Príbeh 08
Svetlo baterky osvetlilo temnú, vlhkú stenu jaskyne.
„Myslím, že som našla nejaké to miesto na prenocovanie.“
Zavolala Blackback poza svoj chrbát.
Astet Kaeth (čti Astet Kaet) v doprovodu dvou dalšich mužu, jednoho většiho a druheho menšiho sa zastavila po jej pravej strane. Pozrela sa dovnútra. Zamračila sa. Jaskyňa nevyzerala dva krát útulne. Bol to vcelku neveľký priestor s nerovným povrchom. Niekde v strope jaskyne musela byť nejaká prasklina pretože do nej zatekalo, ale nebolo to až také strašné. Pokrčila odevzdaně plecami. „Co se nam v tehle jeskyni muže stat ještě horšiho než to co jsme už prožili.“ Za ty slova od jednoho z mužu vysloužila lehky pohlavek.
„Buď raději zticha. Kdyby tady nebylo jedné nezkušené, pitomoučké holčičky, která je schopna zapomenout zapnout přizpusobovač. (jeden z mnoho druhu štítu které obaluji určíte plavidlo, obranou která se mění v závislostí na prostředí) Tak bychom tady vůbec nemuseli nacházet, správně?“
Všichni přítomni jako jeden zamručeli na souhlas a vplahočili se dovnitř.
Bylo už dosť neskoro a plahočiť sa ďalej v tom strašnom lejaku aby možno najšli niečo lepšie, nemělo zmysel. V duchu sa Blackback oddala tichému zúreniu. Ich loď mala zvládnuť aj oveľa horší zásah než prah obyčejny, i když poměrně silny blesk, něco ji na tom nesedělo, jakoby trup výsadkového modulu sam o sobě neměl v sobě dostatečnou izolaci od takových nonšalantnosti . Oveľa horší bol fakt, že ich modul sa práve teraz nachádzal niekde a kto vie koľko metrov hlboko pod hladinou jazera a z takmer absolútnou pravdepodobnosťou bol zaplavený. Keď spadli do jazera automaticky sa aktivoval protokol ktorý loď hermeticky uzavrel proti prenikaniu vody, rovnako sa spustila jednotka ktorá mala za úlohu chemickým procesom filtrovať vodu a na molekulárnej úrovni ju rozbíjať na vodík a kyslík. Ku kyslíku primiešať príslušné percentá chemických zlúčenín tak aby výsledným produktom bol vzduch. Aby však mohli z modulu von, museli vyradiť hermetický protokol, čo znamenalo, že celý vnútorný priestor lode bol po otvorení núdzového východu na streche ani nie o minútu na to takmer úplne plný vody. Nakoniec ani to nebude taký problém, za predpokladu, že nájdu nejaký zdroj energie ktorý by doplnil ten ich súčasný. Potom by mohli spustiť čerpadlá ktoré by vodu zvnútra odčerpali, a znovu zapojiť hermetický protokol. Ak by mali ešte o čosi väčšie šťastie, na energetický zdroj možno by sa boli schopný dostať aj na obežnú dráhu planéty, a možna i absolbovat skok k nejbližší vesmirne statnici nebo satelitu.
„Stále si myslím, že opúšťať loď nebol dobrý nápad!“ Zamručela Astet a dostala od toho sameho muže další pohlavek, který byl o něco silnějši. Divce vystouply slzy do oči. Ne kvuli pohlavkum, ale kvuli te ostudě. Že je peckovana jako male ditě.
„Ako dlho by si v nej ešte zostávala? Vyslali sme signál a čakali sme päť dní. Buď tvůj Kay z nejakého dôvodu ešte nedorazil, alebo sa náš signál k nemu nedostal.“ Zamručel ten muž.
Všetci si kromě Astet zložili z chrbtov batohy do ktorých pred opustením lode zbalili svoje vybavenie a zásoby. Blackback otvorila svoju tašku a pozorne kontrolovala jej obsah, ktorým boli AI krištále Andromédy (názov stroskotaného modulu), ktoré vytiahla ešte pred tým ako odpojili hermetický protokol. Bol to štandardný postup aby sa nemohli zneužiť informácie uložené v pamäti lodného AI nepriateľom. Chakata sfarbením čierneho leoparda sa zohla a prebehla po krištáľoch lúčom z ručného senzora.
