Príbeh 08
Svetlo baterky osvetlilo temnú, vlhkú stenu jaskyne.
„Myslím, že som našla nejaké to miesto na prenocovanie.“
Zavolala Blackback poza svoj chrbát.
Astet Kaeth (čti Astet Kaet) v doprovodu dvou dalšich mužu, jednoho většiho a druheho menšiho sa zastavila po jej pravej strane. Pozrela sa dovnútra. Zamračila sa. Jaskyňa nevyzerala dva krát útulne. Bol to vcelku neveľký priestor s nerovným povrchom. Niekde v strope jaskyne musela byť nejaká prasklina pretože do nej zatekalo, ale nebolo to až také strašné. Pokrčila odevzdaně plecami. „Co se nam v tehle jeskyni muže stat ještě horšiho než to co jsme už prožili.“ Za ty slova od jednoho z mužu vysloužila lehky pohlavek.
„Buď raději zticha. Kdyby tady nebylo jedné nezkušené, pitomoučké holčičky, která je schopna zapomenout zapnout přizpusobovač. (jeden z mnoho druhu štítu které obaluji určíte plavidlo, obranou která se mění v závislostí na prostředí) Tak bychom tady vůbec nemuseli nacházet, správně?“
Všichni přítomni jako jeden zamručeli na souhlas a vplahočili se dovnitř.
Bylo už dosť neskoro a plahočiť sa ďalej v tom strašnom lejaku aby možno najšli niečo lepšie, nemělo zmysel. V duchu sa Blackback oddala tichému zúreniu. Ich loď mala zvládnuť aj oveľa horší zásah než prah obyčejny, i když poměrně silny blesk, něco ji na tom nesedělo, jakoby trup výsadkového modulu sam o sobě neměl v sobě dostatečnou izolaci od takových nonšalantnosti . Oveľa horší bol fakt, že ich modul sa práve teraz nachádzal niekde a kto vie koľko metrov hlboko pod hladinou jazera a z takmer absolútnou pravdepodobnosťou bol zaplavený. Keď spadli do jazera automaticky sa aktivoval protokol ktorý loď hermeticky uzavrel proti prenikaniu vody, rovnako sa spustila jednotka ktorá mala za úlohu chemickým procesom filtrovať vodu a na molekulárnej úrovni ju rozbíjať na vodík a kyslík. Ku kyslíku primiešať príslušné percentá chemických zlúčenín tak aby výsledným produktom bol vzduch. Aby však mohli z modulu von, museli vyradiť hermetický protokol, čo znamenalo, že celý vnútorný priestor lode bol po otvorení núdzového východu na streche ani nie o minútu na to takmer úplne plný vody. Nakoniec ani to nebude taký problém, za predpokladu, že nájdu nejaký zdroj energie ktorý by doplnil ten ich súčasný. Potom by mohli spustiť čerpadlá ktoré by vodu zvnútra odčerpali, a znovu zapojiť hermetický protokol. Ak by mali ešte o čosi väčšie šťastie, na energetický zdroj možno by sa boli schopný dostať aj na obežnú dráhu planéty, a možna i absolbovat skok k nejbližší vesmirne statnici nebo satelitu.
„Stále si myslím, že opúšťať loď nebol dobrý nápad!“ Zamručela Astet a dostala od toho sameho muže další pohlavek, který byl o něco silnějši. Divce vystouply slzy do oči. Ne kvuli pohlavkum, ale kvuli te ostudě. Že je peckovana jako male ditě.
„Ako dlho by si v nej ešte zostávala? Vyslali sme signál a čakali sme päť dní. Buď tvůj Kay z nejakého dôvodu ešte nedorazil, alebo sa náš signál k nemu nedostal.“ Zamručel ten muž.
Všetci si kromě Astet zložili z chrbtov batohy do ktorých pred opustením lode zbalili svoje vybavenie a zásoby. Blackback otvorila svoju tašku a pozorne kontrolovala jej obsah, ktorým boli AI krištále Andromédy (názov stroskotaného modulu), ktoré vytiahla ešte pred tým ako odpojili hermetický protokol. Bol to štandardný postup aby sa nemohli zneužiť informácie uložené v pamäti lodného AI nepriateľom. Chakata sfarbením čierneho leoparda sa zohla a prebehla po krištáľoch lúčom z ručného senzora.
„Sú v poriadku. Úplne nepoškodené.“
Skonštatovala keď prístroj sken vyhodnotil. Potom stočila svoju tauriu polovicu tela v kúte jaskyne a začala sa venovať holografickému počítaču v náramku na zápästí. Berias, vysoky , bilo-černě tygrovany Chitah (čita – rasa vysokých, kočkovitých šelem ne nepodobna lidem s kratkou hladkou srsti a skoro lidskym obličejem (jako u Na´vi v Avatarovi)) medzi tým z tašky vyhrabal výživné kapsule. Jednu si vložil do úst sam a další dvě hodil smerom k Blackback a k menšimu Nekogamianovi (Rasa velice podobna Chitam jen s výraznějšími zvířecími rysy).
„Sakra!“
Zanadávala chakata keď jej kapsula len o vlások unikla a po pár sekundách šmátrania po zemi si ju vzala, otrela o kombinézu a zo zjavnou dávkou sebazaprenia si ju vložila do úst.
„Takže, čo vieme o tejto planéte, okrem toho, že sme tu nateraz uviazli?“
Nekogamian Girokari si neodpustil dovetok.
„Trieda Z (podobná Zemi, avšak nemyslí sa planéta Zem z mliečnej dráhy ale planéta Zem z galaxie Harfara) s bujnou vegetáciou a značnou rozmanitosťou rastlinných druhov.“
Hlásila svoje doterajšie poznatky Blackback.
„Stabilná obežná dráha, minimálne v okruhu päťdesiat kilometrov žiadny elektrický, rádioaktívny či plazmový zdroj energie. Ak nepočítam búrku nad našimi hlavami a to elektromagnetické pole čo vytvára. Ale zatiaľ som neskúšala zväčšiť sledovaný okruh.“ Pokračovala ve svém vykladu a pozorovala jak Astet ani nesundala ze zad baťoh a sedla si zadama k nim u vchodu do jeskyně.
„Dobre takže, plán je takýto. Dnes už nezmužeme nic, je noc a je bouřka. Prenocujeme tu a ráno sa vydáme hľadať akúkoľvek aspoň z časti inteligentnú civilizáciu. Primárnym cieľom je získať energetický zdroj a kontaktovať Kaye.“
Podala to Blackback veliteľsky na čo mala plné právo, keďže bola v ich malom čtyřclennym týme člen z najvyššou hodnosťou. Všetci sa až na stále trucující Astet se natisli k Blackback do rohu aby sa uložili na spánok. Tej to nijako nevadilo, vlastne za to bola vďačná. Pre chakaty potreba fyzického kontaktu nie je potrebou ktorú by ochotne zanedbávali.
„Budu hlidat.“ Poznamenala vzlykajícím hlasem od vchodu Astet. Ak by sa čokoľvek živé k jaskyni priblížilo na 25 metrov bude o tom vedieť.
Komentáře
Přehled komentářů
Večer, 5 den cesty, tabor vojaku ze Soravendu:
Kynethka si živě kousla do velkého kousku pečeneho masa, jenž kdysi davno byvalo gigantickou ještěrkou a ktery ji ochotně odřezal jeden z vojaku. Jeji chuť k jidlu vysloužila u okolo sedících vojaku u ohniště přatelske zasmani.
Kromě toho že jedla, poslouchala co si vykladaji. Zjistila, že na této planetě je velice mnoho druhu ras a nejdominantnějši jsou Halori (lide s rohy a špičatými uši) a Allnami (anthro) a že spolu tyto dva druhy valči. Nikdo nevi proč to začalo, ale s malymi přestavkami pry tato valka trva už přes sto let. Řiši Hano no Lori vladne panovnik Orvend a jeho sidlo je město Rilon De´ Serde, které se nachází v rozsahle oaze na okraji pouště, kam budou mit namiřeno pote co se zastavi na Ryuovem a Rhaekovem rodnem panstvi Soravendu, kde jak se Astet dozvěděla, čeka na mladšiho z bratru žena s malym ditětem.
Jeden z vojaku s malymi šedymi rohy vyrustajici mu z kudrnate hlavy, při pohledu na Astetin bily chrup se špičaky a plnými rty se neudržel a pod nos si poznamenal:“Kdybych ja byl tim jidlem, tak bych se od takového hezkeho děvčete klidně nechal snist.“ Za tu poznamku, která nebyla dost ticha, si od svých kolegu vysloužil sadu nejapných žertu na jeho stranku a hurounsky smich.
„Prokrmil bys ji vůbec?“ Slyšela Kynethka jineho vojaka a snažila se zmizet v kousku masa ve svých prstech. „Podivej se kolik toho děvče sni a vypada to, že to mizi do neznama, pořad je štihlounka jako proutek.“ Astet se malem zakuckala, když na svém rameni ucitila širokou dlaň a dobře znamy Rhaekuv hluboky, jasny hlas. „No co! Ja bych takovou holku prokrmil a docela rad. Protože se řika, že ženy které dobře ji , jsou plodne a mají nejlepši Halorijske potomky.“ Za ta slova si vysloužil pochvalne zamručeni.
Astet chtěla propadnout pod zem. Kouktem oka hypnotizovala kousek stehna, které si chtěla vzit, ale kvuli poznámkám se neodvažila. Jen cela ruda se odvratila obličejem někam za sebe ke stepi.
