Paritá - Nová generácia
Potom ako Blade skonal v Severusovom náručí, Severus z vedomím, že Alucard je mŕtvy rovnako sa nechal ovládnuť šialeným hnevom a ľútosťov. Pod zámienkov že Ceowulfa dopravý z jaskyne aj s Alucardovim telom do Formenu ich vzal na svoj chrbát no pristál na najbližšej lúke, kde prinútil Ceowulfa zosadnúť a následne sa ho pokúsil zabiť. Ylthin sa nechcelo iba tak sedieť obďaleč od všetkého a preto prinútila hliadkujúceho jazdca aby s ňou letel do Formenu a tam vzburcovala dobrú polovicu letky na pomoc do boja proti démonom. Dorazili na miesto až povšetkom, no nie prineskoro na to, aby Ylthin zachránila svojmu bratovy život pred jeho vlastým drakom. Vlastne to nebola Ylthin ale jej dráča, malá Ebylilie ktorá sa z bláznivou odvahou postavila medzi Ceowulfa a Severusa. Zelený drak aj cez všetok ten strašný žiaľ a hnev nemal to srdce ublížiť malému dráčaťu a vzdal sa chuti na Ceowulfovu smrť. Zaprisahal sa však, že už do svojej smrti nepríjíme žiadneho stáleho jazdca a že Ceowulfa nechce už nikdy v živote vidieť. Potom sa vydal hľadať Lilith. Občas ho vídali ako poletuje okolo dračej voliéry až do doby kedy sa Lilith rozhodla, že nemôže opustiť svoju jazdkyňu a ísť s ním do divočiny.
Po te udalosti se Seffesem uběhlo 15 let. Za tu dobu si osud s obyvateli planety a jejimi navštěvniky, pohraval jak se mu zlibilo.
Lee Onewa Dangerasu a jeji android po 3 měsicich od smrti Alucarda Sharnida Lavy, našli ztracenou Kygalateanskou loď ve velkem trpasličim horskem kralovstvi. Která pak jednou v noci spolu s dvojici mimozemskych poutniku vratila do sve domoviny.
Undine, 2 měsice před narozenim dvojčat jejichž otcem byl Alucard, se vdala za Ceowulfa.
Pět měsicu po narozeni, tyto děti někdo unesl. Undině, která se tehdy malem zblaznila, jeji otec Wolfbrave přisahal, že děti najde a zachrani je. Při hledani Alucardovych potomuku, se zjistilo, že unoscem byli černi přisluhovači už mrtveho Seffese. Do jejich opevněne pevnosti v zemi prokletych, kde malych schovavali, Wolfbrave společně se skupinou čitajici Maela – elfa, rytiře Luciena, trpaslika Gathola, teď už maga Vefila, i dcera barona De´Gur Cheza, kteři hrou osudu byli pobliž, dokazali ziskat zpět jedno ditě, kluka Lantashe. Ovšem zaplatili za to velkou cenu, při zachraně holčičky baron Wofbrave spolu s jednim z dvojčat zemřel.
V te době, kdy se Undině narodili děti, tak necely měsíc na to přišel na svět v elfim hlavnim městě i Glaedr, syn Ylthin a dračiho mrtveho prince Bladea. Tam se Severus ukázal všem na očích naposledy a od tý doby jako by se pod ním slehla zem.
V dračim světě se to měnilo také, rada draku se rozhodla znovu obnovit kralovsky rod, a prvními šlechtici se měla stat dračata Velke Bile, jenž byli také potomky Bladea. Ovšem, někdo se taky musel stat kralem....velkym dračim panem. Toto rozhodnuti se ovšem odkladalo, protože draci byli mali, a drak Ancalagon spolu s radou se pořad nemohli rozhodnout.
Komentáře
Přehled komentářů
„No ani to veľmi nepomohlo, hoci sa ukázalo, že Blade mi od tej doby začal viac dôverovať, ale iba nepatrne, bolo si to ťažké všimnúť. Najväčšiu dôveru som z Alucardovej a Bladeovej strany pociťoval, pár hodín pred ích... pred ich smrťov. Neviem či si to už o mne počul chlapče, ale ja som ten Severus o ktorom hovoria, že chcel zabiť vlastného jazdca. No nikto ti už nepovie prečo. Pretože to bola práve Ceowulfova ruka ktorá prebodla Alucardovu hruď a ukončila tak aj život tvojho otca. Dodnes si to pamätám, stál na hromade tiel mŕtvych démonov ako ten najjasnejší výťaz, a odrazu sa chytil za hruď a začal padať. A ja, ani som ho nedokázal zachitiť. Dopustil som aby spadol.“
V Severusovom hlase bolo jasne poznať ako bojuje zo starými vspomienkami, a aj to, že ten boj prehráva.
„A ako viem, že to bol Ceowulf? Videl som to. Videl som to jeho očami ako spáchal tú vraždu. Nejaká moc preniesla moju myseľ do jeho hlavy. Videl som ako tasí meč a ako ho zabodáva do Alucardovho tela. O čom som však vtedy keď som sa ho pokúsil zabiť nevedel, bolo to, že Ceowulfa vtedy ovládal temný duch, ktorý stál prakticky za celým vtedajším bojom. Ale je to vlastne jedno. Ani táto skutočnosť nemení nič na mojom hneve, ktorý trvá voči Ceowulfovi. Ukončil život niekoho, kto bol mojim akoby otcom a aj jeho drakovi, tvojmu otcovi a to beztoho, aby som si u nich stihol vybojovať odpustenie za svoj čin. A preto to nemienim Ceowulfovi nikdy odpustiť! Chcel si vedieť, kto bol Alucard, spolu z tvojim otcom boli najúšľachtilejšími bytosťami aké som kedy poznal a to nepreháňam. Boli dokonalou dvojicou, skutočný hrdinovia.“
Zašušťalo lístie a Glaedra ovial nápor vzduchu. Temná silueta draka zmyzla s konára naproti.
„Máš plné právo na to aby tvojim srdcom pretekala hrdosť, a si rozhodne pripravený konať rovnako veľké čini, ako tvoj otec a jeho jazdec Alucard.“
Severusova myseľ ukončila myšlienkové spojenie, a on sám sa nechal na krídlach noci unášať nad elfským lesom. Hodlal sa vrátiť, ale zbytok dnešnej noci hodlal stráviť úplne osamote, aby nikto nemohol byť svedkom sĺz ktoré privolali spomienky.
Severus hovorí o minulosti 2
(GirappAWt, 24. 7. 2010 20:32)
„Napadol som tvojho otca na cvičisku.“
„Čo?!“
Vyskočil Glaedr na rovné nohy, akoby ho niekto bodol dýkov. V jeho očiach zahrali plamenné iskry. No stále bol mysľovo spojený ako so Severusom, tak aj s Ancalagonom, a doteraz tichý poslucháč Ancalagon si dovolil mierne zasiahnuť. Najprv dávkou chlácholivého pocitu ktorý sa snažil na Glaedra preniesť, a keď sa mu to veľmi nedarilo tak aj slovami:
„Z toho všetkého čo o tom viem, Severus si tento čin už odpikal, a trpý aj v tejto chvíli. Navyše, bol to práve on, čo skončil so zlomeným chvostom, pár prasknutými kosťami a odretými šupinami. Nemyslím, že je múdre, rozdúchavať iskry starého vyhasnutého plameňa. A svojimi terajšimi činnmi, minulosť nezmeníš. Radšej ho nechaj hovoriť, určite ti opíše, aká zmena potom nastala. Však Severus?“
„Ano.“
Prisvedčil priduseným hlasom Severus. Glaedr sa znova pomaly posadil do tureckého sedu a mierne sa rukov oprel o Ancalagonovu tlapu. Severus sa mu už nemohol pozerať do očí a tak sa pozeral za neho. Znovu sa zhlboka nadýchol a pokračoval:
„Ako už spomenul tuto Ancalagon, tvoj otec ma dostal na lopatky a to prakticky okamžite...“
Mladíkovy sa na perách mihol mierny úsmev.
