Jdi na obsah Jdi na menu
 


Príbeh 08

25. 12. 2011

Svetlo baterky osvetlilo temnú, vlhkú stenu jaskyne.
„Myslím, že som našla nejaké to miesto na prenocovanie.“
Zavolala Blackback poza svoj chrbát.
Astet Kaeth (čti Astet Kaet) v doprovodu dvou dalšich mužu, jednoho většiho a druheho menšiho sa zastavila po jej pravej strane. Pozrela sa dovnútra. Zamračila sa. Jaskyňa nevyzerala dva krát útulne. Bol to vcelku neveľký priestor s nerovným povrchom. Niekde v strope jaskyne musela byť nejaká prasklina pretože do nej zatekalo, ale nebolo to až také strašné. Pokrčila odevzdaně plecami. „Co se nam v tehle jeskyni muže stat ještě horšiho než to co jsme už prožili.“ Za ty slova od jednoho z mužu vysloužila lehky pohlavek.
„Buď raději zticha. Kdyby tady nebylo jedné nezkušené, pitomoučké holčičky, která je schopna zapomenout zapnout přizpusobovač. (jeden z mnoho druhu štítu které obaluji určíte plavidlo, obranou která se mění v závislostí na prostředí) Tak bychom tady vůbec nemuseli nacházet, správně?“
Všichni přítomni jako jeden zamručeli na souhlas a vplahočili se dovnitř.

Bylo už dosť neskoro a plahočiť sa ďalej v tom strašnom lejaku aby možno najšli niečo lepšie, nemělo zmysel. V duchu sa Blackback oddala tichému zúreniu. Ich loď mala zvládnuť aj oveľa horší zásah než prah obyčejny, i když poměrně silny blesk, něco ji na tom nesedělo, jakoby trup výsadkového modulu sam o sobě neměl v sobě dostatečnou izolaci od takových nonšalantnosti . Oveľa horší bol fakt, že ich modul sa práve teraz nachádzal niekde a kto vie koľko metrov hlboko pod hladinou jazera a z takmer absolútnou pravdepodobnosťou bol zaplavený. Keď spadli do jazera automaticky sa aktivoval protokol ktorý loď hermeticky uzavrel proti prenikaniu vody, rovnako sa spustila jednotka ktorá mala za úlohu chemickým procesom filtrovať vodu a na molekulárnej úrovni ju rozbíjať na vodík a kyslík. Ku kyslíku primiešať príslušné percentá chemických zlúčenín tak aby výsledným produktom bol vzduch. Aby však mohli z modulu von, museli vyradiť hermetický protokol, čo znamenalo, že celý vnútorný priestor lode bol po otvorení núdzového východu na streche ani nie o minútu na to takmer úplne plný vody. Nakoniec ani to nebude taký problém, za predpokladu, že nájdu nejaký zdroj energie ktorý by doplnil ten ich súčasný. Potom by mohli spustiť čerpadlá ktoré by vodu zvnútra odčerpali, a znovu zapojiť hermetický protokol. Ak by mali ešte o čosi väčšie šťastie, na energetický zdroj možno by sa boli schopný dostať aj na obežnú dráhu planéty, a možna i absolbovat skok k nejbližší vesmirne statnici nebo satelitu.
„Stále si myslím, že opúšťať loď nebol dobrý nápad!“ Zamručela Astet a dostala od toho sameho muže další pohlavek, který byl o něco silnějši. Divce vystouply slzy do oči. Ne kvuli pohlavkum, ale kvuli te ostudě. Že je peckovana jako male ditě.
„Ako dlho by si v nej ešte zostávala? Vyslali sme signál a čakali sme päť dní. Buď tvůj Kay z nejakého dôvodu ešte nedorazil, alebo sa náš signál k nemu nedostal.“ Zamručel ten muž.
Všetci si kromě Astet zložili z chrbtov batohy do ktorých pred opustením lode zbalili svoje vybavenie a zásoby. Blackback otvorila svoju tašku a pozorne kontrolovala jej obsah, ktorým boli AI krištále Andromédy (názov stroskotaného modulu), ktoré vytiahla ešte pred tým ako odpojili hermetický protokol. Bol to štandardný postup aby sa nemohli zneužiť informácie uložené v pamäti lodného AI nepriateľom. Chakata sfarbením čierneho leoparda sa zohla a prebehla po krištáľoch lúčom z ručného senzora.
„Sú v poriadku. Úplne nepoškodené.“
Skonštatovala keď prístroj sken vyhodnotil. Potom stočila svoju tauriu polovicu tela v kúte jaskyne a začala sa venovať holografickému počítaču v náramku na zápästí. Berias, vysoky , bilo-černě tygrovany Chitah (čita – rasa vysokých, kočkovitých šelem ne nepodobna lidem s kratkou hladkou srsti a skoro lidskym obličejem (jako u Na´vi v Avatarovi)) medzi tým z tašky vyhrabal výživné kapsule. Jednu si vložil do úst sam a další dvě hodil smerom k Blackback a k menšimu Nekogamianovi (Rasa velice podobna Chitam jen s výraznějšími zvířecími rysy).
„Sakra!“
Zanadávala chakata keď jej kapsula len o vlások unikla a po pár sekundách šmátrania po zemi si ju vzala, otrela o kombinézu a zo zjavnou dávkou sebazaprenia si ju vložila do úst.
„Takže, čo vieme o tejto planéte, okrem toho, že sme tu nateraz uviazli?“
Nekogamian Girokari si neodpustil dovetok.
„Trieda Z (podobná Zemi, avšak nemyslí sa planéta Zem z mliečnej dráhy ale planéta Zem z galaxie Harfara) s bujnou vegetáciou a značnou rozmanitosťou rastlinných druhov.“
Hlásila svoje doterajšie poznatky Blackback.
„Stabilná obežná dráha, minimálne v okruhu päťdesiat kilometrov žiadny elektrický, rádioaktívny či plazmový zdroj energie. Ak nepočítam búrku nad našimi hlavami a to elektromagnetické pole čo vytvára. Ale zatiaľ som neskúšala zväčšiť sledovaný okruh.“ Pokračovala ve svém vykladu a pozorovala jak Astet ani nesundala ze zad baťoh a sedla si zadama k nim u vchodu do jeskyně.
„Dobre takže, plán je takýto. Dnes už nezmužeme nic, je noc a je bouřka. Prenocujeme tu a ráno sa vydáme hľadať akúkoľvek aspoň z časti inteligentnú civilizáciu. Primárnym cieľom je získať energetický zdroj a kontaktovať Kaye.“
Podala to Blackback veliteľsky na čo mala plné právo, keďže bola v ich malom čtyřclennym týme člen z najvyššou hodnosťou. Všetci sa až na stále trucující Astet se natisli k Blackback do rohu aby sa uložili na spánok. Tej to nijako nevadilo, vlastne za to bola vďačná. Pre chakaty potreba fyzického kontaktu nie je potrebou ktorú by ochotne zanedbávali.
„Budu hlidat.“ Poznamenala vzlykajícím hlasem od vchodu Astet. Ak by sa čokoľvek živé k jaskyni priblížilo na 25 metrov bude o tom vedieť.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

46

(Sheewa, 26. 2. 2012 20:02)

Kromě radujících se anthro, k nim v ústrety vyšel stařešina. Berias to poznal podle toho, že stara, šedo-oranžova anthro liška měla na hlavě nejvic ozdob a na těle přehozeny pled a náhrdelník z kosti.
„Nadhera.“ Zamumlal si pro sebe tygr a podrbal se na nose.
Hatoji a Oath se s místním stařešinou se šťastně obejmuli a přivitali. Berie byl zvědav jak dotyčny, nejspiš otec liščich dvojčat, bude reagovat na dva cizince.
A ano reagoval přesně tak jak tygr očekával.
Stařešina se na ně podival, vykřikl něco a skupina domorodcu se zbraněmi cizince obstoupila. Vudce ozbrojene skupiny jim přikazal je nasledovat. Během chvile byla dvojice z vesmiru zavřena v prazdne chatrči.

Jakmile byli zavřeni. Berias v harfarijštině poznamenal:“Vzpominaš jak jsme mluvili o tom říct jim hrubou pravdu nebo aspoň odvozeninu od toho?“
Blackback přitakala.
„Tak na to zapomeň. Budeme se držet stare verze, že jsme z daleke vesnici. „
Chakata chtěla něco poznamenat. Tygr ji ovšem přerušil se slovy:“Toto se nebude diskutovat.“
Pak pomalu vydechl a unaveně se posadil na zem a se založenýma rukama se opřel zady o zeď.
Měl chvili zavřene oči, pak je otevřel a podival se na stojici, smutně se tvařici Blackback. „Achjo. Pojď sem.“
Technička se usmala, přikročila k němu a lehla si na bok a hlavu si položila Beriovi na stehna.