Rhaek chvili pozoroval rudnouci obličej kynethky a jeji potajne pokukovani po jidle a pak ovlivněn přivalem roztomilosti, kterou viděl, to nevydržel a prsty si odtrhl kousek z „Moboku“(brutálně zavražděna a snězena ještěrka). Natahl prsty před Astetin obličej. Ta však s tichym, stydlivym „ne“ odvratila obličej. Kousek lahodne pečinky byl tedy znovu nastaven před jeji oči.
Rhaek se teda naklonil, volnou rukou si přitahl divči hlavu a opřel si sve čelo o jeji. Znovu nastavil maso před jeji obličej a tiše, tak aby ho slyšela jen ona, poznamenal:“Vim, že potřebuješ spoustu energii na rust.“
„Jak to mysliš, na rust?“ Vzhledla nechapavě. Muž se usmal a očima naznačil na jeji slaby A-čkovy hrudnik.
25
(GirappAWt, 11. 1. 2012 23:22)
„Ah... hneď sa cítim ľahšia!“
Vydýchla si, a znovu sa vyškriabala na nohy. Pomohla Beriasovi nasadiť si na seba druhý ruksak a vyrazili za ostatnými. Trvalo ešte dobré dve a pol hodiny, približne, kým sa konečne zastavili. Veliteľ skupinky, ktorým sa ukazoval byť lišiak zvolil na prenocovanie malú čistinku uprostred lesa. Naokolo, okrem mohutných, temných stromov nebolo nič. Berias a Blackback mali konečne možnosť zistiť v akej veľkej skupine sa to nachádzajú. Berias odhadoval niečo okolo tridsať Alnnamijcov, no z toho bola takmer polovica ešte donedávna Halorijskymi zajatcami. Niekoľko bojovníkov sa vybralo do lesa, potom čo pomohli uložiť ranených, ale väčšina zostala na mieste. Pred Beriasa a Blackback predstúpil lišiak a zjavne sa im snažil niečo povedať:
„Pomôžete nám ošetriť ranených?“
Po jeho boku sa objavila Oath.
„Oni ti nerozumejú braček.“
Upozornila ho.
„Na to si musím zvyknúť.“
Zamumlal. Oath mu rukou poklepala po ramene a predstavila ho menom. Aj „druidi“ sa jeden po druhom predstavili a obe strany si vymenili položenie pravej ruky na ľavé rameno oproti stojaceho, čo bolo pre nich zrejme niečo ako podanie ruky. Oath potom posunkami zopakovala otázku. Blackback súhlasne prikývla, Berias jej podal jeden z batohov a sám nasledoval Hatojiho k ostatným bojovníkom.
-
Zranených bolo iba šesť Alnnamijcov, no z nich dvaja značne vážne, aj keď nie smrteľne. Blackback Oath naznačila, že sa o nich postará a za radom vyťahovala ampulky z lekárničky. Mesačný svit však nepostačoval nato aby dokázala určiť, ktoré z nich sú tie, ktoré potrebovala. Zanadávala a ďalej škúlila na ampulku. Do minúty to vzdala a radšej zapátrala v batohu po baterke. Našťastie jednu obsahoval. Zistila, že ampuliek nanobootov je v lekárničke iba desať a rozhodla sa že jednu z nich medzi tých dvoch rozdelí. Bola si istá, že rany im to zahojí, akurát to bude trvať trochu dlhšie. Nemohla si dovoliť plytvať tak drahocenným zdravotníckym materiálom, ktorý môže byť okamžite potrebný už možno zajtra. „Pacientov“ na nič neupozorňovala, aj tak by jej nerozumeli. Každému vpichla pištoľ v blízkosti najvážnejšie vyzerajúceho poranenia, pretože nebola odborník musela sa spoľahnúť na intuíciu, a vypustila polovičnú dávku. Keď sa narovnala všimla si, že Oath na nej visí pohľadom. Respektíve jej pohľad preskakuje od Blackback k baterke v jej rukách, cez injekčnú pištoľ až k vážnym poraneniam ktoré už stihli prestať krvácať.
-
Bojovníci sedeli v kruhu okolo pripravenej pahreby, ktorá však nebola zapálená. Všetky oči sa upierali na Beriasa ktorého Hatoji priviedol a zrejme očakávali nejaký magický trik, ktorým oheň zapáli. Berias na to iba zakrútil hlavou, že musí hrať toto divadielko, dal si dolu tašku čo mal na chrbte a začal hľadať niečo, okrem kresadla ktoré mali domorodci po ruke, čím by vatru zapálil a splnil tak ich očakávania.
24
(GirappAWt, 11. 1. 2012 23:22)
-
„Spomaľte, počkajte! Ja už, už nevládzem!“
Volala Blackback zo „zadných radov“ keď už lesom za mesačného svitu v celkom svižnom tempe ustupovali asi hodinu. Berias sa odpútal od jedného zo zranených, ktorého pomáhal niesť a vyrazil dozadu za ňou. Zostala sedieť, opierajúc sa bokom o kmeň stromu a sťažka oddychovala.
„Si v poriadku?“
Spýtal sa, keď sa u nej zastavil.
„Definuj v poriadku.“
Dostala zo seba medzi výdychmi.
„Pomôž mi s tým prosím ťa.“
Poplácala rukou jednu z tašiek ktoré niesla. Prikývol a začal ju z nej odopínať.
„Čo myslíš, žije ešte?“
Berias vedel koho Blackback myslí.
„Vieš aký sú kynethi v jej veku. Občas vyzerajú, že ich odfúkne prvý slabší závan vetra a pritom nemajú problém ti holými rukami odtrhnúť hlavu.“
„A čo Girokari?“
Z najväčšou pravdepodobnosťou to bol on, kto vyvolal poplach. Proti presile aká sa na tom mieste sústredila, mal iba mizivú šancu... Berias mlčal a dal jej dolu z chrbta ďalší ruksak.
„Takže jeden člen týmu je v zajatí a druhý taktiež, alebo mŕtvy, čo je pravdepodobnejšie. A to všetko pod mojim velením!“
Chakata si schovala tvár v dlaniach. Berias siahol na tašku ktorú mala na humanoidnej časti chrbta. Blackback okamžite reagovala:
„Nie tú nie! AI zostane u mňa!“
Vyhlásila a vyzerala, že je pripravená vraždiť, ak by jej Berias tašku zobral.
„A u teba zase zostane toto.“
Z kombinézy na ľavej strane spod plexigrafického (luminescentný nylonvinylový materiál, ktorý sa používa predovšetkým ako „sklo“ 3D-Holo obrazoviek) štítku na ktorom doslova svietilo: „Technický tým – Hardware-software špecialista“ sňala ten menší, ktorý hlásal hodnosť: „kapitán“.
Štítok podávala Beriasovi.
„Nevymýšľaj!“
Odmietol.
„Pozri, sme na planéte ktorá je pravdepodobne na takej technickej úrovni, že keby som tu niekde zajtra postavila nejaký parou poháňaný stroj tak to pre všetkých bude niečo nepredstaviteľné. Inými slovami som tu takmer k ničomu. Okrem toho nebyť toho ako som rozhodla, teda myslím nastavovať zbrane na omráčenie namiesto zranenia, tak by sme pravdepodobne neboli tam kde sme teraz. Skrátka dostávame sa tu do situácií, ktoré netuším ako riešiť a s ktorými si ty, vzhľadom na to, že si vojak a mi sme teraz uprostred vojny, poradíš lepšie. A ak máš ešte stále niečo proti tomu tak ti ako veliteľ prikazujem prevziať velenie!“
Dodala. Berias prikývol a opatrne siahol po štítku. Keď ho držali v rukách naraz obaja Blackback dodala:
„Ale budem ho chcieť späť ak to tu náhodou prežijeme! A za predpokladu, že ak sem nejakým zázrakom dorazí Kay skôr, než dostaneme Astet späť, tak ma nezabije za to, že som jeho „milovanú“ dostatočne nestrážila, alebo ma vojenská rada zo všetkými poctami nevykopne za hlúposti, ktoré som tu postvárala!“
Pustila štítok z ruky.
23
(GirappAWt, 11. 1. 2012 23:21)
(ešte tej noci)
Hatoji sa zastavil a otočil:
„Setnah! SETNAH! (ústup)“
Rozkríkol sa, aby jeho druhovia už ďalej nebojovali. Doteraz mali výhodu toho, že trval vyvolaný zmätok. Kto z Halorijcov by totiž čakal tak ľahký prienik až ku stanu veliteľa? Halorijci boli všetko možné, ale neboli to hlupáci. Na začiatku samotného kroku oslobodenia väzňov sa Alnnamijská skupina musela dostať cez dvojitý hliadkovací kruh, roztiahnutý od tábora v značnej vzdialenosti. Avšak oči mačkovitých Alnnamijcov vidia skvele aj v noci, a to z nich robí ideálnych lukostrelcov, ktorý iba málokedy minú cieľ a muž z prestreleným hrdlom, ktoré sa mu plní krvou asi iba ťažko vykríkne na poplach. Po Hatojiho ľavom boku sa niekto objavil. Lišiak reagoval reflexívne a v nasledujúcej sekunde mal tmavý tieň pri hrdle jednu z jeho zbraní. Až potom si uvedomil, že to je jeden z tých zvláštnych Alnnamijskych čarodejníkov.