„...a ja som skončil dolámaný a zranený. Neviem či to spôsobila táto udalosť, alebo to, že keď ma tvoj otec zvieral som ho nabádal aby ma zabil, ale odvtedy, nemyslím si, že sa to dá vyjadriť slovom, že ma Alucard aj Blade znenávideli, skôr to bola ignorancia spojená do istej miery s pohŕdaním. Tvoja matka však mala pre mňa pochopenie, pre to prečo som to urobil a pokúšala sa mi pomôcť. Hovorila o tom s Alucardom a tvojim otcom, ale neúspešne. Ja som na istý čas stratil chuť robiť čokoľvek. Bola to práve tvoja matka, čo ma z toho nejako dostala.“
Severus takticky zamlčal Val´kaesa. Ancalagon mu určite povedal aký bol osud dračieho kráľovského rodu aj kto bol zaň zodpovedný, Severus nechcel riskovať ďalšie mladíkovo vsplanutie.
„Potom som sa všemožne snažil to všektko nejako napraviť, no bezúspešne. Trochu sa to zmenilo k lepšiemu keď som tvojmu otcovi zachránil život.“
Glaedr sa zatváril dokonale neveriacky.
„Nemôžem ťa donúťiť aby si tomu veril, ale je to skutočne tak. Severus naozaj zachránil tvojho otca. Najslávnejší nájomný lovec minulých dôb známy pod menom Nesmrteľný, ho odzadu prekvapil, keď Blade odpočíval počas táborenia a priložil mu ku krku dýku. Severus ho skrz na skrs prebodol ostrím koncom svojho chvosta.“
Ujal sa iniciatívy opäť Ancalagon a rozpovedal túto časť príbehu.
Severus hovorí o minulosti 1
(GirappAWt, 24. 7. 2010 20:32)
„To ako s tetou Undine?“
Začudoval sa Glaedr. Ancalagon prikývol.
„Chceš vedieť viac o Alucardovi?“
Ozval sa tretí hlas. Glaedr sa obzrel okolo seba a všimol si, ne na náprotivnej vetve sedí nejaký drak a uprene sa naňho díva svojimi smaragdovími očami. V tme nebolo poznať jeho sfarbenie. Glaedr váhal.
„Severus ti o ňom môže povedať viac ako ja, aj keď jeho skúsenosť s ním je komplikovaná.“
Podotkol Ancalagon.
„Hovor.“
Vyzval ho.
„Najprv ťa chcem požiadať o to aby si z toho čo ti poviem, nerobil unáhlené závery.“
Glaedr pomaly prikývol a bol zvedavý akú podstatu táto žiadosť má.
„Alucard...“
Severus sa po vyslovení toho mena na pár sekúnd odmlčal.
„Vychoval ma, vycvičil, pripravil na život, bol pre mňa otcom. Bez neho by som už nežil. Vieš, môjho skutočného jazdca zabili tesne predtým ako som sa vyliahol, a Alucard ma našiel. A jedného dňa, toho dňa kedy sme stretli tvojho uja Ceowulfa, mi jednoducho oznámil, že Ceowulf bude mojim jazdcom, a že on ma opúšťa. Vtedy som to nechápal. Päť rokov som s ním putoval krajinou v domnení, že je to potulný rytier a že sa stane mojim jazdcom. Netušil som, že už vtedy bol jazdcom tvojho otca. Bol to skutočne dobrý človek, aj keď z mnohými tajomstvami. Vlastne, nebol to človek.“
Severus sa odmlčal.
„Ak to nebol človek, tak kto potom?“
Severus zaváhal. Alucard ich z Ceowulfom donútil svojho času prisahať, že to nikomu neprezradia, no bol už pätnásť rokov mŕtvy. Ibaže Severus mal pred týmto daným slovom rešpekt.
„Prepáč, ale toto ti nemôžem povedať. Sľúbil som, že to nikomu nepoviem!“
„Ale Alucard je už mŕtvy, ako by mu poškodilo keby si odhalil jeho tajomstvo?“
Namietol Glaedr.
„Možno pochopíš keď ti o ňom poviem ešte viac.“
Povedal zamysleným tónom drak.
„Potom čo ma Alucard nechal samého s Ceowulfo m v divočine, sme stretli tvoju matku. Dovolím si povedať, že nebyť jej tiež by bolo veľa vecí inak ako sú, a určite by to bola zmena k horšiemu. Nakoniec sme sa rozhodli, že sa pridáme k Formenským dračím letkám a tak sme do Formenu vyrazili a ešte v prvý deň ako sme tam dorazili som Alucarda aj tvojho otca zahliadol na ulici. V ten večer som ich vyhľadal, chcel som odpovede. Keď ma Alucard opustil prvý krát, nepovedal mi nič. Neskončilo sa to práve najlepšie. Alucardovi prišlo zle a omdlel a tvoj otec ho odniesol do jeho izieb. Na druhý deň ráno, som ho chcel navštíviť. Blade mi to nechcel dovoliť, a tak som ho žiadal aby mi aspoň povedal, čo sa Alucardovi stalo. Mal som o neho strach, lebo od našej prvej rozlúčky veľa vody nepretieklo, a môj vsťah k nemu zostal silný, dovolím si povedať až dodnes, aj keď už pätnásť rokov nežije. No aj to Blade odmietol. Som si vedomí toho, že to čo teraz poviem, bude mať vážny následok, ale priznám sa, minulosť nezmením.“
Bolo počuť mocné potiahnutie nosom, a hlboký povzdych.
Ancalagon a Glaedr - rozhovor2
(Sheewa, 23. 7. 2010 12:20)
Mladik svěsil hlavu a přisednul si k jedne Glaedrově tlapě.
"Vypravěj mi o mem otci Ancalagone, jaky byl?"
"Ty nemaš dědične vzpominky?"
"Občas se mi zdaji sny, jsou ale zmatene."
Ancalagon přikyvl a vydechnul oblaček pary:"Tveho otce jsem znal jen kratce, byl to posledni drak ze Vznešeneho kralovskeho rodu..."
"Co se stalo s tim rodem."
"Za valky mezi La´Varthy a Draky, La´Varthi drači kralovskou krev vyvraždili."
Glaedr se až zajiknul. Jakoby se mu některe hruzostrašne sny, diky kterym se v noci probouzel s křikem a plačem a ktere byly zmatene a polovični, teď byly uplne a davaly smysl.
"No ty se na sveho otce velice podobaš...stejna barva vlasu, stejne rysy obličeje...byl to odvažny muž, a stejně tak skvěly drak...i když mu bylo tehdy jen 6 lidskych let, byl to už aspoň fyzicky dospěly muž, i jeho drači podoba byla monumentalni, byl větši než ja...viš dokonce i dračata tveho otce, ktere splodil s Velkou bilou, jsou teď větši než polovina draku ve volieře pobliž hlavniho města Severu...ovšem jsou mlada ... myšlenkově a těžko ...jak bych to řekl... vychovatelna. Narozdil od tebe...ty si opravdovy syn sveho otce..."
"Takže mam bratry..."
"Ano 3 bratry a 1 sestru." Drak se odmlčel a Glaedr vybidl aby pokračoval.
"Když tvuj otec dorazil do Formenu, doprovazel ho jeho jezdec."
"Jaky jezdec? Draci ze Vznešeneho rodu mouhou mit jezdce?"
"Mohou...ale jen zřidka kdy se stavali "ochočenymi" draky jako my, prakticky vubec...nenaviděli to."
"Tak proč se tedy muj otec rozhodl mit jezdce, proč se rozhodnul byt "ochočeny" ?"