45

(GirappAWt, 19. 2. 2012 23:27)

„Ja myslím, že v každom prípade by sme sa tomu starejšiemu mali predstaviť tak aby to zodpovedalo skutočnosti. Myslím, neklamať, lebo by to mohlo zanechať zlý dojem a vyvolať nedôveru.“
„Ale ak pri tom bude Oath tak v tom bude mať pekný guláš, asi by sme ju mali najprv nejako pripraviť. Pohovoríme si s ňou obaja, keď prídeme do osady.“
„Dohodnuté.“
„A čo nejaké iné novinky? Zistila si už ako je to s tým energetickým poľom?“
„Magnetická indukcia napätia v dobe približne deň po odhalení jeho stálej existencie bola stojedenásť milivoltov na šesťdesiat šesť militesiel a každý z tých miernych výkyvov spôsobuje, že hodnoty klesajú v prípade voltov päť milióntin milivolta a v prípade magnetického poľa o dva desať milióntiny militesli, z čoho viem akurát tak povedať, že to pole je viac elektronické, než magnetické. No a poklesy sú približne po každých pätnástich kilometroch, z čoho viem ešte technicky vydedukovať, že pole má vlnitú štruktúru, pričom každý vlnový prstenec má slabšiu intenzitu aj náboj, ale stále netuším, kde je centrum žiarenia a na okraj sme zatiaľ nenarazili...“
„Dobre, nič z toho teda nie je veľmi dôležité a ani tomu veľmi nerozumiem.“
Zarazil ju pre istotu Berias, ktorý mal už počas primárnej misie tú česť presvedčiť sa, že pokiaľ ide o jej odbor, Blackback trpí nutkavou potrebou dopodrobna popisovať každý jav, či poruchu, ak o nej zistí dostatočné množstvo údajov a pritom je nepodstatné na koľko sú údaje dôležité. Odrazu sa z dosť hustého lesa pred nimi ozvalo krátke zatrúbenie a hneď nato, kdesi spoza ich chrbtov vlčie zavitie nasledované radostným smiechom.
„Čo sa deje?“
Zašomral mierne nervózne Berias.
„Sme doma, to sa deje!“
Prešprintoval okolo neho jeleň, zatiaľ čo mu odpovedal. O minútu neskôr sa im podarilo rozoznať medzi stromami maskované opevnenie zo zašpicatených drevených kolov, ktoré boli zatlčené do zeme husto vedľa seba a tvorili asi dva a pol metra vysokú ohradu. Brána v nej bola riešená podobne, kolmi zviazanými k sebe, zasadenými do rámu, na ktorom bolo možné ju vyťahovať hore a spúšťať dolu. Otvárala sa. Ešte nebola ani spolovice otvorená a už z nej s radostným krikom pribiehali približne dve desiatky rozradostených mláďat. Niektoré z nich ich vracajúci sa rodičia zdvíhali zo zeme a túlili ich k sebe, niektorým z nich pritom tiekli slzy radosti. Boli to pravdepodobne zajatci, ktorý nepredpokladali, že svojich potomkov ešte niekedy uvidia.

44

(GirappAWt, 19. 2. 2012 23:26)

Ráno prebehlo tak ako prebiehalo posledné dni vždy, ba dokonca možno ešte vo svižnejšom tempe. Každý žil očakávaním zo znovu stretnutia svojich blízkych. Už nebolo koho niesť, všetci zranený boly na tom zdravotne natoľko dobre, že zvládali chôdzu po vlastných a väčšina z nich už nemala ani problém zo svižnejším tempom. Blackback sa zahryzla do Oathinho učenia ešte intenzívnejšie aby si s tým starejším mohli pohovoriť o čo najväčšom spektre vecí, no aj tak pre istotu požiadala Oath aby sa toho zúčastnila a ak by to bolo potrebné niečo vysvetlila alebo nejakým spôsobom preložila posunkami. Berias sa od chvíle, kedy sa ukázalo, že z časti dokáže slovne komunikovať stal taktiež zaujímavejším objektom a teraz, keď navyše nemusel nikoho niesť ani podopierať bol z oboch strán obklopený Alnnamijskymi bojovníkmi ktorý mali zvedavé otázky na jeho odev a zbraň ktorú nazývali „svetlom smrti“. Boli ale dlhodobo sklamaný, pretože ani jednému z nich sa nepodarilo ho presvedčiť aby na ukážku vystrelil a taktiež nenechal ich aby ju použili. Na to aby sa o to prestali snažiť stačilo povedať, že je to nebezpečný magický predmet, ktorý v rukách niekoho kto mágiu neovláda je ešte nebezpečnejší, hlavne pre dotyčného samého. Mohlo byť krátko po poludní keď vyšli na hrebeň pahorka, v doline pod ním bolo vidieť miesto odkiaľ stúpal úzky stĺpik dymu. Všetci sa tam na chvíľu zastavili a sledovali ako blízko už je ich domov.
„Tak ideme všetci. Ešte tak hodinu a budeme doma!“
Zavelil Hatoji a vyrazil dopredu. To Blackback pripomenulo, že by mala konečne prísť na spôsob ako sa spýtať, ako sa na tejto planéte meria čas. Ak uplatnila dĺžku hodín Zemi v Harfare, vychádzalo jej, že úsek od zotmenia do ďalšieho zotmenia sa rovná dvadsiatim hodinám. Trochu pridala v tempe aby dobehla Beriasa ktorý išiel v skupinke v popredí. Potľapkala ho po ramene aby upútala jeho pozornosť.
„Mali by sme sa poradiť. Dedina je v podstate za rohom čo znamená, že dnešný večer a možno aj celú noc strávime rozhovorom s nejakým postarším, dúfajme ešte stále múdrym a nesenilným miestnym vodcom...“
„Súhlasím. Myslím, že myslíš na to isté čo ja však? Ako odhaliť svoju pravú totožnosť?“
Otázku doplnil povzdychnutím.
„Nemám ani najmenšie tušenie ako by sme mali vijsť s pravdou von. Netušíme či vôbec chápu pojmi ako vesmír, planéta, slnečná sústava ale z najväčšou pravdepodobnosťou asi nie.“
Pokračoval.

43

(GirappAWt, 19. 2. 2012 23:26)

Po prechádzke sa uložili ku spánku. Berias zaspal takmer v tej sekunde ako sa chrbtom oprel o Blackbackino stehno, no ona vzhľadom k tomu, že bola takmer pol dňa omráčená zaspávala len veľmi ťažko. To že nemohla zaspať prinieslo priestor myšlienkam. Zamyslela sa nad tým ako je asi teraz doma? Doma na Zemi v Harfare. Myslela na nevlastnú sestru Cinnamon, v istom zmysle opak jej samej. Zatiaľ čo ona mala z výšok panický strach, Cinnamon sa živila ako expertka na terén a teda často lozila aj po horách, čo Blackbackin mozog takmer absolútne odmietal pochopiť. Avšak aj napriek tomu, že Cinnamon v podstate prešla pod starostlivosť jej matky, potom čo sa matkina sestra aj s partnerkou zabili pri nehode, mali z Cinnamon aj spoločné záujmy. Obe rady plávali, začínali ráno kávou ak to bolo aspoň trochu možné, úprave svojej srsti obvykle obe nevenovali príliš veľkú pozornosť, zbožňovali kapelu „Kobaltové Pazúry“ a svoje zamestnanie a aj vtedy keď prišlo obdobie ruje, obe nikdy nepodľahli jedna druhej, aj keď u chakat nie je nič príliš neobvyklé, že vzdialenejšie príbuzné vytvoria pár. Myslela aj na to, kedy a či vôbec sa tu objaví Kay, či nájdu Astet a Girokariho zdravých a v poriadku. V jej myšlienkach nechýbal ani Berias, jediný ktorý jej ešte zostal. Nechcela si ani predstaviť čo by bolo, keby prišla nejakým spôsobom aj o neho. Strhla sa, keď si uvedomila, že pravidelnými, krátkymi pohladeniami hladí jeho rameno. Prestala aby ho náhodou nezobudila a ovinula svoje telo okolo neho. Zaspať sa jej však podarilo asi až o hodinu a pol neskôr ako on.
Declana to privádzalo do šialenstva. Ležal takým spôsobom aby sa mohol úspešne tváriť, že spí a pritom, keď mierne pootvoril oči mal skvelý výhľad na dvojicu na ktorú bol zameraný, ale tá čierna, čo ju pomáhal celé popoludnie niesť, aby o sebe v očiach toho kríženca zanechal dobrý dojem, a vybudoval si aspoň akú takú dôveru nie a nie zaspať! Nakoniec, keď cítil, že už to nevydrží predstierať sa ešte stihol rozhodnúť, že najlepšie bude, ak bude zatiaľ plniť generálove rozkazy, keď to bude vhodné informuje jeho mužov a zadrží inkriminovanú dvojicu predtým, než dorazia. A tak konečne zavrel oči a oddal sa svojim predstavám o prepychu a bohatstve.

