynethi jsou ruzni...u někoho jeho lidska fyzicka schranka je dostatečně vyhovujici a tak se napřiklad vyška nezměni napřiklad u některych křižencu...takže jim během proměny nebudou rust kosti....takže jejich proměna proběhne kolem těch 15minut až hodina v nejlepšim, změni se barva kuže, na chvili zemřou...protože se musi aktivovat druhe srdce a chemicke funkce mozku a energeticka čast kynetha se taky změni...pak kyneth obživne... plus narostou křidla...to jsem ještě zapomněla..."
"A jak to vypada v horšim připadě?" Staral se Belant.
"Proměna bude trvat dlouho a bude velice bolestiva...dlouho znamena několik tydnu nebo měsicu. Zezačatku se změni oči, nasledně začnou rust kosti, měnit...praskat a obnovovat se kuže, svalstvo, organy...rust křidla. No moc se to neliši od toho co jsem uvaděla dřive, ale misto toho aby to mučeni trvalo 15 minut nebo několik hodin tak to bude trvat jak jsem už řikala několik tydnu až měsicu. A to je většinou u čistokrevnych kynethu."
"A jaky si připad ty?"Zeptal se velitel.
"Ja jsem čistokrevna." Nervozně se usmala Zirnitra a svěsila ramena, třesouci se ruce raději schovala za zada.
"Co mame dělat? Jak ti mužeme pomoct?"
"No moc toho nenadělate...nejspiš budute muset vydržet me chovani...napřiklad mužu chvilemi se smat a hned na to bezduvodně se rozbrečet nebo začit řvat apodobně. Omyvat mě chladnou vodou občas. Hlavně když se nebudu moc zvednout, a nebo zaznamenate vyši teplotu těla než 40 stupňu. To je asi všechno." Zirnitra se zachvěla a zanařikala:"Ja se omlouvam....myslela jsem si, že budu mit vic času."
Strajder slyšel jak se z lesa ze směru města někdo přibližuje:"Teď je to už jedno...Waylin se vraci, připravte se na cestu."
Jenine, Astartre Zirnitra Baldur
(Sheewa, 29. 12. 2010 18:04)
Jenine stala u jedne z tašek položene na zemi a třidila zasoby, jak ji poručil Strajder, když jeji pohled padl na ještě mladinkou divenku jmenem Zirnitra, ktera seděla na zemi. Byla opřena o strom, utle paže měla obtočene kolem kolenou a divala se do blba. Jenine ještě teď nemohla uvěřit tomu, jak mohla tak křehka osoba dokazat tak profesionalně zmlatit chlapa, ktery měl o takovych 80 kilo vic než ona.
Jenine vzala vodu a přisedla si k divce, podala ji měch a když ji Zirnitra vzala, tak Jenine se ji zeptala:"Kolik ti je?" Při tom sledovala, jak divka s medově-plavymi dlouhymi vlasy a s šedozelenymi oči pije vodu. Zirnitra se na Jenine ani nepodivala:"Za dva měsice mi bude 20 let." Při te poznamce se až zachvěla.
"Podle tvych něžnych rukou bez mozolu soudim, že nejsi z chude rodiny, tak co tě přinutilo cestovat s těmi muži? Si snad zasnoubena za někoho z donuceni a utikaš jako ja? Nebo jeden z těch dvou mužu je tvym milym? Co tě donutilo tak riskovat svou čest a zdravi? Nebo snad jeden z tvych rodiču byl elfsky šlechtic?"
Při Jeninych slovech o milem, se Zir neumyslně podivala na Belanta. Na jeho krasnou konstrukci perfektniho mužskeho těla a nadherneho obličeje. *Ano jeji sestra se předvedla při jeho tvorbě...to od ni byl kruty žert...dat ji ochrance...* Pomyslela si divka a s vydechem odpověděla:"Moc se ptaš Jenine..." zarazila se, když viděla jak Belant obratil pohled černych oči na ni, popadl tašku se zasobami a zamiřil k ni. "Neutikam." Zir se chvili na něho kochala pohledem a pak si uvědomila Jeninu posledni otazku a obratila se na ni:"Kdo jsou elfove? A proč si mysliš, že jeden z mych rodiču byl elf?"
"Maš elfske rysy, tve zašpičatěle uši, vyrazne licni kosti....počkat... ty neviš kdo jsou elfove?"
To už byl Belant u nich:"Zirnitro, Strajder si s nami potřebuje promluvit."