„Sú v poriadku. Úplne nepoškodené.“
Skonštatovala keď prístroj sken vyhodnotil. Potom stočila svoju tauriu polovicu tela v kúte jaskyne a začala sa venovať holografickému počítaču v náramku na zápästí. Berias, vysoky , bilo-černě tygrovany Chitah (čita – rasa vysokých, kočkovitých šelem ne nepodobna lidem s kratkou hladkou srsti a skoro lidskym obličejem (jako u Na´vi v Avatarovi)) medzi tým z tašky vyhrabal výživné kapsule. Jednu si vložil do úst sam a další dvě hodil smerom k Blackback a k menšimu Nekogamianovi (Rasa velice podobna Chitam jen s výraznějšími zvířecími rysy).
„Sakra!“
Zanadávala chakata keď jej kapsula len o vlások unikla a po pár sekundách šmátrania po zemi si ju vzala, otrela o kombinézu a zo zjavnou dávkou sebazaprenia si ju vložila do úst.
„Takže, čo vieme o tejto planéte, okrem toho, že sme tu nateraz uviazli?“
Nekogamian Girokari si neodpustil dovetok.
„Trieda Z (podobná Zemi, avšak nemyslí sa planéta Zem z mliečnej dráhy ale planéta Zem z galaxie Harfara) s bujnou vegetáciou a značnou rozmanitosťou rastlinných druhov.“
Hlásila svoje doterajšie poznatky Blackback.
„Stabilná obežná dráha, minimálne v okruhu päťdesiat kilometrov žiadny elektrický, rádioaktívny či plazmový zdroj energie. Ak nepočítam búrku nad našimi hlavami a to elektromagnetické pole čo vytvára. Ale zatiaľ som neskúšala zväčšiť sledovaný okruh.“ Pokračovala ve svém vykladu a pozorovala jak Astet ani nesundala ze zad baťoh a sedla si zadama k nim u vchodu do jeskyně.
„Dobre takže, plán je takýto. Dnes už nezmužeme nic, je noc a je bouřka. Prenocujeme tu a ráno sa vydáme hľadať akúkoľvek aspoň z časti inteligentnú civilizáciu. Primárnym cieľom je získať energetický zdroj a kontaktovať Kaye.“
Podala to Blackback veliteľsky na čo mala plné právo, keďže bola v ich malom čtyřclennym týme člen z najvyššou hodnosťou. Všetci sa až na stále trucující Astet se natisli k Blackback do rohu aby sa uložili na spánok. Tej to nijako nevadilo, vlastne za to bola vďačná. Pre chakaty potreba fyzického kontaktu nie je potrebou ktorú by ochotne zanedbávali.
„Budu hlidat.“ Poznamenala vzlykajícím hlasem od vchodu Astet. Ak by sa čokoľvek živé k jaskyni priblížilo na 25 metrov bude o tom vedieť.
Komentáře
Přehled komentářů
Beriááás! Blááááck! Giróóóó! Ktokoľvéééék! Pomóóóóóóc!“ Astet ďalej vytrvalo hádzala všetko čo jej prišlo pod ruku a ustupovala po obvode stanu. Jeho zariadenie však nebolo veľmi rozmanité a tak jej za chvíľu veci na hádzanie došly. No dostala sa aj dostatočne blízko ku vchodu. No práve v momente keď sa vrhla tým smerom, vstúpil do stanu vysoký, rozložitý muž v prevažne koženej zbroji. Tvoril ju prsný pancier z tvrdenej kože, sada remeňov a remnienkov na rôznych miestach, jednoduchý hnedý, vlnený plášť, kožené chrániče na predlaktiach a silné rukavice. Za opaskom mu vysely dve jednoručné sekery z jedným ostrím v tvare polmesiaca. Vrazila doňho, zapotácala sa a o krok ustúpila. Ženština to využila k tomu, aby sa k nej konečne dostala a položila jej ruky na ramená. Astet sa otriasla hrôzou keď si v periférnom videní všimla jej drápy a neodvážila sa vydať už ani hláska.
„Je to v poriadku. Viem, že si vydesená, ale tu ti nič nehrozí. Zachránili sme ťa.“
Snažila sa ju tá zubatá upokojiť. Astet však nerozumela ani slovko a fakt, že ženine zuby o seba pri jej slovách pár krát počuteľne cvakli jej teda dva krát nepomohol. Za vojakom sa do vnútra natisli ďalší, pravdepodobne v snahe dozvedieť sa, čo je to za povyk. Prvý ktorý vošiel do stanu sa na ostatných otočil, čosi poznamenal a ostatný sa potom vrátili k svojim záležitostiam.