Ancalagon se uchechtnul:"Jeho jezdec...Alucard...byl připad sam o sobě...kdybys ho viděl a citil jeho vuni a jeho auru..." Ancalagon se až zachvěl, když na to vzpomněl"...hodně draku vyvaděl z miry, někteři by se dokonce klidně stali jeho draky, stačilo kdyby řekl..."
"Takže..."
"Ve Formenu byli kratce, za tu dobu se Blaeduv jezdec stačil oženit s dcerou statečneho Wolfbarva..."
Ancalagon a Glaedr- rozhovor1
(Sheewa, 23. 7. 2010 11:19)
Když Waylin usnul. Glaedr vyšel z obydli a kdyby mohl praštit z dveřma, tak by to klidně udělal. Byl vztekly, citil se ubliženě, že mu všichni mlčeli o jeho puvodu o tom kdo je.
Rozběhl se po jedne z tlustych větvi směrem k dračim stromum.
Když tam dorazil, jak se zdalo, Draci po vydatne večeři odpočivaji. Chtěl už odejit, když se mu hlavě ozval Ancalagon:"Neměj ji to za zle, ona se o tebe jen bala a stale se boji....poď chlapče, sedni si ke mě promluvime si o tom."
"Kdo řikal, že o tom chci mluvit?" zeptal se drači mladik usečně.
"Jinak bys nepřišel." Usmal se drak, svym hruzostrašnym usměvem.
Ylthin, Waylin, Glaedr
(Sheewa, 23. 7. 2010 11:11)
Ylthin se usmala, přikazala synovi donest vodu a sama vzala ze stolku misu s malym nenaročnym ovocem. Poprosila elfa, ktery tam stale byl, aby Waylina nadzvednul a pak tygřimu muži začala podavat ovoce po malych kouscich. Jakmile si byla jista, že toho snědl dost, převzala od syna vodu, nalila ho do dřevěne karafy a pomohla se Waylinovi napit.
Waylin chvili pozoroval svou pečovatelku a neunikl mu ten zmatek a rozčileni v opalově zelenych očich elfky, jen doufal, že to neni kvuli němu.
Na jednu chvili se žena v pohybu zarazila a toho využil Glaedr:"Matko, ty viš že tam musim."
"Nechme toto tema na zitra, nebudem rušit našeho hosta."
"To je vpohodě." Zamumlal Waylin a jak se zdalo, čim vic toho snědl, tim lepe mu bylo. Ylthin najednou odstranila misku z jeho dosahu a poznamenala:"Nesmite to s jidlem dneska přehnat, jinak se vam spiš přitiži než přinese nějaky užitek. Měl by jste odpočivat.
Waylin se zadival na jezdce, ktery kvuli něčemu tiše zuřil, a tygři muž to z něho poznal jen diky pevně zatnute pěsti.
Nechtěl se do toho plest a tak raději zavřel oči.
Waylinovo prebudenie
(Sheeva & GirappAWt, 22. 7. 2010 21:48)
"Aby zaujla misto sveho otce?!! Aby zemřel jako jeho otec?! Aby jeho rodinu v budoucnu vyvraždil nějaky potrhly zmetek?! Nechtějte mě rozesmat!"
"Matko o čem to mluvi?" Zeptal se zmateny Glaedr, " ...kdo je muj otec... o čem to sakra mluvi?"
"Tak on to nevie?"
Vyhŕkli naraz Ancalagon, Severus a dvaja draci z letky. Aby zmätku nebolo málo tak na strom vystúpil mladý elf, hlboko sa všetkým prítomným uklonil a obrátil sa na Ylthin a Glaedra.
"Pani moja, ten muž, už sa zobudil!"
***
Waylin so žmurkaním otvoril oči. Zistil že hľadí do tváre dlhovlasého elfa zo sivými očami.
"Len pokojne."
Ujal sa slova elf.
"Boly ste zranený, zachránili ste život synovy našej panej. Obaja tu budú každú chvíľu, chcú vás vidieť."
Začal opäť žmurkať a pokúsil sa pohnúť, hneď toho oľutoval, zaťal zuby a svaly ktoré sa pokúšal ovládnuť nechal zase ochabnúť.
"Zranenie ešte nieje vyliečené, ešte to potrvá. Rana bola veľmi hlboká."
Obzrel sa po miestnosti. Steny boly komplet z dreva, boli do nich skôr vyrezané než vsadené malé okrúhle okná. Podľa toho čo v nich videl bola noc. Svetlo v miestnosti vydávalo niekoľko sviečok vsadených do vyrezávaného lustra na strope. Bolo tam niekoľko kusov nábytku, stolík, stoličky, skryňa zrejme na šaty. Za niekoľko minút sa otvorili dvere a dovnútra vošla elfská žena s tým jazdcom ktorý ho oslobodil v meste. Žena vyzerala na dvadsať, mala príjemnú tvár, hlboké oči a dlhé plavé vlasi. Zastavila sa pri jeho posteli.
"Ako sa cítite?"
"Umieram hladom."
Zdôveril sa Waylin a oblízol si suché peri.
Ancalagonov prílet
(Sheeva & GirappAWt, 22. 7. 2010 21:47)
Ancalagon sa potom, čo sa od Severusa dozvedel o existencií Blaedeovho potomka, s ním chcel rozlúčiť a ihneď vyraziť do Eriuanu. Severusova reakcia ho ale veľmi milo prekvapila:
„Poletím s vami! Rád, by som navštívil Ylthin.“
Dodal vtedy na vysvetlenie, a tak sa teraz Ancalagon obzeral ponad rameno a sledoval ako sa zelený drak drží tesne za ním. Let z ľadových hôr do Eriuanu trvá tak tri dni, ale konečne boly tu. V noc i sa ukladaly na spánok kde sa dalo, a raz sa vydali aj na lov. Z trofejov, zabitým jeleňom sa vrátil Severus. Predsalen žil v divočine pätnásť rokov a tak bol v love skúsenejší ako draci, ktorý neboly nútený loviť denne. No teraz, teraz už museli byť blízko Eriuanu, lebo z lesa sa ozvalo hlasné dračie trúbenie na uvítanie od draka hliadkujúceho jazdca. Anacalagon drakovi přivitani oplatil a jeho mocny hlas se rozezvučel nočni oblohou. Ostatný si nechali privýtanie až po pristání aby už viac nemuseli rušiť ticho noci. Severus sa usadil na konár naproti dračici ktorá mu bola veľmi povedomá.
"Tak počkať... ty si... Eby?"
"Odkiaľ ma poznáš?"
Začudovala sa fialová dračica.
"Ty si ma už nemôžeš pamätať, bolo to pred pätnástimi rokmi. Bola si ešte veľmi malá."
"Ale nie, spomínam si. Drak čo chcel zabiť svojho jazdca. Brata mojej jazdkyně však?"
Keby nebola taká tma, tak by bolo na Severusovi určite vidno ako dokonale sa červená. Všade kam doteraz prišiel, sa jeho poväsť pokazila takmer rovnako rýchlo.
"Potrebujeme hovoriť zo synom tvojej pani."
Vysvetlil Ancalagon.
"Ale ak je už príliš neskoro, môžeme pokojne počkať aj do rána."
"Nene zavolam ho, dejte mi chvili."
***
Glaedr seděl vedle matky a prohližel si luk ktery dostal od prince k patnactym narozeninam, když se jejich mysle dotkla ta Ebyna. Glaedr stejně jako Ylthin ji pustili do sve hlavy a ta jim zdělila kam se maji dostavit. Glaedr byl překvapen, no Ylthin tušila, že to jednoho dne přijde, jen nečekala, že tak brzy. Obaja bez slova vstali, vyšli von zo svojho príbytku, dolu točitýmy schodmi okolo kmeňa stromu a zamierili k dračím stromom. Elfovia teraz viac využívali zvláštnu metódu kúzla ktorá nechávala tieto stromy vyrásť na kmeni každého obývaného stromu, než nepohodlné lanové rebríky. Tie zostali iba na strážnych stromoch na okraji mesta. Za pár minút vystúpili do koruny stromu v ktorom zvykla sedávať Eby. Čakal tam na nich aj Ancalagon a ďalší neznámi drak. Ancalagonove pochybnosti ohledně pravosti syna posledniho dračiho prince se vytratily v momentě kdy Glaedra spatřil. Byl tak na Bladea podobny, že jakekoli zpochybňovani zda-li je jeho syn, by bylo zbytečne. Jedine co bylo odlišne, byla štihla pružnost patnactileteho mladika, a elfi uši, spolu s jinymi detajly, ktere podědil po matce. Ylthin si prezrela ostatných drakov.