„Esoro utra ne iran therka. (Skoro som ti podrezal hrdlo.)“
Zašomral a oddialil svoju zbraň. Muž, ktorý vyzeral ako keby sa jeho matka pozabudla s Halori, akurát mu chýbali rohy, alebo naopak, mu iba krátko zovrel rameno na znak vďaky. Hatoji sledoval ústup svojich ľudí. Pozorne sledoval či niekto nie je nejako vážne zranený. Niektorý s tých ktorý už stihli dôjsť k ostatným museli byť ďalšími podopieraný, a podľa počtu sa zdalo, že utŕžili aj pár strát. Za tými čo sa sťahovali z boja posledný sa pustila malá skupinka Halorijcov.
„Strelci zbavíme sa veteše?“
Podal to skôr ako návrh než ako rozkaz čo vyvolalo u tejto skupinky tlmený smiech. Ako náhle sa nepriateľ ocitol na dostrel, nocou sa ozvalo „frnk“ ako desiatka šípov opustila luky. Prvá salva preriedila rady prenasledovateľov a druhá, ktorá nasledovala takmer okamžite, ich prinútila si to prenasledovanie radšej rozmyslieť. Hatoji však vedel, že to len nateraz.
„Eveju woris pask! (Rýchlo odtiaľto preč!)“
Vyzýval posledných prichádzajúcich. Potom sám pomohol podoprieť zraneného anthro kozla a tak rýchlo ako len vedel ustupoval s ním do lesa.
22
(Sheewa, 8. 1. 2012 21:59)
„Jak to mysliš duše? Tvoji lide nemaji každy svou duši?“
„Ne tak docela, v každym z nas Kynethu je uložena častečka Kynethii, jedine bytosti, která byla stvořena spojenim dvou ras. Je to ona i on. Je to ochránkyně naši existence v jejim „světě“….ve světě duši…další dimenzi. Když umirame, tak ty jeji častečky mizi. Diky Kynethii, jsme my Kynethi mezi sebou ….dejme tomu propojeni…. Řekněme, že když jeden z nas zemře, my to citime i přes „opravdu velke vzdalenosti“(planety, galaxie). Každa naše smrt ji přináší bolest a stradani. I přesto Kynethia, chrani v každem z nas brany do našich znalosti, našich vzpominek. Do naši existenci. Je prakticky nemožne vstoupit do našeho rozumu a když se tak stane, tak je velice problematicke se odtud dostat a přežit.“
„Viděl jsem ji, chyběly ji časti těla.“ Zamručel neznamo proč rozladěn vzpomínkami na to co viděl v tom snu a mimovolně k sobě kynethku pevně přitahl.
„Važně? To se musela předvadět“ Oddychla si smutně. „Popravdě, už davno z ni zbyla jen hlava a část trupu…pokud si ji představiš jako lidske torzo.“
„Proč, kvuli těm příšerným tvorum, na tom bitevnim poli?“
„Ty si viděl Thyrany? Ona ti je ukazala? Paaanii!...“ Divka se na chvili odmlčela, otočila se směrem k němu a zachumlala se mu v naruči. „Musela mit slabou chvilku.“ Zamumlala tlumeně. „ Nevim jestli tomu počtu budeš rozumět, ale nejspiš ano, protože je tva část duše ve mně…. Kdysi davno nas byla miliarda, teď je nas necelých 16 tisíc.“
Nasledovala chvile tíživého ticha.
„Proč si mi to všechno řekla?“ oplatil ji stejnou otazkou, i když už možna znal odpověď. Pohladil ji po hlavě a zadech a vyslechl si to co už tušil.
„Protože, ani kdyby si chtěl, tak to nikomu neřekneš, pokud ti nedam svoleni. Protože, mi nikdy fyzicky neublížíš. To že tě Kynethia nechala naživu znamena jen jedno. Budeš mi patřit do konce tveho nebo meho života. Tim nechci říct, že si muj otrok nebo sluha. Nic takového. Jen prostě budeš mě chranit i kdyby si nechtěl, nebudeš mi schopen ubližit.“
„Si schopna mě osvobodit z tohoto zavazku?“
„Ano, ale teď ještě ne, potřebuji pruvodce po této planetě. A ty si na to vic než vhodny. Byla to od tebe chyba, se ke mně tolik přiblížit. Kynethi jsou nebezpečni tvorove. Jsme stejnou mirou hodni jako zli. Promiň.“
Muž polibil divku na temeno hlavy a když zvedla uslzenou tvař, tak ji ještě vlepil polibek na čelo.
„To nic.“ Usmal se a palcem divce setřel slzy. „Jak se jinak jmenuješ děvče?“
Kynethka mu nejistě usměv oplatila a pronesla:“Astet Kaeth Dangerasu.“
Rhaek se neudržel a rozesmal se.
„Co je?“ Vyhrkla pobouřeně divka.“Tvuj bratr reagoval stejně.“
„Kaeth v našim jazyce znamena „boži milenka“ nebo taky „stvořitelka“ nas Hanori no Lori a taky je to velice dobre jidlo z babeka.“
„Co je to babek???“
„Až dorazime na Soravend, tak se bude dělat oslava našeho navratu….jen počkej…tam zjistiš co je to babek.“ Usmal se ďabelsky a když spatřil stále tazajici tvař Astet, tak se neudržel a rozesmal se.
21
(Sheewa, 8. 1. 2012 21:59)
„Zahojila jsem vam rany na tvaři, dokonce i tu starou. Teď byste měl vidět bez problemu.“ Oddechovala ztěžka. Lečeni ji sebralo hodně sil.
„Děkuji.“ Poznamenal trochu zaraženě muž a pak se usmal, když se divka prudce šokovaně narovnala v uvědoměni toho, že jeden druhemu rozumi.
„Jak je to možne?!“ Vypiskla a Rhaek měl co dělat aby neposednou divčinu udržel na ateri (kuň, který ma místo kopyt tři zrohovatěle „prsty“ a roh jako jednorožec).
„Moc si toho nepamatuji, ale pote co jsem vložil do Vas častečku sve duše…“ chtěl ji tykat, ale nějak mu to nešlo přes usta.
„Počkejte, vy jste vložil do mě častečku….. to mi chcete říct, že Kynethia vas nechala naživu???“
Divka nevěřic svým ušim se podrbala na hlavě a rozhlidla se kolem.
Kolem nich, na zviřatech podobnych jednorožcum, projižděly zastupy černě odětych vojaku s šerpami nesouci insignie zlateho lva.
Astet se natahla za rameno domorodce a spatřila za nimi se tahnout plně naložene vozy, přikryte černymi plachtami.
„Kdo jste?“ Zeptala se, když se rozhlížela po krajině, kterou projížděla. Zdalo se, že vyjiždi z lesniho přikryvu na širokou dalekosáhlou step. Stromy se postupně zmenšovali na keře a nakonec je nahradila stepni trava.
„Me jmeno je Rhaek Ishtar Yarikh, jsem Hanarian no Lori, ale taky si řikame Halori jako zkratku toho jmena.“
„To mi připomina jmeno toho vysokého hezouna s bronzovou kuži, ten ovšem ma na konci slovo Beld…pokud si to dobře pamatuji.“
Rhaek se usmal:“Ten vysoky hezoun s bronzovou kuži je muj mladši bratr a Beld znamena general, jede na úplném začatku pruvodu. Jako vudce svých lidi je jeho povinnosti byt na začatku.“
„Pokud si jeho bratr, proč nejsi po jeho boku….apropo kam to cestujeme?“
Usměv, který měl muž na svých rtech, trochu ztrpknul. „Jsem jen pouhy vojak, nemanželsky syn, nemějici narok na cokoli, jedu tam kde je moje místo. Směr naši cesty je panstvi Soravend, muj domov. Pak do královského města Rilon De´serda .“
„To je divne, proč mi to všechno řikaš….“ Zkonstatovala Astet. A opřela se pohodlně zadama o svalnatou hruď muže za sebou.
„Divne je, že tě vůbec netrapi otazka, kde se nachází tvi přatele, nemaš o ně strach?“
„Protože vim že jsou naživu, a že jsou daleko odsud.“
„Jak to mužeš vědět tak jistě, co když jsme je zabili?“
Kynethka nechtěla říct, že ji na zapěstnim chraniči zeleně sviti indikátor života všech členu posadky, stejně jako vzdálenost od nich. Brzy signal zmizi. Ale zatím ji stačilo vědět, že jsou daleko a možna i v bezpeči.
„Prostě to vim.“ Usmala se a natočila hlavu tak aby uchem slyšela tlukot srdce Rhaeka. „A jestli tě nechala na živu samotna Kynethia, tak se nemam čeho bat ani ja.“
„Kdo je ta Kynethia? Když jsem byl….v tom ….snu….on…ona…nevim jak spravně to mam označit…“
„Jak to vysvětlit…. Je to oboje, jak si už zjistil, nejsem jako ty. Mohla bych říct, že Kynethia je naše duše…naš „buh“.“
20
(Sheewa, 8. 1. 2012 21:58)
Kolem pobihali Halorijšti vojaci a bojovali s jeho allnami druhy, kteři mu přišli na pomoc. Teď byla pro ně vhodna doba utect. Hatoji v duchu svým spolubojovníkům poděkoval za nasazeni svého vlastniho života, mavl za sebe a rozběhl se směrem do lesa. Někteři vojaci se je těsně před vchodem do lesa se pokusili zastavit. Hatoji byl už připraven umřit, když dva allnami, které ho nasledovali použili nějake fialově zbarvene kouzlo, jenž halorijce skolilo a tak jim uvolnilo cestu do bezpeči lesa.