42

(Sheewa, 15. 2. 2012 16:56)

Ta se vylekala, rychle Alaverinu ruku setřasla a vyhružně zavrčela:“Nedotykej se mě.“
Blondynka se usmala a prstem si zavolala allnamijskou služku jenž měla podobu domaci mourovate kočky. Ta si nalila trochu do dlani vonného oleje a začila roztirat ramena sve pani.
„Takže Rhaeka nechaš na sebe šahnout a mě ne?“ Zamumlala a slastně zavřela oči. „Viš, když jsem ho viděla jak o tebe pečuje a jak sleduje každy tvůj pohyb, nevěřila jsem svým očim. Nepamatuji si že by byl kdy tak starostlivy. Dokonce ani o svou mrtvou mladičkou ženu, budiš ji Reveardu lehka, se nestaral s takovou vervou jako o tebe. To by mě zajimalo jake kouzlo si na něj použila?“
Kynethka převzala od zase jiné allnami malou skleněnou lahvičku ve které předpokládala něco jako šampon a vetřela si trochu tekutiny do vlasu. Ihned ji ovanula přijemna květinova aroma. Chvili masirovala svou hlavu a pak se ponořila do vody. Když se znovu vynořila tak se jen podivala na Alverin a vmetla ji do tvaři otazku:“Zdalo se mi to nebo jsem ve vašem hlase slyšela bodlinu žarlivosti?“ Blondynka se jen znovu pousmala. Zavolala na děveček a nechala se od nich usušit, oblict do krasnych zlatem vyšívaných orientálních šatu, namalovat se a upravit si vlasy. Po celou tu dobu se pokoušela vyzvědět od Astet, odkud pochází. Divka však odpovídala kratce a neurčitě. A tak po několika hodinových přípravách manželka generála nezijistila skoro nic.

41

(Sheewa, 15. 2. 2012 16:56)

***
V čele zastupu stala překrásná mlada žena s dlouhymi blond vlasy a stejně zbarvenymi malymi ružky po stranách hlavy. Měla nazlatlou medovou barvu kuže a fialove oči. Byla oblečena do jednoduchých, volnych šatu světle modre barvy. I přes toto neupnute oděni na ni bylo vidět pokročile těhotenství. Ve chvili kdy Rhaek s Astet vjeli na prostorny dvur s fontanou uprostřed. Ryu se už objímal se svou ženou. Tvořili doopravdy krasny par. Vojaci a halorijšti rytíři sesedali s koni a uklanili se na pozdrav jejich pani. I Rhaek seskočil z koně, popadl kynethku za uzky pas a sundal ji z ateri. Když se přesvědčoval o tom zda-li jeho chráněnka stoprocentně stoji na svých nohou, za nim z dalky se rozezněl, čisty, melodicky žensky hlas. „Ahoj Rha, dlouho jsme se neviděli.“ Osloveny se zdalo byt se nechtěl za hlasem otačet se. Na jeho jinak dokonalem vysokem čele se usadila starostliva vraska.
„Kdo je to?“ Zeptala se Astet. Odpověď však dostala od osoby která se objevila po jejich boku s Ryu Ishtarem za zady a s parečkou vojaku, kteři měli Astet odvest do jejího „apartmá“.
„Me jmeno je Alaver Senturi Ava Ishtar, jsem švagrova zde přitomneho bručouna Rhaeka Ishtara.“ Blondynka se usmala a lehce šťuchla Astet do ramena. „A kdo si ty, mladiku?“ zeptala se nevinně a nenechala divku pobouřenou přirovnanim ke klukovi, promluvit. „Ty si mi ale zvlaštni.“ rukou prohrabla kynethčiny kratke bronzove kadeře a zymšleně pronesla:“ Špičate uši to nemá…jak jsou zvlaštni kulate a ani rohy nejsou a ta zajimava barva vlasu a oči, ty nejsi ani halori ani jiny druh co znam...“
„…co si to dovoluješ….mmmffff…“ Chtěla vztekle vykřiknout divka, když ji Rhaek přivřel dlani usta.
„Oh ty si holka…promiň…. dokonce nepatřiš ani k písečným magum jako Eysiri a jeji synove…jak zajimave….“ Manželka se rozesmala a se zařicima očima se otočila na generala.“Drahoušku, že mi muže dělat společnici na dnešní oslavě vašeho navratu? „
Ryu vypadal nerozhodně. Alaver proto použila ženske zbraně a začala se tisknout svymi plnymi ňadry k jeho paži a tenkym prosícím hlaskem plnym přislibu ho přesvědčovat. „Milaaačku, muže byt tato děvenka…“
„Astet.“ Vyhrkla kynethka vztekle. Ta blondýna ji šla na nervy.
„…Astet mou společnici pro dnešek…..prosiiiiim….no taaak…plosim plosim...plossiiiiim.“
Lehce zčervenaly Beld se odvratil a s vyrazem poraženi nakonec pokyval hlavou.“Ale pod jednou podminkou, mi vojaci ji budou hlidat a až skončí oslava odvedou ji do vězeni. Stále nevim co je zač ani odkud je. Když jsme ji našli, byla připoutana k zvlaštni allnami, kdo vi jestli není jejich spojenkyně nebo nějaky neznamy mag. Mohla by ti ubližit.“
„Ale no taaak, podivej se na ni, je tak roztomila a klučiči. Ona by nikomu nemohla pusobit problemy. Viiiď Astet?“ Žena se obratila na divku. Ta nevěděla co dělat, pohledla za radou na Rhaeka a ten se zavřenýma očima a nezměnnym vyrazem nervozity jen pokyval hlavou na souhlas.

Dangerasu se ani nenadala a během hodiny seděla spolu s pani domu v horke lazni.
Žena se opirala o kraj bazenu a chvili pozorovala jak divka vedle ni neztraci čas a dře si hadyrkou jemnou světlou pokožku na rukou. Pak to nevydržela a položila Astet ruku na male ňadro.

40

(GirappAWt, 11. 2. 2012 23:37)

„Zdravím ťa Declan.“
„Dobrý večer, generál.“
„Mrzí ma to, že ťa už zase nútim jesť našu väzenskú stravu, ale ak pristúpiš na môj nový návrh ktorý ti chcem dať, už ju nikdy nebudeš musieť jesť.“
Declanovi sa v ten moment takmer až zastavilo srdce. Neodvážil sa ani pípnuť, a len pokorne čakal, čo mu jeho mecenáš navrhne. Ishtar pochopil, že Declan očakáva čo bude nasledovať a tak pokračoval.
„Určite si si všimol, že k vám pribudli nový, zaujímavý väzni. Predpokladám, že nebudú zhovorčivý, no ty by si si možno vedel získať ich dôveru. Skrátka, je mi jedno akým spôsobom z nich vytiahneš, čo sú zač, odkiaľ sú, aký je rozsah ich magických schopností, kto ich vyučil... no veď vieš. A keby sa vyskytli nejaké neočakávané okolnosti, drž sa ich a ak to bude vyzerať, že sa niekde zdržia dlhší čas, daj mi to čo najskôr vedieť! Ale pozor! Živý sa mi zatiaľ hodia viac!“
„Živý sa mu zatiaľ hodia viac.“
Zopakoval potichu sám pre seba. Čo vlastne presne znamená slovo „zatiaľ“?
Potom však znova pomyslel, čo mu Ishtar povedal:
„Bol si už niekedy pri brehu Cellenského jazera?“
Declan zavrtel nesúhlasne hlavou.
„Je tam krásne, je tam malý lovecký zámoček ktorý patrí jednému z mojich vazalov.“
„Vieš kto je to vazal Declan?“
„Nie.“
Odvážil sa vydrí muž prehovoriť.
„To je niekto, kto ma musí poslúchať. Tento poslušný Halori nemá len tento jeden zámoček. Je to jedno z jeho viacerých sídel a myslím si, že ak mu to prikážem, nebude mu prekážať, keď už tento zámoček spolu zo služobníctvom ktoré ho obýva, už nebude jeho. Chápeš čo tým chcem povedať však?“
Declan nadšene a horlivo prikyvoval.
Keď si na to teraz spomínal a síce v skutočnosti pozoroval tú zvláštnu Alnnamijku, ktorá bola podľa jeho odhadu najskôr telesne postihnutá a toho vysokého tigra čo vyzeral, že jeho mater sa spustila s Halorim, čo Declanovi na základe vlastných skúseností už vôbec nepripadalo odporné, no pred očami videl sám seba ako sedí na jednej s tých čalúnených stoličiek pod ktorou kľačia dve sporo odeté Halorijky, ktoré mu masírujú jeho ubolené chodidlá.