"Severus?"
Bledozelený drak pri zvuku svojho mena otočil hlavu v jeho smere. Nebolo treba aby Ylthin povedala viac. O Glaedrovej existencií vedel iba on, Ceowulf a ešte stále iba korunný princ Eriuanu Celeb.
"Odpusť mi."
Sklonil hlavu drak.
"Vedela som, že tento deň príde, len som nečakala, že tak skoro."
"Narodil sa ako syn dračieho lorda a teraz nadišiel čas aby zaujal miesto svojho otca."
Vmiešal sa do hovoru Ancalagon.
"Veľa od neho závisí. Ak sa neukáže na veľkom volebnom zhormaždení, možno dôjde medzi nami k vojne."
Pokračoval. Ylthin si kriticky přehledla draky a pak se stala nečekana věc. Jinak vždy klidna elfka, ktere jakoby stale bylo 20, vybuchla vzteky.
Späť do Eriuanu
(GirappAWt, 20. 7. 2010 22:26)
Glaedr muža doviedol až k pokryvenej pranierovacej klietke, tam sa mu však slabnúci tiger zviezol na kolená. Glaedr mu pomohol posadiť sa a oprieť o klietku.
„Orkovia začínajú pomaly ustupovať.“
Ohlásila sa Eby.
„Eby, prileť okamžite na námestie potrebujem ťa!“
Poslal dračici myšlienku z obrazom situácie. Neodpovedala, no vedel, že sem priletí. Zatiaľ sa sklonil k tigrovi. Keď mu položil prsty oboch rúk na spánky, tigrove zreničky sa prekvapene rozšírili. Glaedr mu tlačil do tela časť svojej energie, aby ho to posilnilo. Presunul toľko, koľko mohol aby ho to neochromilo, no keď ruky oddialil aj tak sa mu zatočila hlava. Keď sa mu pohľad opäť zaostril Eby práve pristávala. Znova tigrovy pomohol na nohy.
„Vyložím ti ho na chbrát a poletíš s ním do Eriuanu.“
„Nemôže na mne letieť sám, neudrží sa a ty to dobre vieš!“
„Ale hovorila si, že orkovia ustupujú iba pomaly a navyše už tretina mesta je v plameňoch!“
„Upozorníme jazdca na hraniciach a elfské hliadky. Nemôžeš zachrániť každého a urobyť všetko!“
Glaedr si len nahnevane povzdychol a požiadal:
„Mohla by si si ľahnúť na brucho a hlavu položiť na zem?“
Inokedy by Eby rázne protestovala ale bola si vedomá toho, že zranenie je dosť vážne. Glaedr pômohol tigrovy vysadnúť na Ebyn krk a tá ho pomaly znovu napriamila. Potom sa vyšvihol na jej chrbát za tigrieho muža a dal Eby pokyn aby vzlietla. Počas spiatočného letu ho pridržiaval, aby nespadol Eby z chrbta, tá letela doslova z výchrom o preteky no aj tak to zo slobodného mesta do Eriuanu trvalo dve hodiny. Na hraniciach elfských lesov Eby hlasno zatrúbila na hliadkujúceho jazdca a drakovy poslala myšlienkou odkaz nech s nimi ide do slobodného mesta aj niekoľko jazdcov na koňoch. Pristátie bolo veľmi komplikované, Eby sa musela ponoriť do stromov, ale pritom rýchlo a hladko. Prvý krát sa jej to tak nie celkom podarilo. Síce dosadla na konár ale príliž rýchlo, naklonilo ju dopredu a Glaedr musel tigrieho muža zo všetkých síl držať aby nespadol. Eby sa musela pustiť, aby sa na konári neprevrátila a neostala vysieť dolu hlavou ako netopier, urobiť ešte jeden oblúk a pristáť o čosi pomalšie. Glaedr zoskočil, a tiger viac-menej spadol z Ebynho chrbta.
„Potrebujem tu pomoc!“
Zavolal smerom z dračieho stromu dolu v elfskom jazyku. Trvalo to iba jednu alebo dve minúty než sa na strome objavil elf a pomohol Glaedrovy zniesť tigra dolu.
„Odneste ho do nejakej izby a nech k nemu ihneď príde liečiteľ!“
„Postaráme sa oňho, neboj sa!“
Ubezpečil Glaedra elf. To už ale k nim mierila jeho matka Ylthin a mala roztiahnuté ruky akoby ho chcela objať. A aj svojho syna objala, no keď ho pustila už sa netvárila tak prívetivo a spustila:
„To, že si iba oznámiš, že mi zmizneš z očí na niekoľko hodín, na to som si už zvykla, ale to, že sa bezhlavo a bez toho aby si si aspoň zavolal pomoc vrháš do bojov na to si zvyknúť nemienim! Už sa to nikdy viac nezopakuje, rozumieš? Nikdy! Do ďalšieho boja pôjdeš iba vtedy keď to bude nevyhnutne nutné, a najskôr až keď ti bude dvadsať!“
„A keď to bude nutné skôr?“
Glaedr obdržal od matky zmrazujúci pohľad. Eby jej všetko povedala, to bolo jasné, ale Glaedr jej to nemienil mať za zlé. Koniec koncov Eby bola dračica jej matky nie jeho.
Rano na Aelfleahu, odjezd Lantashe
(Sheewa, 20. 7. 2010 19:49)
Rano na Aelfleahu:
Ceowulf si všiml jak se jeho žena zachvěla od ranniho mraziku a položil na jeji ramena svuj bily Alcirezsky medvědi plašť. Pak ještě rozdal přikazy Aelfleahskym vojakum, kteři měli doprovazet Alucardoveho syna a Rhamanta na dvur severske kralovny Urilie.
"Kdepak je ten kluk, už tady davno měl byt." Brblal temny elf pod fousy a pořad obracel pohled k věži, kde měl mladik pokoj. Undine se usmala na manžela a polibkem obratila jeho pozornost na sebe, aby tak synovi ziskala čas a zachranila ho před sprdnutim od otce. "Ale notak...hned je tady, asi ho jen..." než stačila domluvit, uslyšela Rhamantove:"To je blbec."
Undine se zezačatku podivila a podivala na Rha a pak se otočila ve směru, kterym upřeně ziral.
Uviděla vychazet sveho syna:"To je." Přitakala rozčileně a dala synovi maly poliček, když prochazel kolem ni a otce. Lantash se na ni provinile z pod řaz zadival a pak se zpřima obratil na otce:"Otče tak ja vyražim, chceš něco tetě Urilii předat?“ (Urilie chtěla byt při křtěni maličkeho a to za jakoukoli cenu, protože by to prospělo jejimu vyhlasu a vyhlasu jeji země, proto klašteru boha Sandara věnovala nemalou častku financi a přinutila je pozměnit některa naboženska pravidla a tak na planetě vznikla funkce křestni matky a křestniho otce. Jako křestni otec byl samozřejmě manžel jejiho veličenstva Vychodni pan Shilien a křestni matkou samozřejmě Urilie.)