-
Ve chvili kdy Girokari zmizel v diře stanu. Rhaek ho chtěl pronásledovat, když ho bratr zastavil.
„Nech ho byt…“
„No bratře!…“ zaprotestoval zraněny, když ho Ryu Ishtar umlčel.
„Mame u sebe něco, co jim patři.“ A s těmito slovy obratil svůj pohled na spici Astet.
„Oni se pro ni budou chtit vratit. Nech tomu čas bratře….jsou zajímavější než se zdaji…mam pocit, že není na škodu je teď nechat prchnout.“
„A co ostatní allnami, Ryu? Jak se na to bude tvařit kral, až se dozvi, že jsme nechali utect nepřitele?“
„Neboj, mam mezi nimi svého „člověka“. Nechame je utect a budeme pokračovat zpět na panstvi, pak navštivime krale a vysvětlime mu situaci…no a teď pojď zabit par allnami, co nebudou dost rychli aby vzali nohy na ramena.“
„No jak mysliš bratře.“
-
2 dny pote:
Astet se vzbudila protože ji bylo velke horko a houpavy pohyb ji zpusoboval zavrať. Když otevřela oči, zjistila, že je přikryta nějakou latkou, která zabraňuje sluničku aby ji svitilo do tvaře a že se zčasti o někoho se opira a zčasti ten dotyčny ji drži rukou. Divka taky z hruzou zjistila, že jak byla tvaři opřena o jeho hruď tak ho poslintala. Začervenala se a zkusila ten slintanec utřit, po chvilce to vzdala a vyhledla z otvoru, kterym prosvitalo světlo.
První co spatřila byly ostře řezane rysy „zjizveného hrubiana“, který měl na tvaři novou sadu napuchlych jizev. Jenž mu znemožňovaly otevřit pořadně oko. Kynethka se lekla, že to mohla snad zpusobit ona, když spala a tak mu na poraněnou tvař položila dlaň a začala se soustředit.
Rhaek si uvědomil, že divka je vzhuru, ve chvili, kdy se pokusila mokre místo na jeho hrudi utřit. Trochu ho to polechtalo a vyloudilo na jeho tvaři pokřiveny usměv. A když z pod plaště vykoukla jeji rozcuchana, rozespalá hlava tak se malem rozesmal.
V momentě, kdy ho uviděla, tak se lekla. Nedivil se ji, jeho tvař musela vypadat přišerně. Překvapilo ho ovšem, když mu divka na poraněnou tvař položila svou chladivou ruku, zavřela oči a čelem se o něj opřela. Po chvilce Rhaek ucitil palivou, svědici bolest na tvaři, která ovšem během chvilky pominula.
Když divka po nějake chvilce svou dlaň odsunula z jeho obličeje. Halori zjistil, že znovu vidi na sve oko tak dokonale, jako za mlada.
19
(GirappAWt, 7. 1. 2012 23:45)
-
Stráže spred stanu z červenou vlajkou sa rozbehli preč.
„Watame!“
Vyhlásil lišiak rázne a šprintom sa rozbehol ku stanu. Poklusom ho nasledovala Blackback ktorá pri tom funela ako keby dobiehala posledné metre maratónu a „pelotón“ uzatváral Berias. Keď sa všetci ocitli vo vnútri stanu Berias lišiakovi naznačil aby dával pozor, či sa niekto neblíži a otočil sa aby Black pomohol.
„Ten rozruch... Girokari?“
Nadhodil.
„Obávam sa.“
Odpovedala napätým hlasom. V stane bolo niekoľko truhlíc, nejaké oblečenie iba tak ledabolo pohádzané na kopu, zopár rôznorodých brnení a zbraní. Medzi tým všetkým sa nachádzali veci Harfaranov. Ich ruksaky ležali otvorené vedľa hromád oblečenia. Blackback sa nimi zúrivo prehrabovala.
„Aj do pekla!“
Zasyčala a začala sa prehrabávať v oblečení.
„Čo je?“
Chcel vedieť Berias ktorý medzi tým, rovnako bez ladu a skladu do tašiek rýchlo hádzal čokoľvek čo našiel a patrilo to im.
„Lodné AI je preč!“
„A?“
Odpovedal, zaoberajúc sa ručnými plazmovými pištoľami. Našťastie našiel všetky štyri a pár rezervných zásobníkov. Všetky prepínal z módu omráčenia, ktorý na Blackbackin rozkaz nastavili pri prvom strete s domorodcami, na mód zranenia. Nechcela aby niekoho hneď na úvod náhodou zabili a rovno si tak urobili nepriateľov. Ale... čo čert nechcel...
„A? Môj zlatý ako si myslíš, že dáme dokopy loď bez AI? Títo sú asi ako straky! Páčia sa im lesklé veci do čerta!“
Nadávala znova. Prevzala si od Beriasa jednu zo zbraní a zámok na truhlici s ktorým zápasila vyriešila výstrelom. Na jej neskutočnú úľavu na vrchole kopy zlaťákov, drahokamov a šperkov si hovela štvorica inteligenčných kryštalických jednotiek. Rohatý ich zrejme považovali za jeden z množstva druhov drahokamov. Ich veľkosť ktorá bola takmer rovná veľkosti pštrosieho vajca musela byť pre nich nemenej lákavá. Rýchlo ich zbalila do ruksaka a prehodila si ho na chrbát. Svetlo z pochodní okolo prezradzovalo, že niekde v ich okolí prebiehajú vojaci. Ich si v stane v tom zhone zatiaľ nikto nevšímal, ale bola to len otázka času.
„Bohužiaľ, je nás málo. Urobím s teba horského šerpu.“
Oznamoval jej Berias keď jej na zvyšok tela nakladal a pripínal ostatnú batožinu. Snažil sa popruhy veľmi neuťahovať s ohľadom na jej stav.
„Zvládneš to?“
Prikývla zo zaťatými zubami.
„Máme všetko?“
Precedila cez ne. Berias však na to iba pokrčil ramenami.
„Tak ideme!“
Lišiak najprv vyzrel von zo stanu či náhodou nie je niekto nablízku.
18
(GirappAWt, 7. 1. 2012 23:44)Muž v koženom pancieri sa po Girokarim znovu ohnal. Jednu sekeru zblokoval mečom a druhú tak, že chytil útočníkove zápästie a ruku mu skrútil, takže narušil pôvodný smer útoku. Muž v čiernej veste čosi zakričal a Giro dostal zásah kolenom do slabín. Pustil ruku ktorú držal a využil ju k útoku na tvár muža v koženom pancieri. Ten vykríkol, pustil ho, ustúpil pár krokov dozadu. Nanešťastie smerom k Astet. Pustil zbraň v ľavej ruke a siahol si na ľavé líce, kde mu Girokari na pamiatku zanechal päť krvavých stôp. Muž v koženej veste znovu zaútočil oblúkovitým výpadom, ktorý Giro zblokoval. Do stanu sa vrútili strážni. Na sebe mali kožené prsné panciere doplnené drôtenou kuklou na hlave a cez to všetko čierny tabart zo znakom leva, vyšitého zlatou niťou. Obaja mali kopije, ale každý mal po ruke za opaskom ešte krátky meč a jednoručnú sekeru. Girokarimu už bolo jasné, že s Astet sa odtiaľto nedostane a ak si nepohne, nedostane sa odtiaľ ani on sám. Prvého muža s kopijou ktorý sa naňho vyrútil zabil tak, že sa jednoducho vyhol výpadu do strany a meč nastavil do protipohybu protivníka. Prudkosť vojakovho pohybu umožnila čepeli preraziť pancier a preniknúť až do tela. Girokari nechal meč v jeho tele a vzal si jeho kopiju, ktorá sa z jeho pohľadu viac hodila proti takémuto počtu protivníkov. Zblokoval výpad druhého strážcu, zohol sa aby unikol pokusu muža v čiernej veste, mu jediným rezom odťať hlavu a vhodne nastavil nohu mužovi ktorému zranil tvár. Zaspätkoval smerom odkiaľ prišiel. Muž v čiernej veste sa mohutne rozmáchol mečom a Girokariho pokus zachrániť sa ho stál ostrú hlavicu kopije. Udrel teda muža vo veste poriskom do boku. To ho prinútilo o o krok ustúpiť. Girokari schmatol helmu brnenia ktoré mal po ľavej strane a mrštil ňou proti mužovi z rozdrásanou tvárou. Ten sa jej však efektne vyhol a celou silou do Girokariho vrazil. Prepadli cez stôl na kreslo a spolu s kreslom sa zrútili na zem. Keď sa Girokari spamätal z vyrazenia dychu, čomu značne dopomohli mužove rohy usúdil, že „teraz alebo nikdy!“ Skopol muža zo seba, o ktorého sa následne ešte potkol aj druhý strážca, pričom zhodili aj brnenie zo stojanom a doslova sa vyplazil cez dieru v plachtoví von. Astet sa ani napriek tomu celému humbuku nezobudila. Zjavne bola opäť v bezvedomí. Giro bol naštvaný, že ju tam musel nechať, no súčasne vedel, že jej nedokáže pomôcť.