"Fajn." Divka se postavila a vratila Jenině vodu.
***
"Takže...situace je takova, mame rok na to aby jsme našli energeticky klič ke dveřim, ktere vedou k mistnosti s AI krystaly...je to sice vrak lodi, ovšem ještě fungujici vrak lodi. Takže pokud bysme otevřeli dveře do mistnosti s krystaly bez kliče, tak se spusti autodestrukce, a ty kmeny těch zelonokožcu, kterym tady řikaji Orkove, a ktere se nachazi nad jeskyni, kde jsme našli vrak "Purpuroveho usvitu", zmizi v mžiku oka. A jak vite, to by byl velky zasah do vyvoje planety, a naše mise by ztroskotala, nemluvě o tom, že musime uklidit nepořadek, ktery nezodpovědny velitel Purpuroveho usvitu za sebou zanechal." Zakončil svou řeč Belant a přenechal slovo Strajderovi.
"To bylo ohledně prvniho problemu co mame, druhy problem jsi ty Zirnitro." Strajder unaveně zavřel oči a pomalu vydechl.
"Nemusim ti snad oznamovat, že bliži se čas tve proměny...chtěli bychom vědět na čem jsme a co mame očekavat."
Bendarek 3
(GirappAWt, 28. 12. 2010 23:48)
Bola to obchodná galéra strednej veľkosti na ktorú bol tovar dokladaný, čo mohlo znamenať len to, že to nepotrvá dlho kým zdvyhne kotvy. Prekľučkoval medzi mužmi ktorý chodili po lávke medzi loďou a mólom. Kapitán stál na vrchole schodišťa ktoré viedlo na kormu lode a kontroloval mužov. Stál pri ňom ešte jeden muž ktorý v rukách držal až po zem dlhý pergamen, pravdepodobne zoznam nákladu a prikyvoval. Nebolo pochýb o tom, že je to južan. Mal tmavú pleť, výrazné obočie oholenú hlavu aj bradu. Na sebe mal čierne nohavice pod kolená a jednoduchú vzdušnú, čistú bielu košeľu.
„Prepáčte, ste kapitán Morelis?“
Muž sa zarazil, odvrátil pohľad od svojho spoločníka a stroho prikývol.
„Ja a štyria moji ďalší priatelia sa potrebujeme čo najskôr dostať do Summerlandu, trebars do Tetramonu.“
Urobil krátku pauzu, čakal či ho kapitán hneď nezpraží tým, že sa to Tetramonu neplaví. Keď nepovedal nič Waylin pokračoval:
„Mohly by sme využiť vašu loď?“
„Musí to byť práve Tetramon? Pretože my kotvíme v Garholde.“
„To nevadí, ak je to v Summerlande a koľko by nás to tak asi stálo?“
Kapitán si v zamyslení poťahoval bradu. Našpúlil pery v úsmeve ako keby vymyslel cenu ktorú by Waylin nijako nebol schopný zaplatiť.
„Try zlaté na osobu ani o cent menej!“
Waylin iba pokrčil ramenami, vylovil z vrecka mešec, rozšnuroval ho, chvíľu sa v ňom prehraboval a potom podozrievavo sa tváriacemu kapitánovy naskladal na ruku pätnásť zlatých. Morelis sa zamračil.
„Sú pravé, môžete pokojne skúsiť.“
Muž začal do každej mince postupne zakusovať až ich nakoniec všetky schoval do vrecka. Waylin vytiahol ešte jednu zlatku a hodnotu ostatných mincí v Strajderovom mešci odhadol poťažkaním. Odhadoval tak ešte pätnásť zlatých a jedenásť strieborných.
„Kedy vyplávate?“
„Hneď ako sa naloží náklad. Prečo?“
„Moji priatelia ešte niečo vybavujú v meste.“
Odpálil zlaťák z prsta smerom ku kapitánovy.
„Urobte si ešte nanajviš hodinu prestávku keď donakladáte.“
Waylin opustil palubu Južného vetra z dobrým pocitom, že má vo vrecku viac než na čo vyzerá a tak tie premrštené ceny bez väčších problémov zvláda zaplatiť. Vrátil sa k chlapcovi čo strážil koňa. Vzal si ho späť a chlapec dostal do ruky jeden strieborniak. Najmenšiu mincu ktorú sa mu podarilo v mešci nájsť.