39

(GirappAWt, 11. 2. 2012 23:36)

Nemali ani tušenia o tom, že niekto sleduje doslova každý ich krok. Rozkazy ktoré daná osoba obdržala od Generála Ishtara boli jasné, sledovať a prezradiť miesto úkrytu, no neprišla by vytúžená odmena skôr, keby oplátkou za ňu boli ich hlavy?
Táto otázka nedala Declanovi (čítaj Deklen) pokoj. Mal už po krk biedneho života, v ktorom musel pracovať aby vôbec prežil. Keby aspoň práca prinášala viac ovocia, ale jediné ovocie ktoré priniesla neraz chutilo trpko, alebo bolo suché a bez šťavy. Keď ho pred dvoma rokmi chytili, myslel si, že prišlo neblahé vykúpenie. Vykúpenie prišlo a to doslova a dokonca ani nie neblahé. V jednej z nepreberného počtu chladných nocí v jeho samostatnej cele, v jeho štyroch stenách iba pre neho, sa na chodbe ozvali rázne vojenské kroky. Najprv si myslel, že vo väzení im najskôr došlo voľné miesto a tak prišiel rad na neho aby stratou svojej hlavy nejaké uvoľnil. No keď sa za uniformovaným dozorcom objavil ten bledooký, opálený Halori, o ktorom sa neskôr dozvedel, že je to Generál Ishtar, Declan si nebol istý o čo vlastne ide. Ishtar mu vysvetlil, že Alnnami začali bojovať spôsobom, ktorý robí Halori problém. Otvorený boj bol pre primitívnejšiu Alnnamijsku kultúru nevýhodou, keďže ich väčší počet sa už nedokázal efektívne organizovať, ich výzbroj sa s Halorijskou oceľou dala porovnať len veľmi ťažko a navyše postrádali jazdecký oddiel, ktorý sa stal zo strany Halori mocnou zbraňou proti Alnnamijcom, a získal si medzi nimi desivú povesť. A tak Alnnami začali bojovať, rýchlymi útokmi a následným ukrytím sa. Začali využívať to, že lesy boli ich domovom po celé generácie a tak ich poznali lepšie ako ktokoľvek. A generál Ishtar ako jeden z mnohých Haloríjskych generálov mal problém, vypátrať Alnnamijske osady. Declan to mal najprv v úmysle odmietnuť, ale keď dostal na výber, platba žltými plackami, ktoré Halori nazývali zlaté ¬… alebo slučku okolo krku, vybral si radšej prvú možnosť. Najprv preto, že chcel žiť, ale čoskoro zistil, že keď žlté placky ukáže nejakému Halorimu, dostane teplé jedlo bez toho aby musel pohnúť prstom, oblečenie ktoré pokryje väčšinu jeho tela ba dokonca aj Halorijsku ženu na pobavenie a absolútne nikto sa pritom nepozastaví nad tým, že on je Alnnami, pokiaľ má tie žlté placky. A teraz keď ho Ishtar ako už mnoho krát za tie dva roky znovu posadil do klietky z väzňami sa stalo opäť niečo neočakávané. Do rovnakej klietky neskôr pribudli tý zvláštne odetý Alnnamijci. Najprv si myslel, že robia to isté čo on, keď sú oblečený od hlavy až po päty, ale v zápeti mu došlo, že to by ich asi Ishtar poslal niekam inam. Navyše, v prvú noc, od momentu kedy do klietky priviedli tých nových si ho Ishtar predvolal „na výsluch“.

38

(GirappAWt, 11. 2. 2012 23:36)

Nevedela ako dlho to trvalo, než si začala znovu uvedomovať samú seba, no keď sa to stalo... nebolo to nič príjemné. Mala pocit, že sa s ňou točí celý svet a že sa asi povracia. Nech už bola kdekoľvek bolo tam šero aj keď tam horel oheň. Počula pukotanie plameňov a hovor troch osôb, cítila dym. Taktiež si uvedomovala, že leží na boku a pritom už necíti bolesť v rebrách, ale za to pocit silného mravenčenia v rukách a nohách.
„Myslím, že sa asi preberá.“
Poznamenal jeden, keď sa Blackback pokúsila pohnúť. Poznala Hatojiho hlas. Nejaký temný obrys jej zatienil väčšinu svetla od ohňa.
„Si v poriadku?“
Bol to Berias. Blackback sa zamračila, jednak preto, že ju bolela hlava a aj preto, že sa snažila vybaviť si posledné momenty kedy bola ešte pri vedomý. Spomínala si, ako sa k Beriasovi otočila aby mohla ďalej argumentovať svojim strachom a presvedčiť ho, aby ju nenútil prejsť cez ten most. No v periférnom videní už iba zachytila záblesk fialového svetla.
„Ty, si ma omráčil.“
Prehlásila obviňujúcim tónom. Ak by nemala všetky končatiny ako z olova, asi by mu teraz vlepila facku.
„Inak to bohužiaľ nešlo, keď si tak zanovite odmietala prejsť cez ten most. Bolo to buď omráčiť ťa, alebo sa o deň viac predierať džungľou a vieš, že na to čas nemáme. A len tak mimochodom, si ťažšia než vyzeráš.“
„To má byť kompliment?“
Začudovala sa.
„No poď, vstávaj.“
Vzal ju za ruky a pomohol jej dostať sa aspoň do polohy sfingy. Potom čo jej ruky krátko premasíroval, aby sa jej vrátil cit, vložil do nich misku niečoho čo voňalo ako vývar. Rozhliadla sa. V okolí bolo niekoľko ďalších ohnísk pri ktorých sedeli ostatný alnnamijci.
„Najedzte sa a choďte spať, zajtra popoludní dorazíme do dediny.“
Vstal Hatoji od ohňa.
„Ja som si už myslela, že ti Berias nejako ublížil, ale on my vysvetlil, že ťa iba uspal.“
Usmiala sa Oath, ktorá tam bola s nimi.
„Tak uspal.“
Zatiahla chakata ironicky.
„Aké bylinky si to vravela, že zaberajú proti bolesti?“
„Uvarím ti čaj.“
Sľúbila pohotovo Oath a hneď sa dala do prípravy. Keď Blackback zjedla vývar a vypila čaj, Berias ju vytiahol ešte na krátku prechádzku okolo tábora, aby sa jej tlapky poriadne prekrvili.

37 - Soravend

(Sheewa, 7. 2. 2012 21:09)

Astet z nenadani probudil hluk stovky hlasu a pokřiku. Když otevřela oči a rozhlidla se tak spatřila menší opevněne městečko postavene z bileho a žluteho kamene na jehož konci v dalce stala vysoka rozlehla sada honosných budov jejichž střechy připomínaly kapky s ostrou bilo-modrou špičkou na konci. Oproti „panstvi Soravend“ Většina ostatních budov se zdala byt nanejvýš dvoupatrove s vodorovnou střechou. Skoro u každého domu staly barevne přistřešky se zbožim nejruznějšího puvodu a druhu počínaje kořenim a konče zbraněmi. Po široke ulici po které projížděli postavaly desitky halori oděnych v barevenem oblečeni pozemského prastarého arabského stylu a provolavaly slavu projiždějicim vojákům. Diky zvětšujícímu se davu halori, kteři chtěl přivitat navracející se pruvod jejich rychlost k cili se značně zpomalila.
Diky tomu že ona a Rhaek jeli skoro poslední a tim padem nejpomaleji. Několik lidi šlo vedle nich a nabízelo na krasně zdobenych taliřich ovoce podobne pozemskym fikum a pomerančum ovšem jasně oranžove a purpurove barvy. Divka chtěla odmitnout, když se jeji společnik natahl místo ni k ovoci a s diky a milym úsměvem jim poděkoval. Když byl ještě nakloněn tak žena nesouci „fíky“ mu vlepila polibek na tvař a něco mu pronesla na ucho. To něco zpusobilo na blede Rhaekove tvaři lehky ruměnec. Muž tedy pokyval hlavou a pak se narovnal.
„Když ti halori něco nabizi tak to nesmiš odmitnout.“ Poznamenal stále rudy Rhaek a se zavřenýma očima si prsty prohrabl vlasy.
Astet hodila na něj ironicky pohled a kriticky poznamenala:“Ovšem to se tyka i žen cizich mužu není- liž pravda?“
Rhaek se zmateně podival na Astet a nechapavě pronesl. „Pro jejiho muže bude největši čest nechat svou ženu souložit s jinym vyše postavenym mužem. Od kterého za to muže a nemusi čekat možnou vyhodu.“
Kynethka zustala na muže Rhaeka s otevřenou pusou. Pak se po chvilce vzpamatovala, když jejich pruvod podešel ke konci. A oni začali vjíždět do vysoke hezke zdobene brany vedouci na rozlehly dvur za ni. Na němž už na ně čekal cely zastup žen a mužu.