„Teťe Urilii snad jen naše pozdravy a blahopřani k narozeninam jeji dcery a tento darek pro ni....tady maš.“ A podal mu malou krabičku, pak položil paži na klukova ramena a odvedl ho kousek bokem, vytahl ze zaňadři dopis s Aelflehskym erbem a pronesl:“Až budeš moct, tak to dej tetě Ylthin, je to duležite, jasne Lantashi?“
Mladik se na otce usmal a přikyvl, schoval si obalku do skryte kapsy v cestovni vestě. Nechal se polibit od matky a pak skočil na šedaka a v sedle se otočil na rodiče, usmal se na ně a vyrazil za vojaky a Rhamantem, Ceowulf ještě stačil vykřiknout:“Opatruj se...a hezky sestřih!“
Lantash se rozesmal a byl pryč.
Elf pevněji obejmul ženu, a setřel ji slzičky:“Neboj se o něj.“
„Ja se nebojim!“ Zaprotestovala žena a dodala:“Ani se nerozloučil s Wolfem...“ Zanařikala.
„Ale jo rozloučil, zahlidl jsem jak včera pozdě večer seděli u krbu v hodovni sini a tiše spolu rozmlouvali.“
„Co myslíš o čem rozmlouvali?“
„To netušim.“
Imperie Nikoho
(Sheewa, 20. 7. 2010 18:47)
V te době, Temne město Uruk:
"NEPŘIPADA V UVAHU!" křičel Černy general na kněžku Seffesovou.
"Ale muj lorde...je to nebezpečne...je to..."
"Je to syn člověka, ktery dokazal porazit samotneho našeho boha!"
"Ale byla mu propujčena sila od Bileho pana a take pokud nebude souhlasit...."
"Nemame na vyběr, Yuriu vidiš naše temna vojska ztratila cil, silu ke ktere maji vzhližet...mocneho vladce, jsou roztroušena po celem světě! Naše sila a moc oslabla jako nikdy předtim, potřebujeme silneho vudce, Mocneho temneho! Ktery by znovu sjednotil naši Imperii Prokletych."
"Ale muj pane." Protestovala kněžka jemnym nadherně podmanivym hlasem:"Ty si naše nejvyšši moc, k tobě naše vojska vzhliži, diky tobě pořad věřime na našeho Sefesse, pana temna a černych draku...My nepotřebujeme dalšiho vudce, u ktereho ani nevime zda-li vubec podědil schopnosti po svem otci a jestli vubec se přikloni na naši stranu....A k tomu slyšela jsem, že je to slaboch, ktery si myslim..." Větu se ji však nepodařilo dokončit, protože rozhněvany Černy general ji vrazil takovou facku až žena poklesla na kolena.
Překvapeně se na něho zadivala, nikdy předtim jeji pan to neudělal...situace musela byt doopravdy važna, važnějši než co se doslechla z klepu, rozhodla se o tom tedy vic zjistit, ale metodami, ktere jsou učinějši, než mučeni.
"Neplatim ti abys myselela! Chci aby ses šla modlit k Temnemu o jeho silu a uspěch pro vykonani našeho ukolu....běž ZMIZ MI S OČI!" Vykřikl posledni slova general a posadil se zpět na obsidianovy trun se zlatě vyrytymi runy temne sily.
Boj v meste 3
(GirappAWt, 19. 7. 2010 22:15)
Glaedr ho odrazil, zbrane zaškrýpali o seba a Glaedr sa tak priblížil na dosah od orka. Do ruky v ktorej zvieral meč mu zabodol dýku čo držal v druhej ruke. Hneď potom však dostal zásah chrbtom orkskej ruky do tváre. Nedobrovolne urobil piruetu a tvrdo dopadol tvárov na zem. Ork si vytrhol dýku z ruky a napriahol sa, že Glaedra ňou prebodne. V tej chvíli sa medzi dýku a Glaedrovo telo vrhol tiger, Glaedra odstrčil, no dýka ostala zaborená hlboko do jeho pravého boku. Opeť ich všetkých ovial prudký závan vzduchu. No Eby tentoraz minula. Aspoň mal Glaedr čas znovu sa postaviť na nohy.
„Zbraň!“
Zakryčal. Niekto mu hodil ďalší meč a on sa opäť pustil do boja. Bránil tigrieho muža od približujúcich sa orkov. Glaedr nemal poňatia ako dlho to trvalo než v ulici kde práve boly padol posledný ork. Konečne sa pozrel za seba. Tigrí muž kľačal na kolenách a oboma rukami si držal pravý bok. Pomedzi prsty mu tiekla horúca, červená krv. On však nestonal ani nenariekal, iba tam kľačal a pritláčal si ranu rukami. Vedľa neho ležala zakrvavená Glaedrova dýka. Glaedr k nemu pristúpil, vzal dýku zo zeme a z jej pomocov si rozrezal rukáv oblečenia. Látku pritlačil na tigrovo zranenie. Ten si ju tam potom už pridržiaval sám.
„Ty si mi zachránil život.“
Konštatoval Glaedr ďakovným tónom.
„A-ani som netušil, že s-svoj dlh tak skoro s-splatím.“
Dostal zo seba z námahov tigrý muž. Glaedr mu pomohol na nohy, podoprel ho z nezranenej strany a odvádzal ho uličkov späť k námestiu.
Boj v meste 2
(GirappAWt, 19. 7. 2010 22:14)
„Eby, zaleť k okraju lesa a privolaj pomoc.“
„Tak na to zabudni. Prinútil si ma aby som ťa sem vyložila ale už ta nestpustím z očí. Budem vás kryť zo vzduchu.“
S týmyto slovami vzlietla opačným smerom akým sa šírila skaza. Glaedr sa rozbehol za tigrím mužom. Ten poklusom bežal do jednej z hlavných ulíc na južnej strane. Prápor orkov už nebol od hlavného námestia ďaleko. Domoobrana bola nesúrodá, ich rady v tejto ulici preriedené a nezoradené. Kryli sa drevenými štítmy vystuženými kožov a snažili sa orkov bodať kopijami. Tý im ich zase lámali kyjakmi alebo zvláštnymi nožnicovými mečmi. Tiger si to namieril priamo do nesúrodého radu domoobrany. Jeden z orkov sa rozohnal kyjakom, roztrieštil štít jednému z obrancov a zlomil mu zápästie. Tiger zaujal jeho miesto. Ork sa zahnal zvruchu kyjakom. On sa však hodil dopredu, urobil kotúľ, zastavil sa v podrebe, držiac tyč za jeden koniec a z celej sili udrel orkovy do kolena. Ten sa rozplacol na stred cesty a jeden z domoobrancov mu zapichol hrot kopije pod krk. Tiger sa pretláčal s ďalším orkom takým spôsobom, že držal železnú tyč nad hlavou oboma rukami a zvrchu celou silou čepeľou meča tlačil ork. Glaedr sa rozbehol medzi nich, odrazil sa nohami od zeme, potom od orkovho pokrčeného kolena a keď mu preskakoval ponad rameno zabodol mu zo zadu do krku dýku. Orkov tlak na tyč poľavil keď pocítil bolesť a to využil tigrí muž, smykol palicov dole a oddola hore mu zasadil úder do brady. Ďalšieho sa podarilo zabiť domoobrancom.
„Hej jazdec!“
Skrýkol na Glaedra tiger a hodil mu jedenapolručný ľudský meč. Sám vymenil železnú tyč za odseknuté konce dvoch kopijí. Glaedr pohodlne udržal meč aj v jednej ruke. Vytrhol dýku orkovy z krku, zakrútil zápästím a naprázdno urobil rýchly dvojitý výpad. Blížili sa ďalší traja orkovia ktorý sa oneskorili podpaľovaním striech. Glaedr a tiger stáli vedľ a seba, obaja v pozícií pripravenej na boj. Orkovia sa poklusom rozbehli proti nim.