17
(GirappAWt, 7. 1. 2012 23:34)
-
Girokari sa zámerne držal, čo najlepšie to šlo, z dosahu svetla pochodní. Tma a tiene mu poskytovali krytie, ktoré vedel využiť. K inkriminovanému stanu sa dostal bez väčších problémov. Horšie bolo prísť na spôsob ako sa cez dvojicu statných a pomerne dobre ozbrojených strážcov dostať dnu? Napadlo mu obísť stan a z druhej strany rozrezať plachtovie. Ibaže Astet tam určite nebude sama a ten kto je tam s ňou vyvolá poplach. No po krátkom zvážení usúdil, že to isté sa stane aj keď pôjde „hlavným vchodom“ a že jednoducho musí rátať s tým, že to bude útek, zo všetkým, čo k tomu patrí. Mocným náprahom a úderom meča vedeným zhora rozsekol stenu stanu, akoby to bola iba pavučina a takmer súčasne sa vrútil dovnútra. Musel byť rýchly!
-
Za Ryuovým chrbtom sa ozval jediný, relatívne krátky zvuk, akoby sa niečo trhalo. V momente keď otočil v tom smere hlavu, zachytil vo svojom zornom poli príčinu. Nejaký Alnnami vbehol do vnútra cez rozseknutú stanovú stenu s mečom v ruke a ladným premetom sa vrhol ponad písací stôl. Generál sa okamžite vrhol na stranu aby sa vyhol kusu smrteľne ostrej ocele ktorá sa spolu s votrelcom k nemu blížila. Skotúľal sa po boku a hneď ako sa zastavil, tasil vlastnú zbraň. To, že Alnnami sa musel vrhnúť ponad stôl mu nepochybne zachránilo, život.
-
Girokariho by mrzelo, že muža nezasiahol, keby mal čas sa tým zaoberať. Nepriateľov úhybný manéver využil na sekundové rozhliadnutie sa. Prekážku v podobe stola pri svojom príchode neočakával a stálo ho to dokonalý moment prekvapenia. V miestnosti bol okrem toho muža ešte nejaký ďalší ktorý sa práve zviechal zo zeme. Astet ležala za jeho chrbtom po pravej strane na posteli. Chcel sa k nej vydať ale ten muž, čo sa zdvíhal zo zeme už bol na nohách a v oboch rukách zvieral dvojicu jednoručných sekier. Oboma sa rozohnal. Ruka ktorú držal vyššie mierila na Girokariho krk tá ktorú mal nižšie na hruď. Nekogamian sa prehol chrbtom dozadu a natočil sa doprava, pretože si všimol, že aj muž v čiernej koženej veste bol pripravený na útok.
-
Ryu chcel najprv vykríknuť „Alnnami útočia“ ale kým sa dostal na vlastné nohy uvedomil si, že ten Alnnamíjsky ocelot má na sebe ten zvláštny priliehavý čierny odev, čo vyzeral ako by bol celý z jedného kusa kože. S takým odevom sa stretol iba jediný krát v živote a to len pred dvoma dňami takže presne vedel komu patrí.
„Väznííííí!“
Vykríkol a následne sa musel uhnúť švihnutiu mečom, ktorý nakoniec ešte z časti zblokoval.
-
16
(GirappAWt, 7. 1. 2012 23:29)
„Prečo mi to hovoríš?“
Zamračil sa.
„Choď s nimi braček prosím!“
„To v žiadnom prípade! Nemôžeme sa tu zdržovať! Je nás príliš málo aby sme si mohli dovoliť z Halormi otvorene bojovať!“
„Ja ťa predsa nežiadam aby si s nimi bojoval! Len, aby si im pomohol!“
„Prepáč Oath, ale je to riziko!“
„Dobre... keď im nechceš pomôcť ty... tak ja áno!“
Odpútala sa z jeho jednoručného objatia a vykročila smerom k trojici.
„Čo to robíš?“
Chytil ju za ruku a zastavil ju.
„Prečo im chceš tak veľmi pomôcť?“
„A prečo chceš pomôcť ty mne?“
„Si moja sestra, čo je to za otázku?“
„Aj oni sú niekoho rodina! Postihla ich rovnaká vojna ako nás! Navyše sú to Alnnami, ak nepomôžeme svojim vlastným komu teda? Ak by sa takto chovali všetci, tak sa môžeme rovno vzdať, lebo túto vojnu nikdy nevyhráme!“
Dávala svojmu bratovi naďalej príučku z mravov.
„Takže si vyber! Buď im to miesto ukážem ja, alebo ty!“
„Dobre... dobre... zmizni, nech ťa tu už nevidím! Ja s nimi pôjdem!“
Súhlasil nakoniec, len aby dostal svoju sestru čo najďalej od nebezpečenstva. Blackback vycítila, že Oath má v sebe ochotu im pomôcť, zato ten lišiak bol oveľa zdráhavejší. Keď sa k nej nakoniec Oath otočila a naznačila jej, že lišiak pôjde s nimi, Blackback jej primeraným stiskom zovrela rameno, pretože nevedela svoju vďačnosť dať najavo iným spôsobom. Líška jej to oplatila krátkym, úprimným úsmevom a potom nasledovala ostatných smerom k lesu. Blackback sa k nim otočila s lišiakom po boku.
„On vie, kde sú naše veci.“
Lišiak jej tvrdenie podporil krátkym prikývnutím, aj keď sa pritom netváril nadšene.
„Tak dobre, ja a vy dvaja pôjdeme pre naše veci a Girokari vyslobodí Astet!“
Súhlasil nakoniec Berias. Girokari a Berias sa zohli k zabitým strážcom aby si vzali ich zbrane. Vojaci ako oni boli našťastie cvičený aj na boj z blízka.
„Keď každý skončíme, stretneme sa pri klietke jasné! A ty, drž sa pri nás!“
Vystríhal Blackback Berias. Potom naznačil lišiakovi aby vyrazil ako prvý. Girokari vyrazil opačným smerom. Ak to Beriasovi neuniklo, Astet neopustila ten veľký stan od momentu ako ju tam odvliekli. Alnnami ich viedol pomedzi nepravidelné rady jednoduchých stanov. Museli si dávať pozor, aby nezavadili o niektorý s povrazov, ktorými boli stany upevnené v zemi. Berias rýchlo zistil, že systémy vojenských posunkov v Harfare a na tejto planéte sa veľmi nelíšia. Presne chápal náznaky ktoré mu lišiak rukou podával. Niekoľko krát sa museli zastaviť a prikrčiť aby si ich nevšimli vojaci ktorý prechádzali „hlavnými táborovými cestami“. Raz musel Berias Blackback strhnúť k zemi, keď videl, že nebude dosť rýchla. Konečne bol na dohľad. Menší stan, označený červenou vlajočkou, krížom cez menšie voľné priestranstvo. Stála pred ním dvojica stráží. Lišiak naznačil rukou, aby to nejako obišli, a udreli na nich tiež zozadu, tak ako to spravili predtým pred klietkou.
„Ty zostaň tu! Keď nás uvidíš vchádzať do stanu, rýchlo tam prebehneš! A prikrč sa!“
Lišiak sa otočil a podával jej druhú kosákovitú zbraň rukoväťou napred. Neisto po nej siahla a on prikývol aby zdôraznil, že súhlasí. V tom momente sa však odkiaľsi spoza ich chrbtov ozvalo:
„Saruzííííííí!“
Ako náhle sa výkrik ozval, tak náhle utíchol.
15
(GirappAWt, 7. 1. 2012 23:28)
Útočníci pridržali už nehybné telá strážcov, aby nepadli na zem príliš prudko. Ak by sa tak stalo, mohly by svojim pádom napríklad niečo zhodiť, alebo by pri dopade zacvendžali zbrane, čo by mohlo pritiahnuť evidentne neželanú pozornosť. Všetci sa pohybovali rýchlo, ale pritom ticho a ostražito. Keď ich uložili na zem, začali ich prehľadávať, zatiaľ čo na miesta strážcov sa postavila iná dvojica. Konečne jeden z nich našiel po čom pátral, a zamieril smerom ku klietke. Keď vstúpil do mihotavého svetla pochodne, ktorá stála vedľa, Berias, Blackback a Girokari poznali, že je to Alnnami. Zjavne mala celá táto akcia za cieľ záchranu väznených súkmeňovcov. Zámok sa otvoril s hlasným cvaknutím, keď lišiak, ktorý klietku prišiel otvoriť, otočil ukradnutým kľúčom. Zaťal zuby, dúfajúc, že to nebolo hlasné až príliš. Bolo to však dostatočne hlasné, ale najmä zvláštne nato, aby to zobudilo niekoľko väzňov. Nasledovala reťazová reakcia, odprevádzaná tichým, no vzrušeným šepotom. Tí čo už boli hore, zatrasením budili spiacich a začali opúšťať klietku. Keď sa von dostala Oath, vrhla sa lišiakovi okolo krku a niečo mu zašepkala. Pevne si ju privinul k telu.
„Teme ja, teme ja, eveju!“
Opakoval dôrazne a voľnou rukou naznačoval tým ktorý boli ešte v klietke aby sa ponáhľali. Aj bez toho aby mu rozumeli, pochopili, že sa ich snaží súriť. Berias podoprel Blackback a s Girokarim tesne za sebou vyšli von.
„Vy choďte s ostatnými, ja idem po Astet!“
„Ja bez svojho vybavenia nikam nejdem!“
Vyhlásila chakata rázne, založila si ruky v bok a tvárila sa smrteľne vážne, aspoň čo sa dalo v neistom svetle plameňa rozpoznať.