36

(Sheewa, 7. 2. 2012 20:03)

„Mluv dal.“ Pronesl tiše, divčin tichy roztřeseny hlas poslouchal jen na pul ucha, skoro cela jeho pozornost byla soustředěna na křidlo.
„Takže kynethi jsou takovi přijemci energie….arrgghh bohyně pomoz mi…..na našem těle je několik bodu kde se energie komuluje. Jeden ukryty pod hrudnim košem a pak tam kde jsou křidla. Samotna křidla jsou kolektory této energie. Ty si vsunul ruku do kolektoru energie, tve poněti prostoru a věci se změnilo, proto se teď citiš jak zhuleny a ja trpim, samotny organ křidel uvnitř meho těla je veliky jako ořech ve kterem ta křidla rostou. Ty si ciaaaarrrghh….“ Vyhekla divka tiše.
„Vidim špičku.“
„Měla jsem horečku protože jsem několik let sva křidla nevytahovala, nepouživala nahromaděnou energii…Viš ja…arghh…nerada ukazuji sva křidla.“
„Proč? Jsou přece tak překrásná!“ Zamumlal muž vzrušenim když ve svých rukou držel už kus lehce zařici perutě a dal za něj tahal.
„No jak pro koho. Mam jen jeden par, to je trapne.“
„Jak jsou velka?“
„Arrraggghhh je…jedno k---křidlo 3 metry…“
Proces trval až do rana. Pote co je Rhaek vysunul ven, musel svalstvo křidel rozmasirovat. Divka při te proceduře několikrát se neudržela a povzdechla si jakoby proživala to nejlepši vyvrcholeni svého života. Halori skromě usoudil, že je budou mit velice citliva.

***
„Pro boha Sendara, co jste dělali celou noc? Vypadate mizerně!“ Rozesmal se Ryu když viděl sveho bratra, jak se sotva drži na koni, ma černe kruhy pod očima, a s vyrazem naproste unavy, třima v jedne ruce otěže ateri (koně) a v druhé jako to nejdrahocennější na světě, jejich neznamou společnici, která sladce spi a přitom vši silou objíma Rhaeka kolem pasu.
„Co tady dělaš Ryu Beld? (Ryu generale) Neměl bys byt vepředu?“
„Měl, ale chtěl jsem vidět svého bratra než dorazime na Soravend.“ Po chvilce tiche jizdy Ryu znovu promluvil:“Rhaeku mě se zda, že si k te cizince přilnul vic než maš. Uvědom si že až dorazime na Soravend budeme ji muset vyslechnout.“
„Je mi to jasne bratře.“ Sklopil zrak Rhaek a zatnul pěst kolem otěže.

35

(Sheewa, 7. 2. 2012 20:03)

Když se Rhaek probudil, byl cely zborcen potem. Zdal se mu ten nejblaznivějši sen jaky kdy zažil. Viděl věci a tvory, které předtim nikdy nespatřil, zvlaštně vypadajici lodě plující po vesmírne nekonečnosti a mnoho všeho dalšiho.
Rozhlídl se kolem, byla ještě tma. Na něm byla nalepena skoro naha Astet a se zavřenýma očima ztěžka oddechovala. Na svém břiše citil jeji mala ňadra, ten pocit mu vehnal červeň do tvaře a krev do slabin.
„Hej.“ Zvolal na ni, ale jak se zdalo nefungovalo to. Tak položil dlaň na jeji utle rameno a lehce s ni zatřasl.
Divka unaveně otevřela oči a vzhledla. „Promiň.“ Pronesla vyčerpaně a zkusila se opřit rukama o postel, ale nedokazala to a jen se svalila zpět na Rhaeka.
„Ale, ale copak?“ Zastrachoval se halori jeho vzrušeni bylo tatam. Posadil se a dlani ji zkontroloval teplotu na čele. Pak konečky prstu projel po jejim krku až k štihle paži pravé ruky a nakonec jeho dlaň skončila byt položena na te jeji.
„Maš horečku.“ Pronesl starostlivě a zamotal divku do deky. Chtěl zajit pro čarodějku, když ho Astet chytila za ruku. „Neodchazej, prosim. Když si blizko mě tak je mi lip.“
„Ale ty maš horečku!“ Oponoval ale když spatřil jak zoufale se na něj divka diva, tak odevzdaně si povzdechl a posadil se na kraj postele.
„Jak ti mužu pomoct?“ Zeptal se zoufale když viděl jak divka cela zpocena krči obličej bolesti. „Donesl bych aspoň vodu, abych schladil tvůj žar.“ Měl v umyslu se znovu postavit když se divka odhodila přikryvku a obratila se na břicho. „Jestli mi chceš pomoct, tak mi prosim vytahni křidla.“
„Jaka křidla? Odkud bych je měl vytahnout? Na zadech nic nemaš…“
„Podivej se mi na zada Rhaeku, co tam vidiš?“
„Nic.“
„Rhaeku prosim.“
„No dobra vidim dvě jizvy pod lopatkami.“
„Ty jizvy nejsou zhojené, musiš opatrně sahnout dovnitř a velice velice pomalu a velice opatrně je vytahnout ven.“
„Ale…“
„Udělej to prosim, moc prosim. Jestli chceš abych se citila lepe…“
Rhaek tedy polknul knedlik v krku a opatrně vnořil dva prsty do jizvy a tam kde čekal že uciti krev a maso, neucitil zhola nic. Jen jeho prsty začal brněnim prostupovat neznamy hřejivy proud energie, který naplňoval jeho tělo pocitem vznašeni se.
Astet bolestivě zastonala a kousla se do polštáře.
„To co citiš je rozdilny prostor zvany „Avarethernity“. Abys dosahl do špička křidla budeš muset vnořit ruku hlouběji. Neboj tobě to neubliži.“
„Bude tě to bolet?“
„Velice.“ Zamumlala a znovu se bolesti zakousla do polštářů, když se Rhaekova dlaň pronikla do otvoru. „Už jej citiš?“ Zavřiskala zuby po chvilce.
„Jsi opravdu magicky tvor.“ Poznamenal a doopravdy po chvilce pod svymi prsty ucitil něco měkkého a přijemneho. Opatrně to něco chytl a pomalu začal tahat ven.
Kynethka aby přestala myslet na neuvěřitelnou bolest tak začala vykladat:“Naše tělo není uplně tak jako lidske, promiň…tvoje jsem myslela. Mame dvě srdce, naše kosti jsou taky jiné, taky jsme schopni zplodit potomka skoro s každym humanoidnim druhem, který znam. Arrghhh ne…nepřestavej…tahej dal….argh…Mame take regeneračni schopnosti…žijeme tisice a tisice let a naše těla jsou skladky energie, kterou nam je povoleno uživat planetami a všim kolem sebe. Čim jsme starši, tim jsme mocnějši. Ovšem musiaaarggh…pomalu prosim, jestli poškodiš něco ještě uvnitř těla, tak mě to zabije…“

34

(GirappAWt, 5. 2. 2012 23:58)