„Hlavy dolúúúú!“
Ozvalo sa. Obaja sa vrhly na zem, o sekundu nato nad nízko nad nimi presvišťala Eby. Dvom orkom zovrela hlavy do zadných tláp a ako prudko stúpala chvostom zrazila z nôh ďalšieho. Potom prudko pribrzdila a vymrštila svoj „náklad“ do jedného z horiacich domov. Zdalo sa, že v touto ulicou už ďalší neprichádzajú a tak Glaedr tigrovy naznačil na vedľajšiu spojovaciu uličku. Nasledovalo ich aj pár vojakov domoobrany. Tou uličkou sa dostali za chrbát ďalšej skupiny orkov ktorých tak dostali do obkľúčenia. Domy z oboch strán a z predu a zo zadu oddieli. Tiger zozadu pribehol k jednému orkovy, vrhol sa na brucho na zem a konce kopijí mu zabodol tesne pod lýtka. Ork stratil rovnováhu a prevážil sa na chrbát. Ako padal Glaedr švihol mečom nahor a uťal mu hlavu. To upútalo pozornosť ostatných. Tiger bol aktuálne bezzbrane a pátral po nejakej pohodenej po zemi. Po Glaedrovi jeden z orkov vyskúšal výpad do strany z mečom.
Boj v meste 1
(GirappAWt, 19. 7. 2010 22:13)
„Zleť nižšie Eby.“
Keď Eby síce z nevôľov poslúchla príkaz zistili, že v meste niesu iba ľudia. Od brány postupovala do stredu mesta orkská horda z pochodňami v rukách a nútila k ústupu mestskú domoobranu. Popri tom zapaľovali strechy domov. Glaedr si skontroloval či má pri sebe nejakú zbraň. Mal iba ozdobenú striebornú dýku so zvlnenou čepeľou ktorú dostal ako sedemročný keď začínal výcvik u elfského majstra Taitana.
„Dolu na námestie a rýchlo!“
„O hó tak to nie. Súhlasila som, že sa sem pozrieme, nie že budeme niečo podnikať. Zaletíme bližšie k hraniciam lesa a ja upozorním hraničiarov.“
„Ale kým sem dorazia z lesa možno nebude v čom pomáhať!“
Namietol Glaedr.
„Tak takto, som za teba zodpovedná a keby sa ti niečo stalo tvoja matka by zrejme ten žiaľ neprežila.“
Glaedr však bol rozhodnutý, že sa im pokúsi pomôcť a nehodlal ustúpiť. Okamžite sa ponoril do Ebyných myšlienok a napadol jej myseľ. Bolo to ako keby ste zmrznutú ruku prestrčili plameňom. K jeho vlastnému úžasu si uvedomil, že Eby začala plniť jeho myšlienky a prudko klesla nad mesto. To trvalo ale iba veľmi krátky okamih. Následne ho zo svojej mysle vyhodila. Bolo to ako úder kladivom po hlave. Glaedr musel zavrieť oči a v ušiach mu hučalo. Pritlačil si prsty na spánky aby to prestalo. Okolo uší mu prelietlo zopár šípov.
„Buď budeme bojovať sami zo sebou alebo sa pokúsime pomôcť týmto ľuďom!“
Povedal Glaedr v Ebynej hlave.
„Toto určite oľutujem.“
Povedala a zamierila smerom na hlavné námestie. Pristátie bolo prudké, tak prudké, že sa Glaedr skotúľal po Ebynej hlave a spadol do nastavenej tlapy odkiaľ skĺzol už na vlastné nohy. Okolo prebiehali utekajúci neozborjený občania mesta. Glaedr vytasil dýku a prudko sa otočil keď sa priamo za ním ozvalo:
„Puste ma. Prosím puste ma!“
Priamo za chbtom bola pranierovacia klietka z ktorej sa ku Glaedrovy naťahovali dve ruky s čiernymi drápmy a bielou strsťou z čiernym tigrím vzorom. Ruky patrili tigriemu mužovi. Mal ohnivo červené vlasy a zelené oči. Tvár mala tigrie risy a rovnako aj nos bol skôr tigrím ňufákom, pod ktorím mal tigrie fúzy. Mal na sebe iba nohavice a jeho srsť bola špinavá a polepená a mal aj chvost. Pri nohách mal rôzne zhnyté ovocie a zeleninu. Väzňovo márne volanie zrejme doteraz každý ignoroval.
„Obaja ustúpte!“
Zavelila Eby. Glaedr ustúpil na stranu a tigrý muž na druhý kraj klietky. Eby jednou tlapou chytila dvere a prudko ich vytrhla s pántou. Tigrí muž vybehol von, zastal pred Eby, uklonil sa takým spôsobom, že mal čelo takmer pri chodidlách.
„Nesmierne ti ďakujem vznešený drak aj tebe jazdec!“
Potom sa zohol, vzal jednu železnú tyč ktorá sa odlomila z dverových mreží a vykročil smerom ktorým sa približovali orkovia.
Dym na obzore
(GirappAWt, 19. 7. 2010 22:07)
Glaedr vystúpal až do koruny jedného z takzvaných dračích stromov. Boly to najstaršie a najväčšie stromy v Eriuane a neboly na nich žiadne elvské obydlia. Konáre stromu boly aj v korune tak hrubé a pevné, že sa na nich mohol pohodlne a bez strachu s pádu usadiť aj drak priemernej veľkosti. Eby si tam sedela, počúvala štebot vtákov naokolo so zatvorenými očami a koncom chvosta spusteným pod konárom švihala zo strany na stranu. No hneď ako sa na ten konár vyšplhal Glaedr pomocou schodov ktoré boly postavené tak, že sa špirálovyto vynuly okolo kmeňa, otvorila oči a zahľadela sa na mladého elfodraka. Ten prišiel priamo až k nej. Sklonila k nemu hlavu a on sa svojim čelom dotkol toho jej.
„Pekný podvečer na vílet, ak máš teda na nejaký náladu?“
Poslal jej myšlienku. Glaedr z drakmi najradšej komunikoval pomocou myšlienok. Pripadalo mu to osobnejšie. Pocit tlaku na myseľ kadekomu vadil, no on si ho zamiloval od prvej chvíle čo sa mu podarilo hovoriť v myšlienkach.
„Tak si naskoč! Máš nejaký konkrétny cieľ, alebo iba ako obvykle prelietať nad mohorm zelených korún stromov?“
Glaedr sa nohov oprel o Ebynu tlapu a vyšvyhol sa jej na chrbát. Dračica sa odrazila zamávala krýdlami a vynorila sa z lesa do pomaly temnúcej oblohy.
„To je jedno, ale rád by som cítil vietor vo vlasoch.“
Zdôveril sa Glaedr. Eby netrebalo do rýchleho letu nijak zvlášť prehovárať. Zamierili k západnej hranici elfských lesov a každým mávnutím krídel naberali na rýchlosti. Dospeli až do bodu kedy sa Glaedr musel prikrčiť aby ho nápor vzduchu náhodou nezhodil Eby z chrbta. Blany jej krídel sa strapotaly proti vzduchu. Obaja, aj dračica aj jazdec akoby stratili schopnosť myslieť. Alebo lepšie povedali ich mysle sa spojili tak dokonale ako to len šlo, tak, že Eby cítila na hlave nápor vetra na Glaedrove vlasi a on zase cítil pod rukami Ebyne blanité krídla. Asi za dve hodiny sa dostali na okraj lesa, ktorým cesta trvala do Eriuanu takmer dva dni. Eby to zacítila ako prvá, a keďže boly ešte stále spojený tú vôňu si uvedomoval aj Glaedr. Dym zo spáleniska. Prerušili puto a začali sa obzerať každý svojim zrakom na všetky strany. Tentokrát bol úspešnejší Glaedr ktorý si všimol úzky pás dymu stúpajúci k oranžovo sfarbenej oblohe v diaľke pred nimi smerom na Juh.