„Vidím, že je už natoľko v poriadku, aby bola schopná rozhádzať celý stan, bude teda predvedená pred generála!“
Rozhodol. Žena poslušne sklonila hlavu a pustila Astet aby si ju mohol muž prevziať. Tá mala maličkú chvíľočku na to aby si vojaka trochu bližšie prezrela. Pleť mal bledú a cez ľavé líce sa mu tiahla jazva, pravdepodobne z nejakého dávneho boja. Spomedzi krátkych hnedých vlasov vystupovala z čela dvojica zahnutých bielych rohovytých výrastkov. Spôsob akým jej založil ruku za chrbát, jej znemožnil klásť nejaký výraznejší odpor a za doprovodu jej slovných a iných protestov, viviedol ju von. Keď sa dostala na denné svetlo, prekvapenie z toho čo videla ju donútilo zastaviť sa, aj keď vojak zjavne nemal v úmysle nejako dlho sa zdržovať. Pred jej zrakom sa rozprestieral vojenský tábor, čítajúci tak odhadom, za ten krátky pohľad, približne dvesto až dvestopädesiat „mužov“.
„Astééét!“
Vykrýkla Blackback, keď si všimla, ako kynethku vyvádzajú z toho stanu, z ktorého ešte pred malou chvíľou vychádzali výkryky. Keď Berias a Blackback vtedy videli ako sa dovnútra nahrnula celá menšia eskadra a krik tak náhle utíchol, zľakli sa, či sa vojaci nerozhodli ju násilím umlčať. Teraz keď videli, že je relatívne vporiadku, spadol im kameň zo srdca. Blackbakino volanie sa však nepáčilo strážcovi ktorý tresol drevom kopije po klietke a čosi nespokojne zavrčal. To, že by bol rád, keby boly ticho z toho bolo dostatočne pochopiteľné.
05
(Sheewa, 29. 12. 2011 23:04)
Probudil ji chladny obklad na čele. Stékající voda ji zatekla do ucha a nepříjemně ji polechtala. Astet se zamručenim poškrabala na uchu. Hned na to uslyšela nějaky hezky žensky hlas jak něco poznamenal v nezname řeči. Když otevřela oči malem spadla z postele, na kterém ležela.
Před ni na kraji lužka seděla překrásná žena v „orientalnim“ (jak by to řekl nějaky pozemšťan) pouštnim oblečeni. Na hlavě jenž byla po stranách vyholena a potetovana zvláštními symboly se blyskaly drahokamy zavěšene na zlatych řetízcích jenž měly začatek někde v tmavo hnědych vlasech uprostřed.
Žena se usmala a odhalila chrup jenž by neudělal žadnou ostudu ani piraňam. Astet na to nezareagovala nijak jinak než, zbledla jako stěna a z plnych plic vykřikla.
S rychlosti startující rakety vyskočila z postele a zastavila se na druhé straně stanu, co nejdal to šlo od zubate, překrasne lady, která se s nezměnym, ostrym úsměvem postavila a pokusila se přiblížit.
Astet kratce vykřikla, rychle se rozhlidla kolem sebe, popadla první věc co ji padla do ruky a mrštila s ni po přitomne, která se profesionálně, jakoby to dělala cely život se letici věci vyhla a s nezměnným přívětivým vyrazem a s nataženyma rukama před sebou pokračovala v nastupu.
Divka si všimla, že žena ma dlouhe, nebezpečně vypadajici drapy:“ NO DOPRDELE!!!….NEPŘIBLIŽUUUJ SE KE MNĚ!!!“ A aby ji zabranila v blizkem kontaktu, tak pokračovala v hazeni věci a vyřvavani:“ CO SE TO KURVA DĚJE! KDE JSOU MI PŘATELE! Kuuuur-va. Nepřibližuj se ke mně!!!!“
-
Tygr vyplivl krev z ust a podival se na Blackback a nekogamiana, který byl ještě v bezvědomi. Nachazeli se blizko něj, v kovove kleci. V nějakem vojenskem leženi. Před nimi staly stany a všude kolem se pohybovali zvlaštni „lide“ s rohy a špičatými uši. Většina z nich byla oblečena do uniforem stejných barev a lehkých plátkových hrudnich kruniřu, chraniču a helem. Občas kolem nich prošli i „rytiři“ v plne zbroji. Kromě dvou mužu s kopimi co hlidali jejich klec si je nikdo ovšem nikdo nevšimal. Zato předtim než se ocitli v kleci, absolvovali přivítací mlatičku.