Chakata neušla ďaleko, Berias ju našiel pevne objímať kmeň stromu a tisnúť sa k nemu ani nie sto metrov od mosta.
„Hej... deje sa niečo?“
„Nie som absolútne v poriadku.“
Poznamenala ironicky.
„Ty... ty sa bojíš výšok?“
„To je tomu tak ťažké uveriť?“
Reagovala na tón Beriasovho hlasu.
„No trochu áno. Si technik. Ak je servisná prípojka na siedmom poschodí átria kde sú len rímsy so zábradlím ako to zvládaš tam?“
„Nijako. Som kapitán pošlem tam hore niekoho zo svojho týmu a keď poruchu cez prípojku odstráni už to len softwareovou diagnostikou skontrolujem. Alebo keď má problém tak si zapne kameru a ja navigujem jeho pohyby cez vysielačku.“
Objasnila. Berias to nekomentoval, pristúpil až k nej a položil jej ruku na rameno. Svaly na tele mala tak tuhé, že by o ňu teraz mohol bez problémov zlomiť aj päť centimetrov hrubú drevenú dosku. Zdalo sa, že jeho dotyk ale veľmi nepomáha. Skúsil ho teda doplniť slovami:
„Upokoj sa. Už sa nemáš čoho báť, od toho vodopádu si dosť ďaleko. No tak pusť sa toho stromu. Mám sa spýtať, či nieje aj iná cesta, alebo skúsiš prekonať svoj strach ak pôjdem hneď za tebou?“ Blackback na chvíľu pevne zavrela oči. Vo chvíli kedy už hrozilo, že Beriasovi dôjde trpezlivosť ich otvorila a obrátila pohľad k nemu. Zároveň sa pustila kmeňa stromu.
„S...skúsim to.“
Odvetila ale znelo to tak, ako keby ani ona sama nebola o tom presvedčená. Berias ju vzal za ruku a voľným tempom sa vydali späť k lanovému mostu. Keď sa vyplietli spomedzi stromov a most mali teda na dohľad, Blackbackin stisk ruky zosilnel. Všetci ostatný už boli na druhej strane mosta, iba Hatoji na nich stále čakal.
„Hlavne sa nedívaj dolu.“
„Na to je už trochu neskoro.“
Poznamenala.
„Zatvor oči.“
Povedal jej. Poslúchla ho a Berias ju doviedol až k mostu. Skontroloval, či má oči ešte stále zatvorené a keď sa o tom presvedčil ruku za ktorú ju držal jej uložil na lano ktoré slúžilo ako zábradlie. Načiahol sa ponad jej taurí chrbát a to isté urobil aj z druhov rukou.
„Vykroč v pred, nechaj sa viesť lanami ktoré držíš v rukách a postupuj svojim tempom. Pôjdeme hneď za tebou!“
Blackback sa zhlboka nadýchla aby si dodala odvahy a urobila prvé dva kroky. Ako náhle však pod prednými nohami ucítila vratké dosky ktoré k sebe boli zviazané lanom, ale hlavne to ako sa pod ňou zakývali zo strany na stranu, okamžite zaspätkovala a otvorila oči.
„Nedokážem to!“
Zanariekala.
„Nie je iná cesta?“
„Jedna je... ďalej proti prúdu rieky, ale to by bol takmer jeden ďalší deň cesty naviac než by sme sa dostali do osady. Brod je odtiaľto dosť ďaleko.“
Upozornil Hatoji.
„Skús to ešte!“
Vyzval ju opäť Berias.
„Ja pôjdem prvý a budem ťa držať za ruku a Hatoji pôjde za tebou.“
Navrhoval Berias. Blackback nesúhlasila.
„To nepomôže! Ten strach... je to psychosomatické, je to v mojom podvedomí, neviem sa ho zbaviť neviem ho preko...“
Vetu nedokončila pretože sa skácala k zemi ako podťatý strom.

33

(GirappAWt, 5. 2. 2012 23:58)

„Ja navrhujem počkať si až na to, čo sa dozvieme od toho starejšieho. Jednoznačne potrebujeme oveľa viac informácií.“
„Keď už je reč o informáciách.“
Blackback aktivovala náramkový počítač a nechala zobraziť meranie energetických hladín.
„Na čo presne sa to dívam?“
„Pamätáš si na to elektromagnetické pole ktoré som namerala v tú noc v jaskyni?“
Prikývol.
„Nebolo to spôsobené búrkou v hornej atmosfére ako som si myslela. To pole je tu stále a na oblohe nie je ani mráčik, takže ho musí vytvárať niečo iné. Naviac je relatívne stále ale ako pokračujeme smerom ktorým ideme mierne slabne, takže od zdroja sa pravdepodobne vzďaľujeme. No to neviem povedať na isto. Výkyvy sú také slabé, že senzory si to všimnú iba pri maximálnej citlivosti.“
„Takže nakoniec tu predsa len niekde je nejaký zdroj energie?“
„Presne tak, a slovo niekde si použil dokonale správnym spôsobom. Zatiaľ totiž netuším ako ho nájsť. Neidentifikovala som o čo sa jedná, takže nepoznám priemer vyžarovacieho okruhu, ale z toho čo zatiaľ viem, je veľký. Obávam sa, že skôr nás nájde Kay, než my nájdeme zdroj.“
„V tom prípade navrhujem, aby sme sa zatiaľ sústredili na záchranu Astet. Najprv sa informujeme a hneď ako sa úplne zotavíš začneme na tom pracovať. A myslím, že by si sa mala naučiť ako bojovať z blízka.“
Vyhlásil Berias.
„Streľba ti ide na technika celkom dobre, ale keď sa k tebe niekto dostane blízko, máš problém.“
„Aj ty si mal problém!“
Namietla Blackback trochu popudene.
„Áno priznávam, mal som problém, ale presila šiestich na jedného, to je trochu nefér nemyslíš? Ibaže ty si mala problém obzvlášť a neuraz sa ale, myslím, že by si mala problém aj z dvomi. Jedného by si ešte možno... no možno zvládla...“
„No sám si to povedal, som len technik. Prijímač pre vojenských technikov je zameraný skôr na zbraňové systémy, než na bojový výcvik.“
„Práve preto by si mala teraz dodatočne nejaký absolvovať. Začneme s cvičením hneď ako to bude možné.“
Prisľúbil. Koniec obedňajšej prestávky priniesol potešujúcu správu. Dvaja najťažšie zranený Alnnamijci sa zotavili „vďaka kúzlu šamanov“ už natoľko, že dokázali vstať z nosítok a sami sa pohybovať, aj keď ešte zostávali obviazaný. Tento fakt uvrhol Beriasa a Blackback do nového svetla, do svetla obdivu a vďaky, takže to popoludnie potriasli nejednou rukou. Aj napriek tomu, že pohyb zranených nebol natoľko svižný ako pohyb zdravých jedincov Hatoji rozhodol, že pôjdu po svojich, lebo to bolo predsa len o čosi rýchlejšie, než keby ich niesli. Miesto toho Alnnamijci svojich druhov iba podopierali pri chôdzi keď znovu vyrazili na pochod. Ten Blackback tentoraz nestrávila v Oathinej spoločnosti, ale venovala ho vlastnému výskumu snímaním, filtrovaním a analyzovaním prakticky všetkého čo sa jej dostalo pod ruku. Berias ešte stále fungoval ako opora pre jedného z tých zranených. Po niekoľkých hodinách predierania sa lesom sa niekde z diaľky ozvalo šumenie vody. Ako pokračovali šumenie sa stále blížilo až narazili na riečny prúd a vydali sa pozdĺž brehu, podľa Beriasovho odhadu smerom na juh. Bolo jasné, že hľadajú miesto, kde by sa rieka dala prekročiť, až sa nakoniec jedno také našlo.
„Tadiaľto!“
Ukázal Hatoji na lanový most ktorý sa tiahol od jedného brehu rieky k tomu naproti ponad vodopád ktorý hučal doslova priamo pod ním. Blackback sa odvážila pomaly pristúpiť ku okraju. Stačil jej však len dve sekundy trvajúci pohľad na to, v akej hĺbke voda z hukotom mizne. Srsť sa jej naježila ako keby ňou prebehol elektrický výboj, pomaly zakrútila nesúhlasne hlavou a meravými pohybmi zaspätkovala o niekoľko krokov.
„Ja tadiaľ neprejdem!“
„Black...“
Skôr než ju stihol Berias vôbec osloviť sa prudko zvrtla a rozbehla sa preč. Chitah bol len o sekundu pomalší a ako odbiehal za ňou rukou naznačil Hatojimu, že sa s ňou vráti.