„Bez prekladača sa na tejto planéte neobídeme!“
Dodala ďalší pádny argument.
„Blázon! Nechá sa zabiť kvôli technike.“
Zašomral Berias.
„A čo zbrane a ostatné veci hm?“
Pripomenula.
„A kde ich tu chceš hľadať? Nemôžeme chodiť po nepriateľskom tábore od stanu k stanu a do každého nakúkať, či tam náhodou neskladujú naše veci!“
Na tento argument už Blackback odpoveď chýbala. Lišiak poklepal Beriasa po pleci a prstom pritlačeným na pery mu naznačil aby sa choval tichšie. Vtom Blackback napadlo ako sa vynájsť. Dotkla sa Oathinej ruky aby upútala jej pozornosť. Začala náhlivo gestikulovať, pretože ani ona sa nechcela veľmi zdržovať. Ukazovala na seba, potom sa otočila a ukázala na ostatných „z dediny za horami“ a potom na jednu z lišiakových zbraní za opaskom, ktorá značne pripomínala kosák, len ostrie nemalo až tak výrazne zaoblený tvar. Dúfala, že oblúkovité rozpaženie rúk na vyjadrenie otázky „kde?“ postačí. Oath sa však na miesto na ňu, obrátila na lišiaka.
„Veci čo zoberú zajatcom odnášajú do takého menšieho stanu. Majú ho značený tuším, červenou. Bude niekde tým smerom. Všetky veci ktoré nám zobrali tam odnášali.“
Naznačila neurčito rukou.
14
(Sheewa, 4. 1. 2012 21:24)
Ve chvili kdy Eysiri spojila jeho ruku se svou se jakoby začala propadat do bezedne jamy, kde na konci ovšem spatřila paprsek světla, který ji na chvili oslepil. Ve chvili kdy mohla znovu vidět, stala na kamennem nádvoří. Všude okolo se valely rozvaliny budov, mrtvi lide (Halori) a anthro (Alnaami). Uprostřed této utrpne scenerie klečel velitel Rhaek a se skloněnou hlavou držel v naruči mrtve tělo nějake těhotne ženy. Nad nim se sklaněla další žena. Měla sněho- bilou kuži i střibřitě-bile, dlouhe vlasy. Z jejich zad vyrustala nádherná běloskvoucí křidla, která měla svěšena na zem. Kde jejich čistota byla zašpiněna krvi a hlinou.
Jak se zdalo dvojice mezi sebou dohadovala. I když žadny zvuk z jejich ust nevychazel. V jednu chvili Rhaek vzhledl a tim odhalil bezmocnou, zkroušenou, zkrvavenou tvař. Kterou u něho Eysiri v životě neviděla. Něco na tu bytost vztekle vykřikl. Žena se narovnala a par kroku od něj odstoupil, rozpažila ruce a pak je nechala klesnout.
Nahle scenerie zříceniny hradu byla pryč a místo ni se zjevilo nekonečne bitevni pole. Na kterem leželi tisice a desetitisice mrtvych okřídlených bytosti, mezi nimi se procházeli tvorove neuvěřitelne hruzy a dobieli ty, kteři se ještě hybali. Obraz se znovu změnil, na zříceniny překrásných měst. Na mrtve děti, muže a ženy. Na mučeni. Na hruzy neuvěřitelne podoby. Vznešeny bily „anděl“ stal uprostřed toho všeho, měl svěšena ramena a vzlykal.
Eysiri citila tak velkou bolest toho tvora, že to už nemohla nadale vydržet. Chtěla se znovu vratit do sve mysli, do svého těla, ale zdalo se, že je chycena v neznámých sitich, které ji brani odejit. Zazmatkovala. Vzhledla a zděsila se hruzou. Neznamy okřidleny tvor stal přimo u ni. Z jeho černych oči vytekaly krvave slzy, chyběla mu ruka i noha. Tvor pomalu ztracel svou lidskou podobu a měnil se na míchaninu světla a tmy. Najednou ječivě, hruzostrašně vykřiknul.
Eysiri byla nahle zpět ve stanu. Zděšeně, odskočila od postele a nevnímajíc dotazu svého generála vyběhla ze stanu.
Když Rhaek otevřel oči, první co spatřil byla tvař jeho bratra.
13
(GirappAWt, 2. 1. 2012 23:46)
Šancu na nejaké pokračovanie však nedostala pretože stráž znovu udrela kopijou do konštrukcie klietky. Tento raz však preto, aby upútali ich pozornosť. Začali rozdávať skromné misky polievky, v ktorých bolo viac vody než akýchkoľvek iných tuhších zložiek. Všetci už zo skúseností vedeli, že viac jedla nedostanú a tak si dávali obrovský pozor, aby nikto ani trochu nevylial. Keď dojedli dali sa znovu do krkolomného hovoru, z ktorého sa Blackback dozvedela, že väčšina ich spoluväzňov je z nejakého údolia smerom z ktorého sem privliekli ju Beriasa, Astet a Girokariho. Taktiež to, že anthro druh, alebo Alnnami, ako sami seba bez rozdielu nazývali, z čoho sa dalo usúdiť, že ide o názov rasy, je z rohatými ľuďmi ktorým hovorili Halori vo vojne. Oath to však nepovedala priamo. Ako prvý si dal dve a dve z jej vyjadrení v tomto smere dokopy Berias a Blackback šeptom upozornil, že si myslí, že ide o vojnu národného charakteru. Na základe tohto upozornenia chakata ďalej upravila svoje vyjadrovanie tak aby bolo zrejmé, že o tejto vojne nepochybuje, vie o nej a postihla aj ich dedinu. Nakoniec sa jej predsa len podarilo získať krehkú dôveru väčšiny spoluväzňov. Stálo ju to však dlhé rozmýšľanie a niekoľko ďalších lží. Najväčšiu nedôveru vycítila z hyeny, ktorá bola okrem Oath jedinou domorodou ženou medzi väzňami. To už slnko takmer zapadalo a stráž zapaľovala pochodne. Keď padla noc, takmer všetci sa uložili na spánok. Jedinými výnimkami bola Blackback, ktorá nemohla ležať, lebo v tej polohe mala bolesti ktoré jej tak či tak spať veľmi nedovoľovali a Girokari, ktorý bol až do dnes v bezvedomý takže teraz mal naopak na spánok priveľa energie.
„Tak sme si urobili kamošov čo?“
Poznamenal. Blackback iba pokývala hlavou.
„Aspoň vieme na čom sme... a za koho nás tí Halori považujú.“
„Hm, občas si pripadám ako otrok svojej práce, ako napríklad teraz, takže či otročiť pre flotilu alebo pre týchto tu... nebude v tom veľký rozdiel.“
Pokúsil sa to obrátiť na vtip.
„Najviac ma mrzí, že som im klamala aby mi začali dôverovať. Ak to náhodou zistia, naša situácia bude ešte bezútešnejšia.“
„Ak sa odtiaľto dostaneme aj s tvojimi hračkami, mala by si asi veci čím skôr uviesť na pravú mieru. Nemám chuť aby sme mi traja vytvorili tretiu stranu v zúriacej vojne. Obávam sa, že by nám potom ani naša technológia nebola veľa platná.“
Girokari náhle spozornel.
„Čo sa deje?“
Spýtala sa Blackback tichým hlasom.
„Netuším.“
Sykol a zohol sa aby dotykom ruky zobudil Beriasa. Náhle okolo klietky prebehlo niekoľko temných tieňov. Za strážcami, ktorý stály chrbtom otočený ku klietke sa odrazu objavili dve temné postavy. Obom takmer v ten istý moment priložili ľavú ruku na ústa a zbraňami v pravej ruke im podrezali hrdlá.
12
(GirappAWt, 2. 1. 2012 23:45)
-
Blanoprstá ruka „vydrieho muža“ spočinula na Oathinom ramene keď pustila ruku Blackback. Jemne jej naznačil aby sa k nemu otočila.
„Čo to robíš?“
Okrem jeho úst mal tú otázku aj v očiach.
„Ale no tak. Veď sú ako mi.“
„Keď sú ako my, prečo nie sú oblečený ako my?“
Namietol jeden z dvojice jeleňov.
„A prečo nehovoria rovnakým jazykom?“
Pridala sa hyena k radom namietajúcich. Blackback poklesla nálada. Netušila síce, o čom sa ostatný spoluväzni s Oath bavia, cítila však, že ich obavy sa veľmi nezmiernili.
„Aj my sme tu z rôznych klanov a osád nie?“
Namietla Oath.