„Eby, zaleťme tam.“
„Neviem, maly by sme sa pomaly obrátiť...“
„Ale no tak, iba sa pozrieme čo sa tam deje. Prosím.“
„Ach tak dobre.“
Súhlasila nakoniec dračica a letela daným smerom. Bolo to ďalej než sa zdalo a trvalo takme ďalšiu hodinu než sa tam dostali. Ešte neboly ani priamo nad miestom keď si hľadiac k zemi uvedomili na čo sa to vlastne dívajú. Bolo to jedno z takzvaných slobodných miest ktoré sa nachádzali medzi elfským lesom a ľudským územím. Mestá sa nazývali slobodnými pretože nepatrili pod žiadne územie. Najvyžším funkcionárom bol mestský guvernér ktorý spravoval všetko dôležité. Dym pochádzal z rozsiahleho požiaru ktorý zachvátil už takmer štvrtinu mesta. Z tejto výšky ľudia bežiaci do bezpečia vyzerali takmer iba ako bodky.
Rhamantus a Lantash
(Sheewa, 18. 7. 2010 16:38)
Rhamantus si přisedl k Lantashovi a jemně do něho drcl ramenem:"Jak se těšiš na vycvik, ktery tě čeka?" Zeptal se hlubokym hlasem a usmal se na rudovlaseho mladika.
Lantash si pozvednul květinu před sebe, počkal až zavane silnějši vitr a pak ji pustil. Sledoval jak květina leti a jak s ni vitr pohrava. Polkl a mutujicim hlasem, ktery pořad přeskakoval pronesl:"Vidiš ji? Jak s ni vitr hraje?"
"Ty se bojiš, že osud s tebou začne pohravat taky?" Vytušil Rha a položil kolem Lantashovych ramen ruce a zatřasl s mladikem:"Nech toho, nebudeš mi tady snad tvrdit, že se bojiš, ještě přeci neviš, jestli pujdeš k vychovani nějakemu rytiři, ktery přijme už přerostleho panoše, ktery přeskočil funkci pažete a nebo tě Urilie pošle na vycvik z draky...neboj, ja tam budu přeci s tebou...apropo maš už nachystane věci? Zitra rano vyražime.
"Nemam.....Rhamante?!" Lantash se s vystrašenym vyrazem v očich se na blonďaka otočil a v jeho hlase zazněla panika:"Nejsem bojovnik, nechci zabijet lidi...mam strach ze zbrani, jsem jako holka! Podivej se na mě, ja bych se raději věnoval studiu než boji, proč mě zde prostě nenechaji cely život nebo nepošlou na studium magie, peněz mame dost."
"Sam viš, že to nejde, musiš poznat okolni svět, procestovat ho, ziskat nove zkušenosti, nemužeš sedět jen v tomto idelickem panstvi, musiš zakusit i nejen to dobro světa, ale i to zlo, aby ses mu mohl postavit a ochranit sve blizke... a přestaň fňukat, začinaš byt doopravdy jako holka...stači když tak už jen vypadaš, už vidim kolik budu mit prace od tebe odhanět chlipne ženske a stejně zvrhle chlapy, ktere tě omylem spletou se sličnou slečnou z bohateho a znameho rodu.
Apropo ohledně slečen, slyšel jsem, že u kralovny na dvoře se objevily nove krasne a mlade dvorni damy..." U udělal hrany chlipně chtějici vyraz, pak vesele začal blabolit, že se ve volieře objevila nova snuška vajec a pak se zarazil, když si všiml jak se na něho jeho kamarad diva:"Cojee?" vyhrkl. Lantash na něho nepřestal kriticky hledět, strčil do něho prstem a lišacky pronesl.
"Kdyby sis pořad nehral na žulovy necitlny žulovy kamen, tak bych ti ten zajem o kohokoli a cokoliv uvěřil...viš řikaš mi tady abych se nebal a podle mě se bojiš take.. a to nejspiš lidi."
"Ale ja..ale ja..."
"A...a.. nene...domluvime se takhle, ja se přestanu bat nadchezejiciho a přestanu dělat ze sebe "sličnou slečnu" a ty se přestaneš bat lidi, co ty na to?"
"Ale..."
"Žadne ale....ale.. tak co?"
"Tak jo...ale uzavřeme spolu sazku?"
"Jakou?"
"Kdo z nas dřiv přijde o...."
"To ne...ani dal nepokračuj...v žadnem připadě!" Začal protestovat Lantash. A v jeho koutku ust se objevil naznak ďabelskeho usměvu, ktery přijimal sazku.
Rhamantus se nahlas rozesmal a Lantash se k němu připojil.
V ten večer poprve hradni obyvatele slyšeli tuto dvojici smat.
Bladeov potomok 3
(GirappAWt, 18. 7. 2010 0:48)
„Pôjdem sa preletieť s Eby.“
Oznámil Glaedr svojej matke. Tá si len povzdychla, prikývla a zaspomínala si na časi keď si ešte pýtal dovolenie.
„Mami?“
„Áno?“
„Lietaš na nej vôbec niekedy? Už dlho som ťa nevidel v sedle.“
„Niekedy...“
Prisvedčila Ylthin a pokúsila sa o úsmev. Pravdou bolo, že hodci si dosť rýchlo zvykla na to, že je z nej jazdkyňa o Ebylilie príkladne starala málokedy vysadla na jej chrbát. Lietanie, to bola jediná vec okrem syna ktorá jej tak veľmi pripomínala Bladea, že sa tejto činnosti radšej vyhýbala, lebo vlastnému synovy sa vyhýbať nedokázala. Hodci to pripomenutie zosnulého dračieho lorda bolo vždy príjemné, malo príchuť ovocia ktoré je na špičke jazyka sladké, no pri koreni neskutočne horké. Vačšinou ju na svojom chrbte niesol Severus áno, ale pár krát letela aj na Bladeovi, a vždy to bolo svojim spôsobom krásne, aj keď mali za chrbtom nepriateľov, cítila sa poctená, že ju nesie sám pán drakov. Aj kvôly tomu sa odmietla pridať do Formenskej letky ako jej navrhol Gabriel, Ancalagonov jazdec, keď zistil, že Ylthin má dráča. Bolo to už pätnásť rokov. Každému mužovy ktorý sa o ňu aspoň pokúšal uchádzať odolávala a stále tvrdila, že drží smútok. Bola to tak trochu aj pravda, držala ho hlboko v sebe, a iba pár krát, v noci keď zaspávala, mu dovolila aby nad ňou zvýťazil. Našťastie mala Glaedra a jemu venovala všetku lásku, ktorú už Bladeovi odovzdať nemohla. Očami sledovala ako jej takmer pätnásťročný syn odchádza zo záhrady v ktorej doteraz sedeli a pili podvečerný čaj. Tak veľmi sa podobal na otca. Čierne vlasy, črty tváre, dokonca aj občasný vážny pohľad mali identický. Až na dve výnimky, uši, tie zdedil po nej a až doteraz sa ešte ani raz nezmenil na draka. Ylthin často rozmýšľala kedy k tomu dôjde prvý krát a či bude vyzerať rovnako ako Blade.
Bladeov potomok 2
(GirappAWt, 18. 7. 2010 0:48)
„Aj ja som rád, že ťa vidím. Nepozveš ma ďalej?“
Oplatil mu Ancalagon absolútne pokojne.
„Tak dobre. Ale ostatných nechaj vonku. Nezmestia sa mi sem!“
Ancalagon iba obrátil hlavu na ostatných ktorý prikývli na súhlas. Potom vošiel k Severusovi.
„Návštevu som nemal už štrnásť rokov, nechceš mi prezradiť dôvod prečo sa táto skutočnosť zmenila? Neverím totiž, že si tu preto, že si sa prišiel pozrieť ako sa mám!“
„Takže niesi nadšený že ma vidíš...“
Severus na to iba pohodil hlavou. Ancalagon kĺzal pohľadom po stenách jaskyne, po kostiach a zvyškoch koží ktoré tu zostali po jeho úlovkoch. Zakotvil na Severusovi, bol oveľa chudší, a možno to robil iba nedostatok svetla, ale jeho šupiny sa Ancalagonovy zdali bledšie.