„Počuj, nevieš kde by som tu mohol svojho koňa predať?“
Chlapec sa zamyslel.
„Ste tunajší?“
Waylin zavrtel hlavou.
„Aha tak od stredového námesita západnou cestou až na koniec.“
Waylin sa vrátil na stredové námestie. Pred tým než sa tam dostal zosadol a medzi ľuďmi na trhoch sa predieral pešky. Oči mu behali od stánku k stánku.
Bendarek 2
(GirappAWt, 28. 12. 2010 23:07)
Na dohľad v najbližšom okolý nebol nikto. Prehodil sa cez vrchol, zaťal pazúri do dreva a za sprievodu škrípavého zvuku, pri ktorom zatváral oči a dúfal, že ho nikto nepočuje sa spustil dolu na zem. Potom postupoval smerom na juh v okolý hradby a sústavne na ňu klopal, kým sa neozval zvuk ktorý chcel počuť. Nikto o tomto vchode nevedel. Bolo to ďalšie miesto ktoré muselo byť pri oprave hradieb zaklinené. Tam stačilo vytiahnuť iba tri kliny a daly sa odložiť štyri laty, čo však išlo urobiť iba z vnútornej strany hradieb. Po ich odložení vznikol v hradbách vchod ktorým mohol prejsť dospelý človek, alebo kôň bez jazdca. Znovu sa rozhliadol okolo seba či nikto nie je na dohľad a začal lomcovať z trojicou klinou. Trvalo mu iba pár minút než vytiahol kliny a odložil laty na stranu. Potom vybehol von, vzal kobylu za uzdu a vchodom ju voviedol do mesta. Predtým než znovu vchodom ktorý vytvoril vošiel znovu pre istotu skontroloval situáciu. V noci toľké kontroly neboli potrebné ale cez deň si mohol zmyslieť kto chcel, že je čas poliať hrozno alebo z neho čosi natrhať. Keď bol kôň bezpečne vo vnútri dal otvor do pôvodného stavu až na to, že koly tam zabyl len tak ledabolo, pretože ani nemal kladivo aby ich mohol zatĺcť poriadne. Znovu vysadol na koňa a vybral sa uličkami ktoré po oboch stranách lemovali na seba natlačené rôznorodé domčeky do stredu mesta, skúsiť šťastie pri predaji. Cestou rozmýšľal komu by sa tak mohly hodiť sedlá a kôň. Aj napriek tomu že bolo popoludnie tržnica ešte fungovala. Bola na dláždenom námestí na ktorého konci zo strany z ktorej príchádzal stála radnica z malou zvonicou. Ako sa k nej blížil začal vyvolávať:
„Predám sedlá a tohto koňa!“
Nezdalo sa však, že záujem bude veľký. Prechádzal okolo stánkov a hľadal kováčsku dieľňu aby sa pri nej mohol cestou späť zastaviť a vyzbrojiť sa. Prvoradým bolo zohnať loď ktorá by ich vzala. Preto sa pomaly otočil a zamieril smerom k moru a k prístavu. Mesto nebolo tak veľké ako hlavné mesto a nemalo ani tak veľký prístav. Bolo tam iba šesť môl a iba pri troch z nich kotvyli nejaké lode. Všetko obchodné a chlapi z nich vykladali alebo na nich nakladali rôzny tovar. Prv než zosadol zavolal na jedného z chlapcov ktorý sa hrali na móle.
„Postrážiš mi na chvíľku koňa chlapče? Ak ho tu nájdem keď sa budem vracať, možno dostaneš aj malú odmenu.“
Keď mu predal opraty, pristavil si jedného z chlapov čo chodili po lávke a nakladali.
„Prepáčte, mohol by som sa spýtať kam sa plánujete plaviť?“
V duchu si preberal aké prístavné mestá Summerlandu. Janine hovorila o Aerií ale nebol si istý, či je to prístavné mesto. Vedel však ešte o jednom...
„Silvan.“
Odpovedal stroho chlap.
„A plavba vás nezavedie do blízkosti Tetramonu?“
Muž na to iba zavrtel hlavou.
„Ale tamto Morellis má plavby do Tetramonu dosť často, choďte sa ho spýtať. Je kapitánom tej lodi čo práve kotví pri poslednom móle, Južný vietor.“
„Ďakujem.“
Ponáhľal sa teda na palubu Južného vetra.
Veslovani
(Sheewa, 21. 1. 2011 20:41)