„Možno sú len z nejakého vzdialeného klanu, preto sa od nás odlišujú. Spýtam sa ich ak chcete.“
„Nič im nehovor!“
Zaťahala Oath za ruku hyena. Líška ju však zo seba striasla a otočila sa späť k Blackback. Začala robiť sériu pomalých a značne pochopiteľných posunkov ktorými sa snažila naznačiť otázku:
„Odkiaľ ste?“
Blackback sa myšlienky rozbehli maximálnym tempom. Títo domorodý obyvatelia súdiac podľa odevu a úrovne technológie by pravdu považovali najskôr za bláznovstvo. Ibaže ak mi teraz bude klamať, priznať pravdu neskôr bude o to ťažšie. Aj jej sa na ramene usadila čiasi ruka. Skĺzla po nej pohľadom až k jej majiteľovi Beriasovi. Nepovedal nič, ale tváril sa absolútne pokojne. Chakata v duchu ešte viac zaúpela nad stratou technologického vybavenia, ktoré by sa jej teraz hodilo tak ako ešte nikdy. Rozhodla sa klamať, a sama pred sebou to obhájila tým, že keď konečne nakopnú loď a vypadnú, už sa sem pravdepodobne nikdy nevrátia. Aj tak netušila ako by im pravdu vysvetlila iba pomocou posunkov. Predtým, než začala s posunkovou odpoveďou skontrolovala polohu slnka, aby vedela určiť svetové strany. Okrem toho sa dozvedela aj to, že je neskoršie popoludnie. Nevedela však určiť ani približný čas. Netušila koľko tu trvá deň. Ak si správne spomínala na údaje ktoré sa jej podarilo nazbierať, smerom na východ odtiaľto je nejaký horský masív. Spoľahla sa na predpoklad, že pre domorodcov nie je ľahké ho prekročiť a tak za ním bol málokto. Najrozhodnejšie ako dokázala ukázala rukou smerom na východ, potom spojením oboch rúk do striešky naznačila hory, a dúfala, že oblúčik urobený jednou rukou je dostatočná náhrada za frázu: „za horami“.
„Klany za horami veľmi nepoznám.“
Zamumlal „vydrí muž“.
„Tak vidíte!“
Obrátila sa na všetkých Oath ako keby to tam viedla.
11
(GirappAWt, 2. 1. 2012 23:44)
Istú chvíľu iba tak plachtila nepreniknuteľnou tmou. Náhle sa odnikiaľ a súčasne odvšadiaľ začala dvíhať riedka hmla, ktorá pozvoľna hustla. Keď ju už celú zahalila, odrazu cez ňu prenikol jasný lúč svetla, hrajúci celým farebným spektrom. Ozvali sa tisíce hlasov, ktoré hovorili všetky to isté unisono, takže zároveň pôsobili ako jeden.
„Jeden nie je z nás.“
Opakovali. V hmle sa sformoval nejasný obrazec tváre. Istú chvíľu to Astet trvalo, než si uvedomila, že tá tvár patrí „zjazvenému hrobijanovy“.
-
Doteraz pokojná temná prázdnota sa razom zmenila na oslepujúce svetlo v doprovode kakofónie hlasov. Malý striepok duše narazil na besniacu búrku odporu.
„Ty nie si jedným z nás.“
Zaburácala tisícka hlasov.
„Kynethy ťa neprijme! Nepatríš k nej! Ak chceš ešte existovať, odíď, odíď z Kynethy!“
-
Rhaeku odrazu obrátil oči v stĺp. Dotyk neznámej moci na časti jeho duše pocítila aj tá časť, čo zostala v ňom. Mohutne zalapal po dychu a zrútil sa na zem.
„Priveďte Eysiri!“
Zvolal okamžite Ryu. Vrhol sa na zem k bratovi, aby zistil, či ešte vôbec dýcha. Dych mal pravidelný, ale plytký, a keď mu zo strany na krk priložil dve prsty, zistil, že srdce mu bije ešte pomalšie, než je frekvencia jeho nádychov. O pár minút sa v stane objavila „zubatá piraňa“. Dvojčatá opustili stan ešte v tom momente ako Rhaeku prenášal do Astet časť svojej duše. Zjavne si už neželali stráviť v jej blízkosti viac času. Eysiri si kľakla po boku svojho generála a upreným pohľadom Rhaeka sledovala.
„Vložil do tej ženy čiastočku svojej duše a o minútu nato omdlel.“
Eysiri strelila pohľadom po Astet na generálovej posteli.
„Pomôžte mi presunúť Rhaeka ďalej od stola.“
Požiadala generála. Ryu chytil svojho brata za nohy, Eysiri za ruky a spoločne ho premiestnili. Eysiri si potom z opaska odviazala tučný, čierny, kožený mešec a rozviazala ho. Rukou doň načrela a začala okolo Rhaeka do tvaru kruhu rozsypávať jemný, snehobiely piesok. Keď kruh uzavrela, vysypala päť hrstí piesku vedľa a začala ho rukami roznášať, tak aby súvisle pokrýval plochu istej veľkosti. Keď s tým bola hotová, začala prstom do piesku na ploche kresliť rôzne obrazce a symboly a mumlala pri tom zaklínadlá v jazyku, ktorému Ryu nerozumel.
„Zoslali na ňu tí Alnnamijsky šamani nejakú kliatbu?“
Chcel vedieť generál.
„To zatiaľ neviem povedať, môj pane.“
„Togo a Tarnas sa ho dotkli svojou mocou a Togo pritom tiež takmer zamdlel.“
Upozornil Ryu.
„A potom čo sa to stalo ste dovolili vášmu bratovi aby jej odovzdal kúsok svojej duše?“
Dovolila si Eysiri zakrútiť hlavou. Potom spoza opaska vytiahla ešte obradný nôž s rytinami tanca duší na čepeli a porezala sa na dlani. Rovnakú ranu na dlani vytvorila aj u Rhaeka a spojila svoju a jeho zranenú ruku.
10
(Sheewa, 1. 1. 2012 22:46)
Blackback si v duchu přala dostat se k překladači, který se nacházel spolu s ostatními věcmi v neopatrných rukou jejich věznitelu. Ale jeji přani bylo v tuto chvili nesplnitelne.
Chakata natahla ruku a usmala se jak nejmileji mohla, doufala, že timto heslem prolomi ten strach, kteři tito „Anthro“ z nich měli, pokud uvidi jednu ze svého druhu se dotknout cizince a v pořadku to přežit.
Podani ruky bylo to nejjednoduši heslo přátelství, na které Blackback přišla a překvapilo ji když to Oath znala a pevně jeji ruku zmačkla.
-
„ Ryu Ishtar Yarikh Beld (čti Riu Ištar Jarih Beld)“ Představil se důstojník a pomalu vstal ze svého mista. Astet o krok ustoupila, když muž obešel stul. Byla rozhodnuta zkusit utéct pokud se k ni přibliži, ale neznamy, vysoky domorodec se jen posadil na kraj stolu, založil si ruce na hrudi a chvili kynethku přisnym pohledem světlych oči pozoroval. Pak jakoby zmateny tim co viděl ji dlani vybídl aby i ona oplatila slušnost a představila se.
Kynethka tedy ukazala na sebe třesoucim se prstem a nervózním hlasem poznamenala: „Astet Kaeth Dangerasu. Muži se překvapenim nadzvedlo oboči, když uslyšel jeji jmeno. Ukazal na ni prstem:“Kaeth?“ zeptal se skepticky.
Astet kratkym pokývnutím hlavy potvrdila. Bala si i jen pomyslet co znamena jeji druhé jmeno v jejich jazyce.
„ …tue Kaeth?“ Zazněla znovu otazka, na co v tu chvili se dustojnik rozesmal, hlasitym srdečnym smichem. Smal se do chvile než se za divkou objevil muž, který sem Astet puvodně dovedl a za nim v zastupu šli na vlas podobni dva mladici, byli oděni do oblečeni ne nepodobne stejnemu orientálnímu stylu jaky měla „Zubata piraňa“ jak ji už stihla kynethka pojmenovat.
Zjizveny hrubian – to byla zase přezdivka, kterou divka vlepila muži s dvěma sekery po stranách. Ji chytl zezadu za paže a o krok s ni ustoupil aby mladici mohli projit. Jakmile byli uvnitř. Uklonili se velicimu a jako jeden pronesli, pro kynethku, v neznamem jazyce:“Zdravime Vas Ryu Ishtar, chtěl jste s nami mluvit?“
Osloveny se postavil a pomalu přistoupil ke skupině.
„Chtěl bych, aby mi rozuměla a ja ji. Jste jedni z mych nejlepšich magu. Použijte sve znalosti zařikavadel a zařiďte to.
Magove se uklonili na znameni, že rozumi a obratili se na kynethku. Ta v te chvili zatoužila znovu utect, jenže nebylo kam. Silne paže „hrubiana“ ji v tom branily. A tak ji nezbylo nic jineho, než si nechat ošahavat hlavu parečkem zrcadlově stejných maniku v prapodivných hadrach. Ti, ve chvili kdy se ji dotkli, začali odříkávat zvlaštni směsici slov, jenž měla za následek vuni ozonu a svitici oči u obou dvou kluku.
I tak to trvalo necele dvě minuty, než jeden z nich se zapotácel a druhy ho musel zachytit aby zabranil padu na zem. V te chvili oba dva vypadali vyděšeně a zmateně a něco jeden přes druheho vykřikovali.
„Hrubian“ je hlasitě okřikl a pak popadl dvěma prsty Astet za tvař a druhou rukou obtočil kolem jejího těla aby se nemohla branit a násilím ji otevřel pusu. Kynethka se ani nenadala a už měla jeho usta na těch svých. Jen s němym užasem a panikou v očich divka mohla sledovat, jak maly drobek oslepující energii proplouva mezi jejich rty a noři se do hloubi jejího těla. Bylo toho na ni moc a tak znenadání omdlela.
-
„Rhaeku,(Raeku), bratře…“ pronesl Ishtar a podepřel hnědovlaseho muže, jenž stále sviral divku v naruči.
„Dej mi ji.“ Vyzval Ryu svého bratra a pote co ji převzal a položil na postel se ho zeptal.