Kromě skupiny mimozemšťanu se v kleci nacházeli i další „Anthro“!
„Tak jak si na tom?“ Zeptal se Berias Blackback a viděl v jak špatnem stavu chakata je.
„Rany neboli tolik jako emoce těch „lidi“ kolem.“ Usmala se empaticka černa pantera a snažila se moc nehybat. Žebra, do kterých ji mlatili bolela a Black by se vsadila, že je par měla zlomenych.
„Co mysliš, kdy se Astet probudi? Ten lek na ni zapusobil natolik, že se neprobudila ani když jsme bojovali a je to už par dni. Bala jsem se, že davka v doporučene miře na kynetha nebude pusobit a dala jsem plnou. Teď se obavam, co s ni v jejim stavu udělaji.“
„Myslim, že až se probudi, budeme o tom vědět.“ Pokusil se uklidnit chakatu tygr a v ten moment doopravdy uslyšeli žensky vykřik a rozbijejici nadobi z druheho největšího stanu v leženi.
Berias se zakřenil na Blackback:“No neřikal jsem to?“
04
(GirappAWt, 27. 12. 2011 19:24)
Blackback ponorila položila hlavu do dlaní a postupne si nimi prešla cez tvár až ku vlasom ktoré si uhladila na hlave. Povzdychla si a rukou naznačila smerom ku Girokarimu:
„Podaj mi svoj batoh.“
Prikázala. Poslúchol ale znova si neodpustil poznámku:
„Ja som to vedel... Najprv jej z hlavy vyfučí prispôsobovač a teraz...“
„Tak dosť!“
Blackback sklopila uši, zamračila sa na neho a doplnila to syčaním.
„Nepopieram, že tu trčíme kvôli nej, ale za to, že ochorela nemôže! A už nechcem počuť ďalšie posmešky alebo urážky na jej adresu. Za prvé je to neprofesionálne a za druhé to neprispieva k tvorbe tímového ducha.“
Preniesla svoj zamračený pohľad aj na Beriasa.
„Veď dobre.“
Zdvihol ruky Girokari v obrannom geste. Chakata sa už ale venovala svoju pozornosť obsahu batohu v ktorom sa zúrivo prehrabovala. Astet ležala na kamennej zemi a mala pocit, že v jej vnútri niekto zapálil oheň. Potila sa a súčasne začala cítiť ako sa jej po nohách plazí chladný mráz. Aj napriek tomu sa ešte stále tvrdohlavo pokúšala postaviť. Blackback vytiahla z batoha malú striebristú skrinku otvorila ju a vytiahla z nej tlakovú injekčnú pištoľ. Potom chvíľku hľadala správnu ampulku.
„Bude to trochu nepríjemné.“
Upozornila predtým, než priložila pištoľ na Astetino odhalené rameno. To „trochu nepríjemné“ znamenalo, že v momente tlakového uvoľnenia látky mala pocit, že jej ihla prebodla celé rameno skrz na skrz.
„Bude to nejakú chvíľu síce trvať, ale malo by to potlačiť horúčku a baktérie do štyroch hodín. Teda no v závislosti na štádiu... Áááléé!“
Zatiahla nespokojne Blackback keď si všimla na fľaštičke dodatočnú informáciu – „Môže spôsobovať malátnosť a ospalosť. Neodporúča sa užívať pred jazdou speedrom alebo vznášadlom, či pri činnostiach vyžadujúcich sústredenie v záujme ochrany zdravia.“ Zbalila pohotovostnú lekársku výbavu znovu do boxu a všetko vrátila Nekogamianovi.
„Vyložíte mi ju na chrbát a týmto ju tam nejako priviažete.“
Vysvetľovala keď zo svojej tašky odopínala prídavné popruhy.