32

(GirappAWt, 5. 2. 2012 23:57)

Oath chakatu vzala okolo ramien na znak súcitu.
„Zúrivý lev za tri týždne vypálil do tla štyri naše osady.“
„V-v…“
„Horieť, páliť, vypáliť ale v minulosti.“
„Aha.“
„Z našej rodiny sme zostali už iba ja a môj brat. Naši rodičia nežijú už... už dlhé dva roky.“
Oddala sa Oath na chvíľu smutnému spomínaniu.
„Rozumiem ti.“
Povedala napokon, miesto toho čo chcela povedať. Mala totiž na mysli to, že pri tom boji ktorý sa v tábore pri ich oslobodení strhol, mohol niekto kto tam zostal osamotený, prežiť iba ťažko. Kde by bola ona, keby sa jej brat vzdal nádeje na jej záchranu? Hlavou jej však vŕtala ešte jedna vec, no nevedela ako by sa na to mala Blackback opýtať. Dobre si pamätala ako v tábore spolu s tým Beriasom pokrikovali na niekoho, koho si vtedy dobre nevšimla. Mohlo ísť o Haloriho ktorý ich zajal, alebo prezradil. Netušila, bola však zvedavá, no rozhodla sa, že si ešte počká na vhodnejšiu príležitosť.
„Vydrž, keď prídeme do osady, uvediem vás k starejšiemu, ten vám bude hovoriť všetko, čo chcete vedieť.“
Oath už v duchu plánovala, ako prehovoriť brata aby im pomohol aj po druhý krát, no obávala sa, že sa jej to asi nepodarí. Blackback sa z nej ešte podarilo vytiahnuť to, že Soravend je vlastne niečo ako súkromná vilka, aspoň tak to Blackback pochopila s pomocou toho čo poznala z Harfarskej sústavy, rodiny „Zúrivého Leva“. Nevedela či si má vydýchnuť alebo si začať robiť starosti. Ak by boli napríklad na Zemi v Harfare, alebo nejakej inej planéte v Harfare, dostať sa do vilky by znamenalo prekonať hustú sieť bezpečnostných opatrení a predpokladala, že inak tomu nebude ani tu. Akurát s tým rozdielom, že na vilke v Harfare, by bola Blackback pri tejto činnosti efektívnejšia a užitočnejšia než tu. Nechcela na seba priťahovať ďalšie podozrenia a preto sa potom vrátila k dolaďovaniu jazykových znalostí. Beriasa nevidela až do chvíle, kedy krátko po poludní zastali na dlhšiu prestávku. Prisadol si k nej, podal jej kus mäsa z nejakými voňavými bylinkami a dve kruhové posúchy a sám sa dal do svojho prídelu.
„Tak čo si sa dozvedela?“
Začal rozhovor, len čo prehltol prvé sústo.
„Vraj je veľa možností, kam odtiaľ mohli ísť, ale horúca stopa je Soravend.“
„A čo je to zač ten Soravend?“
„Generálova rodinná vilka, teda aspoň tak som to pochopila, ale v tunajších podmienkach si neviem celkom dobre predstaviť ako to asi vyzerá.“
„Ak by to bolo u nás, potrebovali by sme taktický tým.“
Uvažoval nahlas Berias.
„A ešte niečo?“
„Iba nejaká slovná zásoba a prísľub, že budeme v osade hovoriť z nejakým starejším, ktorý nám zodpovie naše otázky. Ale obávam sa o naše krytie. Síce som zdá sa bola nateraz schopná uspokojivo zodpovedať všetky zvedavé otázky, ale obávam sa, že čoskoro sa ukáže, koľko toho nevieme a to už potom bude značne podozrivé.“
„Tak o to sa obávam aj ja.“
Priznal sa Berias.
„Všimol som si, že sa na mňa všetci dívajú zvláštnym spôsobom. Snažia sa to schovávať ale pár krát som tie pohľady už zachytil. Myslím, že je to kvôli...“
Ukázal na svoju maličkosť.
„...podobnosti z Halori, že to vyzerá ako keby ma považovali za nejakého kríženca.“
„To znamená, že by sme asi mali zapracovať na tom, ako im vysvetliť pravdu tak aby sme to prežili v zdraví.“
Skonštatovala Blackback.
„Čo sa ľahšie povie, než urobí.“
Dodala.

31

(GirappAWt, 5. 2. 2012 23:57)

Blackback nerozumela absolútne celej vete, ale vďaka tomu, že už z nej poznala väčšinu slov si ostatné domyslela.
„Kam asi Halori išli?“
Oath mala na tvári znovu zarazený výraz.
„Prečo to chceš vedieť? Zbrane už máte nie?“
„T-to áno, ale… ale…“
Blackbackina myseľ hľadala nejaké vysvetlenie.
„Vieš ten ocelot, náš priateľ, nevrátiť sa. Je znovu zajatý alebo…“
Vetu radšej ani nedokončila, aj keď vedela, že tá nevyslovená možnosť je pravdepodobnejšia. Oath sklopila hlavu.
„Je mi ľúto ale neviem. Tam kde boli, mohli ísť mnohými smermi.“
„Aj tak, kam skôr?“
Nedala sa odbiť.
„Blízko je Soravend, Astaar...“
„Soravend?“
„Skrýša zúrivého leva!“
Odpovedala Oath, „zúrivého“ pritom naznačila postojom tela a vycerenými zubami, pretože do týchto vecí čo sa týka jazyka ešte nezašli plus mala Blackback pocit, že je to zároveň aj efektným vyjadrením toho čo si o ňom myslí, a po vyslovení spojenia „zúrivý lev“ si odpľula na zem, čím Blackino podozrenie definitívne utvrdila.
„Zúrivého leva?“
„Halori, čo rozkazuje armáde, čo nás chytila. Má leva na plátne. Špina!“
Blackback poslednému slovu, ktoré Oath znechutene odfrkla nerozumela, ale usúdila, že to nebude podstatné.
„Ako to, že o ňom nevieš?“
Podivila sa Oath, pri komunikácií si ešte stále pomáhajúc rukami, rovnako ako chakata. Blackback, skôr než sa jej stihla zmocniť panika z toho, že na ňu padá nejaké podozrenie zo seba vysypala:
„Naša osada je vzdialená, ani sa nevymieňajú veci medzi nami a ďalšími. Veci robíme sami pre seba. Ale teraz je zničená. Je to dva mesiace predtým, od nášho stretnutia.“
Hovorila rýchlo a krkolomne, pretože do gramatických záležitostí jazyka taktiež nevidela. Zbierala iba slová a spojenia a to väčšinou v prítomnom čase.
„My prežiť. Utekáme ale Halori nás chytiť a ostatné vieš. Dva mesiace skôr, mi nevieme ako vyzerá vojna. My sa učíme za…“
Šibrinkovala z rukami, pretože nepoznala slovo pre čarodejníkov, no zdalo sa, že Oath netuší čo sa jej snaží povedať, tak si pomohla tým, že zapla holografickú klávesnicu, náramkového počítača. Iba na pár sekúnd aby Oath to „kúzlo“ zaregistrovala, a potom ju hneď vypla.
„Šamanov.“
Pomenovala to Oath a Blackback do prekladacej jednotky doplnila zašepkaním v jej známom jazyku „čarodejník“. Pomyslela si, že aby bol efekt dôveryhodnejší, chcelo by to emócie. Zároveň však vedela, že by sa ako herečka nikdy neuživila. Úprimne nechápala ako sa niekto môže na povel rozplakať a tak to vyriešila inač. Nenápadne si siahla pod kombinézu, nahmatala citlivé miesto a zaryla doň drápy. Slzy bolesti sa dostavili takmer v nasledujúcej sekunde.
„Zostať iba mi traja. Teda, už len dvaja!“

30

(GirappAWt, 5. 2. 2012 23:56)

Zdalo sa im, že ráno nastalo až neprirodzene skoro. Na viac sa vôbec necítili odpočinutý a to z toho dôvodu, že celú noc ich mysle prijímali nový jazyk.
„Sakra je to ešte väčší krám než som si myslela. Zlatá kynethská technológia.“
Privítalo Beriasa v novom dni Blackbackino zabručanie. Zobudili sa približne v rovnakom čase ako väčšina tábora. Raňajky boli skromnejšie ako večera ale tak to bývalo každý deň, keďže cez noc sa striedali iba hliadky a väčšina osadenstva spala, nemal kto loviť aby na ráno bolo niečo výnimočnejšie než zvyšky z večere a kruhovité múčne posúchy, ktorých zásoby obsahovali batohy niektorých zo „záchrannej čaty“. V nasledujúcich minútach po raňajkách zbalili jednoduchý tábor a znovu sa vydali na pochod. Po niekoľkých minútach sa vedľa chakaty nejakým záhadným spôsobom objavil Berias spolu z jedným anthro jeleňom, nesúc medzi sebou zraneného na nosítkach.
„Skúšala si už niečo zistiť?“
„Ešte nie. A ani neviem čím by som mala začať.“
„No ak chceme dostať Astet späť, mala by si zistiť, kam asi tak majú tí Halori namierené.“
Objasnil pohotovo.
„Ale to predsa vieme.“
Namietla a poklepala po náramku.
„Vieme polohu, ale nie čo nás tam čaká. Inýmy slovami, budeme musieť liezť do mesta, alebo len na nejakú vojenskú základňu…“
Upresnil a potom sa musel zaradiť pred ňu lebo priestor sa zužoval, takže dvaja vedľa seba a ešte k tomu nesúc nosítka by bol problémom.
„Tak dobre skúsim!“
Prehovorila k Beriasovmu chrbtu a keď sa cesta znovu o čosi rozšírila vydala sa vyhľadať Oath.
„Tak, ide sa na to. Vyskúšaš si niečo nové, len pokojne a prirodzene a skús vyzerať nenútene. Sakra ako sa dá nenútene vyzvedať? Dá sa to vôbec? Dobre, dobre pokoj, nejdeš robiť záverečné skúšky...“
Šepkala si pre seba, aby si dodala odvahu, zatiaľ čo Oath hľadala.
„Zdravím ťa.“
Prehovorila chakata ako prvá, keď ju konečne našla, čím si vyslúžila pohľad líškynho pozdvihnutého obočia.
„Už si sa niečo naučila.“
„Čo? Čo posledné si povedala?“
„U.č.i.ť – zistiť ako urobiť niečo.“
„Áno.“
Súhlasila. Nastala nesmelá odmlka.
„Tak čo by si sa chcela naučiť ďalej?“