„Bylo to doopravdy nutne? Použit častečku sve duše na tak nepodstatnou věc?“
Rhaek se unaveně posadil na jednu ze stoliček a opřel se loktem o stul, zakryv rukou oči.
„Sam si slyšel, co vykřikovali. Když zkusili na ni použit zaříkávadlo „řeči“, tak neuspěli a ještě k tomu, něco je z jejich mysli nejen vyhnalo ale i vystrašilo. Nebylo by na škodu o ni zjistit něco vic. Častečka me duše ji dovoli rozumět nam a mluvit s nami a naopak.“
„Ale duše…“
„Bratře jestli nam to, dovoli vyhrat nad Alnnami, tak jsem schopny obětovat i celou svou duši i život a nejen maly drobek.“
09
(GirappAWt, 1. 1. 2012 12:28)
Čo nenápadnejšie mávol rukov smerom k spoluväzňom.
„Majú z nás strach, teda nielen z nás. A sú zmätený, lebo sa im podobáme ale aj napriek tomu sme odlišný.“
Vysvetlila Blackback.
„Takže s nami nehovoria.“
Zhrnul to do jednej vety Berias.
„POČKAJTE! Kde je...“
„Niekde v tamtom stane.“
Schladil Girokariho paniku hneď na začiatku. Blackback náhle urobila krok smerom k spoluväzňom. Zatla zuby a mierne sa uklonila.
„Čo to robýš?“
„Pššt!“
Odmietla Girokariho otázku. Mala neodbytný pocit, že líška ktorá pomáhala Girokarimu vstať sa ich až tak neobáva, aj keď pravdaže má pred nimi ako pred cudzincami istý rešpekt a znervózňuje ju to, že im nerozumie. Tak aby to bolo zreteľne jasné ukázala rukov na seba.
„Black-back.“
Pri vyslovení radšej rozdelila svoje meno na dve časti aby bolo zrozumiteľnejšie. Potom posunkom ruky naznačila smerom k líške. Tá zrejme pochopila, o čo jej ide, pre istotu taktiež ukázala na seba a predstavila sa:
„Oath.“
Vyslovila trochu nesmelo.
08
(GirappAWt, 1. 1. 2012 12:27)
„Nemusíte sa ma báť, nechcem vám ublížiť.“
Ubezpečoval ju. No keď sa ani potom nemala k činu, jednoducho pokračoval:
„Zachránili sme vás. Viem, že ste pravdepodobne zmätená, keď sme vás našli, boly ste v bezvedomí a tereaz ste sa náhle ocitly tu. Neviete kde ste ani ako ste sa sem dostali. Mrzí ma to, avšak v záuime bezpečnosti nás všetkých potrebujem aby ste mi zodpovedali pár otázok, dobre?“
Z aj naďalej nechápavého výrazu pretrvávajúceho na jej tváry usúdil, že nerozumie tomu čo hovorí a to pravdepodobne preto, lebo nehovorý jeho jazykom. Začal teda skúšať pár ďalších jazykov, ktoré ešte poznal a v každom položil tú istú otázku:
„Rozumiete mi?“
Astet celý čas iba tŕpla strachom. Netušila čo od nej ten dôstojník chce. Nevedela či sa jej vyhráža, alebo sa ju snaží vzpočúvať a v duchu si opakovala, že ak sa z toho dostane, už si nikdy nebude uťahovať zo znalcov planetárnych kultúr. Dôstojník sa zatváril nespokojne a zavolal na stráže. Do stanu vstúpil jeden zo strážcov. Dôstojník mu dal rozkaz a vojak sa okamžite vydal ho vyplniť, potom si ten muž za stolom poklepal zovretou päsťou na srdce, aby zdôraznil svoju osobu a predstavil sa.
-
„Dala by som čokoľvek za to keby táto klietka mala elektronickú kódovaciu zámku. Za päť minút by sme boly vonku.“
Zašomrala Blackback. V tom si všimla jedného z tých ľudí ako v rukách skúma jej ručný skener, obracia ho a prezerá si ho z každej strany. To ju naštvalo takmer rovnako ako to surové zaobchádzanie vojaka s Astet. Neznášala ak sa jej niekto nepovolaný miešal do jej práce, alebo sa babral z jej vecami. Rukami sa chytila mrežovania klietky a pritiahla sa bližšie.
„Hej ty! Blondiak! Okamžite to vráť tam, odkiaľ si to zobral! To sú moje veci, opatrne!“
V ten istý moment ako to dopovedala skener vypadol tomu mužovi z rúk a jeden zo strážcov chytil kopiju oboma rukami a drevenou časťou znova udrel po klietke v mieste kde ju Blackback zvierala prstami aby ju umlčal. Vykrýkla a okamžite klietku pustila a potom triasla rukami vo vzduchu.
„Ukáž.“
Vzal jej ich do rúk Berias a medzi palcom a ukazovákom ich kontroloval, či nemá niektorý zlomený. Za ich chrbtom sa ozval kovový rachot. To ako sa Girokari zviechal na nohy. Ešte mal isté problémy udržať balans, ale s tým sa mu odvážila trochu pomôcť ďalšia obyvateľka klietky zajatcov. Čiernovlasá anthro líška, sfarbením srsti bledo oranžová s hnedou srsťou od predlaktí a od kolien. Tak ako všetci ostatný okrem našej trojice, bola značne prosto odetá. Prsia jej halil iba jeden súvisý a za chrbtom do uzla zviazaný, hnedý pruh širokej látky a spodnú časť tela, aspoň z časti, bedrové rúško zjavne z rovnakého materiálu a rovnakej farby. Blackback jej počínanie uprene sledovala. Snažila sa vytesniť pocity ostatných aby pochopila, čo cíti ona.
„Ďakujem.“
Poďakoval jej. Potom sa zarazil a zamračil sa smerom k Blackback.
„Kde to sme?“
Berias iba pokrčil plecami.
„Čo myslíš?“
„A týto?“
07
(GirappAWt, 1. 1. 2012 12:26)
Astet sa otočila za zvukom svojho mena. Uvidela ostatných uväznených v kovovej klietke. Neboly tam sami. Začala protestovať a vzpierať sa svojmu väzniteľovi ešte horlivejšie:
„Berias! Pusti ma... daj pokoj... ty mizerný šmejde... lebo uvidíš!“
Tĺkla muža voľnou rukov ako len dokázala a nestarala sa o to kam ho zasiahne. Vojak ju ale takmer nenúteným pohybom okamžite skrotil, keď chytil ruku a prudko jej ju skrútil za chrbát v takom uhle, že to Astet donútilo zalapať nečakanou bolesťou po dychu. Muž využil to, že sa prestala vspierať a čo najrýchlejšie ju odviedol do neďalekého najväčšieho stanu. Prestrčil ju vchodom pomedzi dvojicu strážcov s kopijami dovnútra a sám zostal vonku pred stanom. Vnútrajšok toho stanu bol na vonjenský stan zariadený až príliš prepychovo. Vnútrajšie plachtovie malo purpurovú farbu so zlatými okrajmi, ktoré boly doplnené pravidelnými ornamentmy vyšívanými striebornou niťou. Vybavenie interieru tvorila posteľ s plachtou a vankúšom, menší drevený písací stôl, vedľa ktorého po oboch stranách stály na stojanoch trojramenné svietniky. Na pravo od stola z Astetinho pohľadu bol umiestnený stojan, na ktorom sa skvelo nádherné plátované brnenie s helmou v tvare leva z otvorenou tlamou. Na prvý pohľad naň bolo jasné, že patrí vysokému dôstojníkovy, pretože ho doplňovali insignie na plecných chráničoch a aj rytina na prsnom štíte znázorňujúca leva na zadných tlapách. Pred stolom boly dve rozkladacie stoličky a za ním drevené, čalúnené kreslo, v ktorom sedel majiteľ stanu. Jeho bledé oči, ktoré mu dodávali na desivosti, sa zdvihly od papierov porozkladaných na stole, ktorými sa preberal, spolu z asistentom, ktorý stál po jeho ľavej strane. Jeho pleť mala farbu jemného bronzu, ako keby sa denne aspoň chvíľu opaľoval na slnku. Ostrejšie risy tváre a prísny pohľad sa o jeho tvár delil s až prekvapujúco zmyselne tvarovanými perami. Astet by skôr čakala, že niekto kto pôsobyl tak autoritatívne ako tento muž, bude mať „ústa surovca“. Dlhé čierne vlasy mal vzadu zviazané do chvosta, aspoň to tak vyzeralo. Z miesta niekde nad špicatími ušami, mu z lepky vyrážali, zahnuté, čierne vrubované rohy skoro ako u kozla. Na sebe mal čiernu koženú, zlatom prešívanú vestu s dlhším dolným prevysom ktorá dávala viniknúť jeho vypracovanej hrudi a keďže bola bez rukávov, mohla by Astet pokojne začať vyratúvať krivky bycepsov a tricepsov, keby nebola tak nervózna v súvislosti s tým, že tu vôbec stojí.
„Nechaj nás osamote!“
Prikázal. Na jeho hlase bolo poznať, že je zvyknutý vydávať rozkazy. Bol pevný a rozhodný. Asistent si rýchlo zbalil niekoľko papierov a za doprovodu mierneho úklonu urýchlene opustil stan. Dôstojník gestom ruky kynethke naznačil aby prišla bližšie. Astet ale zostala stáť ako prikovaná a sledovala ho opatrným pohľadom.
26
(Sheewa, 11. 1. 2012 23:23)