„Ako sa ti pozdáva tvoj slobodný... ehm život?“
„No, určite to nieje nič také vzrušujúce ako z jazdcom na chrbte ale nesťažujem si. Pozri nechcem byť neslušný ale mohol by si prejsť k veci? Vieš, zobudili ste mááááá...“
Posledné slovo pretiahol v zazývaní.
„Tak dobre. Skrátka a dobre, súrne ťa potrebu...“
„Ale no ták. Si hluchý? Zopakoval som ti to ani nie tri minúty do zadu než si vstúpil. Do letky sa nevrátim!“
„Mohol by si byť končene ticho a počúvať ma aby som ti to vysvetlil?“
Zahriakol ho Ancalagon trochu podráždeným tónom. Potom pokračoval aj keď sa ďaleko nedostal:
„Vo Formene sa zhromaždilo dvadsaťpäť letiek. Rada usúdila, že si musíme zvoliť nového dračieho pána...“
„ČOŽE?!“
Vyskočil podráždene Severus.
„Nového dračieho lorda? To nemyslia vážne! Taká drzosť, ako sa opovažujú. To chcú uprieť právo Bladovmu potomkovy?“
Začal sa rozkrykovať.
„ČOŽE?“
Teraz vyhŕkol Ancalagon.
„Čo?“
Spamätal sa Severus.
„Aký Bladeov potomok?“
„Blade splodil syna. Ty o tom nevieš? Chlapec už bude mať takmer pätnásť rokov.“
„A kde je?“
„Čo ja viem? Narodil sa v Eriuane. Možno je ešte stále tam aj s Ylthin.“
„Chceš povedať, že...“
„Ylthin je jeho matkou... áno.“
Ancalagon si uvedomil čo by to mohlo znamenať. Mohly z toho vyplinúť dve veci. Po prvé táto správa zruší celú voľbu a pominú problémy s tým spojené. Alebo podruhé, velitelia letiek odmietnu chlapca uznať za svojho vládcu a rozpúta sa vojna.
Bladeov potomok 1
(GirappAWt, 18. 7. 2010 0:47)
Ancalagon a jeho letka už druhý deň prehľadávali ľadové hory. Krúžili dosť nízko nad vrcholkami a striedavo volali Severusovo meno a vydávali hrdelný trúbyvý zvuk, známy ako dračie trúbenie. Ak niektorý z nich niekde zbadal nejakú puklinu alebo vchod do nejakej jaskyne dal o tom vedieť ostatným a Ancalagon sa potom do nej šiel pozrieť. Tá ktorú našli teraz bola dnes už tretia, ale určite v nej nejaký drak strávil aspoň minulú noc. Pred vchodom bolo niekoľko napolo zaviatych dračích stôp.
Severus spal v jaskyni schúlený do tesného klbka, v podstate si vlastným dychom zohrieval zadné tlapy. Na nočný tuhý mráz si už dávno zvykol. Vlastne sa takmer každý deň zobúdzal z myšlienkou poďakovania Alucardovy za to ako ho vycvičil. Aj v týchto nehostinných ľadových vrchoch sa vedel uživiť, hoci musel často za lovom letieť až do lesov pod horami. Bol tu už takmer štrnásť rokov a ešte stále žil, hoci bol oveľa chudší než keď sem prišiel, doteraz nezamrzol ani sa nezranil tak vážne aby ho to pripútalo na zem. Prebudil ho trúbivý zvuk. Nechcelo sa mu však otvárať oči a tak ich nechal zatvorené, aj keď už nespal. Ibaže ten zvuk sa ozval bližšie, hlasnejšie a hneď za ním nasledovalo volanie:
„Severúúúús!“
„Ach nie.“
Pomyslel si. Zažmurkal a znovu zavrel oči ako keby chcel ujsť realite ktorá sa odohrávala za stenami jaskyne. Nemienil sa ozvať ani to tým, ktorý po ňom pátrali nijako uľahčiť. No uvedomoval si, že stopy zo včera večera budú pravdepodobne ešte viditeľné a tak ho tu nájdu. Vstal a poriadne sa natiahol, mačacím spôsobom. Zmrznuté šupiny zapraskali ako sa na nich lámal ľad.
Letka zakrúžila a pristála na snežnom poly neďaleko vchodu do jaskyne.
„V tej jaskyni určite niečo je. Ideme s tebou ku vchodu ak by jej obyvateľ náhodou nebol priateľský.“
Trval na svojom nevýrazne žltý drak Shaga (čítaj Šaga). Ancalagon súhlasil s tým, že je to rozhodne rozumné a vykročil smerom ku vchodu do jaskyne.
Severus sledoval približujúce sa tiene. Najmenej traja draci.
„Čo môžu chcieť? Sú to draci z Formenskej letky? Návšteva odtiaľ, po štrnástich rokoch?“
Tieň už zatienil všetko svetlo čo vnikalo vchodom dnu. Severus sa prikrčil do pozície prípravy vrhnúť sa prudko vpred a zavrčal. Zvonku sa ozvalo:
„Severus? Severus to som ja Ancalagon.“
Vrčanie sa zmenilo v otrávené zabručanie. Potom dnu nakukla Ancalagonova hlava.
„Čo tu chceš? Myslíš, že dostaneš inú odpoveď ako pred štrnástimi rokmy, ak áno, hľadal si ma zbytočne!“
Vypálil naňho Severus hneď z kraja.
Ceowulf a Undine
(Sheewa, 17. 7. 2010 22:01)
Jak tak uhybal pohledem, perifernim viděnim si všiml Rhamanta, nevlastniho syna služky Klary a rytiře Persiase u staji.
Stal u otce a pomahal mu s čištěnim hrošakovych kopyt. Rhamantus měl blonďate skoro bile vlasy a stejně jako Alucarduv syn měl temně modre oči. Ceowulfa napadlo jestli to neni dalši kynethuv potomek, ale pak to zavrhl, kromě modrych oči přeci neměl ani trochu z Alucardovych rysu.
Rhamantus i když byl teprve skoro 15 lety kluk, o proti štihlemu křehkemu Lantashovi, byl svalnaty a dobře stavěny. Jeho matka dělala co mohla, aby od něho odehnala mlade děvečky, i když to nemusela dělat, protože Rha byl ke všem chladny, jak k ženam tak i k mužum a jedině na koho se dival jinak než bezvyrazně, byla Klara, Persias a Lantash.
Blonďaty kluk i Lantash spolu vyrustali a k sobě se chovali jako bratři. Ceowulf si uvědomil, že od svych 5 let Rha převzal nad Alucardovym synem dozor. Vždy byl nablizku ať Lantash vyrazil kamkoli a když jejich cesty přeci jen rozešly, vždy nalezl jakoukoli vymluvu, ktera mu umožnila se k rudovlasemu mladikovi vratit a byt u něj.
Ceowulf zazival, za poslednich několik dni moc nenaspal, v okoli se objevili lapkove a on jako pan domu měl za ukol je vyhnat z kraje.
Undine si teatraně nakrčila nos:"Přikažu aby ti připravili koupel a pak donesli nějake jidlo, a take měl bys jit spat."
"Chtěl jsem si zahrat se synem, slibil jsem mu to."
"Zahraješ s nim, až odpočineš, teď bys měl jit."
"A nechceš mě doprovodit, ma draha?" Zeptal se temny elf sve ženy a nahodil lišacky vyraz ve tvaři. Ta ho lehce placla po zadku a vyrazila do hradu. Ceo se neudržel a rozesmal se. Jeho milovana žena byla i na svuj věk ďablice, a on netušil, co by dělal, kdyby jednoho dne už nebyla.
Severus hovorí o minulosti 3
(GirappAWt, 24. 7. 2010 20:33)