„Nie... to je dobré... už je to... ja to...“
Mumlala Astet ako sa najprv z chrbta prevrátila na bok, potom sa prevalila na ruky a nohy a potom sa nej podarilo dostať sa do sedu tým spôsobom, že nohy mala zohnuté pod sebou. Viac už však nezvládla. Dlho zazívala.
„No tak...“
Vyzvala dvojicu Blackback. Girokari chytil Astet pod pažou z jednej strany, Berias z druhej a položili ju chakate na tauriu časť tela. Astet sa pokúšala protestovať, ale nikto ďalší zjavne nemal chuť na kompromisy. Niečo pokaziť to bola jedna vec, ale dopustiť aby vás váš nadriadený musel niesť na svojom chrbte, to už ranilo kynethkinu hrdosť.
„Kým budeš o sebe vedieť, pomôž mi a snaž sa zo mňa nespadnúť.“
Obzrela sa Blackback cez rameno. Potom podala svoj batoh Beriasovi. Keď boli popruhy obtiahnuté okolo tiel obidvoch, Blackback rukou naznačila Beriasovy aby išiel ako prvý a Girokarimu aby šiel za ňou a vyrazili von z jaskyne. Astet bolo najprv zle z toho ako sa chakatino telo pod ňou nepravidelne hompáľalo a nakláňalo, keď prekonávali nerovnosti lesného terénu. Ani zavrieť oči jej veľmi nepomáhalo a mala pocit, že už ten ďalší krok ktorý Blackback urobí bude tým krokom kedy ona nedobrovoľne vyprázdni obsah svojho žalúdka. Aj keď nevedela, čo by mohla vyvrátiť. Posledné tri dni nikto nemal nič iné než výživné kapsule. Nakoniec sa začalo okolie, ktoré jej z tejto pozície aj tak pripadalo značne jednotvárne, na viac rozmazávať až nakoniec dávka lieku spôsobila, že kynethka zaspala.
03
(Sheewa, 27. 12. 2011 1:10)
Když se Astet brzo rano probudila, byla ještě tma, ale pršet přestalo. Místo toho aby ležela zadama opřena o chakatu, jak si to pamatovala, ležela cela na tygrovi a měla pevně obtočene paže a nohy kolem jeho přijemně hřejícího, chlupateho těla.
Divka nadzvedla hlavu aby se přesvědčila o tom kde se nachází. Pořad byli v te male, vlhke jeskini. Nějakym záhadným způsobem ovšem oba dva Astet i Berias se valeli asi pul metru od Blackback a Girakiho.
Kynethka obratila svůj pohled zpět na spiciho Beriase, který ovšem jak se zdalo byl vzhuru a od ucha k uchu se usmival. Spiš by se ten jeho usměv dal přirovnat k zuběni zubateho žraloka před obědem.
Tygr se otočil na bok směrem ke stěně jeskyně a Astet přetočil s sebou. Na ucho ji pak s lišackym úsměvem tiše pošeptal:“Teď si mě připomněla hada škrtiče, když ten něco chytne tak to ze svého smrtelneho objeti nepusti. Musim se přiznat, že tak pevně jsem neměl ženu obtočenou kolem svého těla ani nepamatuji. Bylo to velice Vzrušujici.“ A malem se nahlas rozesmal, když ho Astet pohoršeně praštila do ramena a pokusila se vydrapat z jeho otravnych rukou.
„Pššt pšš… tiše, jinak probudiš ostatních a na vstavani je ještě brzo…dělal jsem si srandu, no tak uklidni se.“
Když se kynethka přestala zmítat, tak ji tygři muž přitahl k sobě těsněji a pak prstem s černym drapem opatrně ji odklidil vlasy z čela.
„Maš horečku.“ Poznamenal s nadechem nervozity, když dlani zkontroloval teplotu jejího čela.
„To nic, jsem kyneth, rychle se z ni vylečim.“ Oponovala mu. „Do rana budu fit.“
„I kynethum trva nějakou dobu než se vyleči.“
A měl pravdu, když skupina vstala, Astet toho nebyla schopna.
GirappAWt
(02, 27. 12. 2011 0:27)
Berias položil Astet tak, že sa chrbtom opierala o chakatino stehno. Blackback náhle otvorila oči a zadívala sa priamo na ňu.
„Pardon, nechcela som rušiť.“
Šepla Astet previnilo. Potom ju ale zarazilo to čo videla. V Blackbackiných očiach sa zaleskly slzy. Natiahla ruku a položila jej ju na rameno.