29

(GirappAWt, 22. 1. 2012 22:41)

Gestom sa jej poďakovala a Oath sa znovu vrátila do spoločnosti svojho brata. Pustili sa do večere a do dolaďovania detailov:
„Takže, ako im teda vysvetlíme, že sme sa tak rýchlo naučili ich jazyk, teda z časti?“
Nadhodila Blackback. Beriasov mozog pracoval rovnako dobre ako jeho ústa spracovávajúce sústo.
„Považujú nás za nejakých čarodejníkov tak im povieme, že je to jedna z našich schopností.“
„To by mohlo víjsť, teda dúfajme. Ale ešte jedna podstatná vec, ja v klietke som tvrdila, že sme z dediny za horami a že nás vojna postihla rovnako ako ostatných. Ako sa teda budeme pýtať na veci, ktoré sú pre týchto alnnamijcov bežné bez toho, aby sme vzbudili podozrenie, že nie sme tí, za ktorých sa vydávame?“
To už bol ťažší oriešok.
„Ak má byť lož uveriteľná, musí obsahovať detaily.“
Poznamenal Berias. A tak zvyšok večere strávili koncipovaním svojich falošných osudov. Vytvorili odľahlú a utiahnutú dedinu v ktorej sa narodili a v nasledujúcich minútach ju okamžite nechali ľahnúť popolom po náhlom útoku ktorý prišiel bez akéhokoľvek varovania, či zdôvodnenia krátko potom ako oni ukončili svoj výcvik. Nasadili tomu korunku aktuálnosti, tvrdením, že sa tak stalo iba pred pár mesiacmi a že oni sú jedny s tých, ktorým sa dočasne podarilo unikať. No nakoniec ich dostali. Zhodli sa na tom, že to by z časti vysvetľovalo ich neznalosť presnej situácie, aj keď si museli priznať, že to má zopár trhlín. Predovšetkým doteraz neprišli na to ako vysvetliť Astetinu úlohu v tom všetkom. Kto vôbec Astet je, kde sa s ňou stretli a podobne.
„No mali by sme už zaľahnúť.“
Navrhol Berias.
„Tak ako doteraz vždy budú vstávať z úsvitom, takže si musíme pospať.“
Blackback prikývla a nastavila mu otvorenú dlaň v ktorej boli dve miniatúrne akoby pilulky okrúhleho tvaru. Jednu si vzal a pritlačil si ju na pravý spánok. Ona urobila to isté, a potom aktivovala holografickú klávesnicu náramkového počítača. Pripojila k nemu prekladaciu jednotku a spustila neurónový prenos dát.
„Tak dobrú noc.“

28

(Sheewa & GirappAWt, 14. 1. 2012 23:38)

Stejny paty den, tabor Allnami.
Blabckback pozorovala naha široka zada tygra a promasirovavala jeho stuhle svaly. Cestovali už paty den s přestavkami na noc. A celou tu dobu Blackback trávila v s spoločnosti Oath v snahe vytvoriť v počítači čo najširšiu databázu slov. Potom by z nej bola schopná zostaviť pomerne slušný jazykový prekladač. Ukazovala na veci a Oath jej ich vo svojom jazyku pomenúvavala. Po prvom dni takéhoto zberu slov sa už Blackback nemusela ani pýtať, líška jej nové veci menovala automaticky, dokonca prinášala niektoré predmety, ako napríklad rôzne zbrane, huby ktoré našli cestou lesom, korienky a rastlinky. Problematickými však boly abstraktnosti ako napríklad otázky typu:
„Ako? Prečo? Kedy? Kde?“
kedy často nestačili Blackback ani rôzne posunky nato, aby dokázala odstatočne presne vyjadriť na čo sa pýta. Aspoň že cítila, že Oath to jej večné vypytovanie sa nevadí a je rada v jej spoločnosti.
Berias po celý ten čas pomahal domorodcum s na rychlo vyrobenymi nositkami, aby se projevil jako užitečny člen skupiny, a aby ho spolu s Blackback mezi sebou allnami přijali. Chakatu trapila vina za ztracenou posadku, proto byla vděčna, když ji tygr poprosil aby mu rozmasirovala zada.
Dotek zname a silne osoby jako byl Berias, ji uklidňovalo a dodavalo odvahu.
„Tak jak je na tom překladač? Kdy se budeme moct učit?“
„Mno překladač co mame není tak rychly jako kynethsky, a ešte nám určite chýba obrovské kvantum slov ale i tak….dneska až budeme ulehat ke spanku jen připojime miniautrni „diody“ a zítra rano už budeme jim podstatnú väčšinu rozumět tak i mluvit. A samozrejme budem databázu naďalej rozširovať.“
„To je dobře, velmi dobře a co tvoje žebra?“
„Hoji se.“ Usmala se chakata.
„Ty si snad nevzala nanoboty na uzdraveni?“
„Je tam už 9 a pul ampulek, nechtěla jsem plýtvat, tak jsem do sebe vpichla jen male množstvi.“
„Neměla si použivat nanoboty na domorodce. Zdravotnicky material je určen pro posadku, tak se i bude využívat jen pro posadku. A taky sama jistě chapeš, že to je tak trochu zasah do jejího vyvoje.“
„Ja vim, ale nemohla jsem….“
„Ja tě chapu, ale musime davat pozor na to, co jim ukazujeme, co dělame a co řikame do chvile, než nas najde Kay….“
„Až se uzdravim, pujdeme hledat naše společniky?“
„Nevim…. Musiš se ze začatku uzdravit. A taky je duležite se dozvědět něco vic o tomto světě, co mužeme jist, komu mužeme věřit, čemu se vyhybat, koho se obavat….“
Berias byl přerušen liškou Oath. Ta donesla kousek zviřete co byl upečen na ohni a rozdala to mezi Beria a Blackback. Pak Blackback naznačila rukama, že za dva dny budou na mistě.
Černa tauri ji sice nerozuměla kde přesně ale podle znaku usoudila, že to bude jejich novy domov.

27

(Sheewa, 11. 1. 2012 23:24)

U Astet v ten moment v hlavě vybuchla atomova bomba (bylo to jeji nemocne tema). Nenapadně Rhaeka praštila pěsti do břicha a vztekle mu na ucho sladce zasyčela. „Ten hrudnik už nebude větši, ať jim kolik chci. Kynethske ženy nemaji velka prsa. To by byla jen vedlejši zatěž pro křidla.“ A měla z větši časti pravdu, ale zamlčela taky fakt, že i na kynethske ženy je ma male.
„Rozumim.“ Kašlavě se kratce Rhaek zasmal. Divka mu vytrhla z prstu jidlo a zadivala se na oheň a pak přes plnou pusu poznamenala. „Jedine co u mě ještě roste jsou křidla.“ Oblizala si prsty, opřela o silne, svalnate rameno svého pruvodce. Ani se nenadala a během chvilky usnula ukolebana zpěvem vojaku ovlivněnym „malym“ množstvim alkoholu.
-
Když se večer bližil ke konci a parta vojaku u ohniště viděla desaty sen. Rhaek přemyšlel co dal. Prsty prohrabaval, kratke, huste a zaroveň jemne vlasy Astet a snažil se přijit na to jak z této situace ven. Už nemohl bezpodminečně sloužit věcem Halori a ani zůstávat po bratrově boku a to ho trapilo. Nevěděl co dal. V jeho životě se během tydne vytvořil novy duvod jeho existence. A ten duvod mu právě mačel gatě slinou vytekajici ze sladko spicich přiotevřenych ust. Rozhodl se s Astet o tom promluvit až se vzbudi.

„Je čas spat.“ Poznamenal šeptem sam pro sebe. Postavil se přimo s divkou v naruči a zamiřil ke svemu stanu. I když byl jen vojakem, jeho bratr byl zasadně proti tomu aby spal pod otevřenym nebem jako ostatní. Ryu byl přesvědčen, že Rhaek i přes svůj nemanželsky puvod je stejnym šlechticem jako on sam.
Rhaovi ten stan vždycky vadil, ale teď mu přišel docela vhod. Jeho novy duvod k životu nesměl spat sam mezi tou spoustou mužu.