„Každý môže urobiť chybu. Už sa preto toľko netráp. Sústreď sa na problém ktorý máme pred sebou nie na to, čo už bolo.“
Jemne jej to rameno zovrela a potom si opäť ľahla ako ležala predtým. Astet bola trochu vydesená aj napriek tomu, že vedela o čo ide. Čo nečakala bola tá úprimnosť. V príprave ich všetkých učili, a sami to aj svojim správaním potvrdzovali, že ak sa raz niekto z nich stane veliteľom prvoradé sú povinnosti a zodpovednosť za svojich podriadených a že pocity nech už sú akékoľvek idú na druhú koľaj. Zase na druhej strane Blackback je vedeckou dôstojníčkou a u nich to asi nie je tak striktné. Všimla si, že Berias štuchol lakťom do Girokariho. Ten sa na zadku trochu posunul bližšie ku vchodu. Z vrecka vytiahol senzor zámok života a odistil puzdro z plazmovou pištoľou. Beriasove ruky sa opäť obmotali okolo Astet. Zo strany cítila jeho telo ako sa ku nej tlačí aby ju zahrial. Zavrela oči a pokúšala sa zaspať, no aj napriek tomu čo jej povedala Blackback nemohla prestať myslieť na to ako to spackala. Chakata sa nespokojne zavrtela a tak sa Astet radšej zamyslela nad niečím iným. Niektoré jej silné pocity boli pre Blackback trochu veľké sústo, než aby ich dokázala ignorovať.
01
(Sheewa, 26. 12. 2011 21:32)
„Pojď k nam.“ Pronesla Blackback, ale dočkala se jen zamítavého zavrtěni hlavou.
Všichni tři se na sebe podivali. Bily tygr machl rukou a jakoby ho to na nejvyšší miru nezajimalo, poznamenal:“Nech ji, jestli se rozhodla trucovat, tak ať. Je to jeji věc.“ S těmito slovy se otočil obličejem směrem ke stěně jeskyni, založil si ruce na hrudi a po chvilce jakoby usnul.
Po chvilce zadřimala i Blackback, častečně schovana pod pažemi nekogamiana. Poslední co viděla než usnula, bylo jak si mlaďounka kynethka sundala baťoh ze zad.
-
Astet sklesle pozorovala temnou oblohu. Každou chvili se objevoval fialovy zablesk a hned na to nasledovalo dech berouci zahřměni. Slejvák nebral konce. Stejně jako slzy co Astet v tichosti prolivala. Vinila sebe za to co zpusobila. Kvuli ni na planete uvizli i další tři harfarianci (občane galaxie Harfar(i)a). Možna se odsud nikdy nedostanou. Pocit viny, který kvuli tomu měla, byl neunosny. Byla to jeji chyba, že se zde ocitli.
Ani nevěděla kolik času uběhlo, otřasla se. V te chvili malem vyjekla, když ucitila jak se kolem ni pěvně obtočily něči paže. Skoro okamžitě na svých mokrych zadech ucitila salajici teplo jiné osoby.
Tygr opřel svou hlavu o tu divčinu a tiše vyčitavě poznamenal:“Jestli tady budeš tak sedět, onemocniš a jen nam dostaviš další problémy.“
„Tak promiň.“ Zamumlala smutně. A schovala oči do dlaně, aby potlačila další slzy.
„Hloupa.“ Utrousil Berias, trochu divku nadzvedl a posadil ji na jedno ze svých stehen. „Žensky organizmus je až přiliš křehky na to aby si mohla sobě dovolit sedět na ledove zemi.“
„Blackback ale na ledove podlaze leži.“ Dovolila si z poslednich sil oponovat Astet.
„Ty si fakt idiotka, nevěřim tomu, že si doopravdy z kynethske rasy. Blackback ma chlupy, stejně jako my všichni až na tebe. Naše teplota je taky mnohem vyšši než ta tvoje.“
Berias se odmlčel. Citil, jak se mu divka cela promrzla se třese v naruči a věděl, že jeho samotna teplota ji nezahřeje. A tak mručivym tonem poznamenal:“Pojď k nam, bude ti tepleji.“
„Ale kdo bude hlidat?“
„O to se nestarej a pojď si lehnout.“
06
(GirappAWt, 1. 1. 2012 12:25)