Príbeh na motívy Mass Effect
Aliančný modul typu UT-47 dosadol na pristávaciu plochu z drcnutím, ktoré bolo podľa Killianovho názoru tvrdšie než by bolo nevyhnutné. Aj by si na to zanadával ale to by sa prezradil. Pilot bol pravdepodobne iba neohľaduplný. Veď prečo by aj mal byť? Zvážal iba šrot, ktorý sa stal z väčšiny Reaperov stal, potom čo ich energetický výboj z Crucible dezaktivoval. Šrot bolo ale veľmi nepresné označenie a to nielen podľa Killianovho názoru, ale aj z pohľadu ľudí. Inak by ho určite nehromadili. Ako ich poznal, budú sa v tom vŕtať, skúmať a experimentovať. Jeho vlastné plány neboli od plánov ľudí veľmi odchodné. On tiež plánoval experimentovať, či presnejšie, pracovať na sebazlepšovaní. Dvere nákladného priestoru modulu sa otvorili a skupina ľudí začala náklad vykladať. Turian, alebo lepšie povedané, to čo kedysi turianom bolo, vybavený maskovacím zariadením sa bez problémov prešmykol von. Jediné na čo si musel dávať pozor bolo, aby do niekoho nevrazil. Vybral si dvojicu ktorá prepravovala niekoľko debien na vznášadlovej transportnej podložke a zaradil sa tesne za nich. Zodpovedné miesta brali aj ochranu vojnového odpadu dostatočne vážne na to, aby bol prístup do skladu ošetrený ID skenom a podobnými bezpečnostnými prvkami, hoci sa nejednalo o tie najvzácnejšie, či najnebezpečnejšie kúsky. Veselo sa usmieval priamo do kamier okolo ktorých prechádzali s vedomím, že ľudia síce boli paranoidný, ale nie natoľko aby boli bezpečnostné kamery vybavené termovíziou. Svoju domácu úlohu si splnil ako najlepšie vedel a o tom kde ho čaká aká úroveň bezpečnosti mal celkom slušný prehľad. Konečne sa ocitol v centre skladu, rozsiahlom skladovacom priestore kde boli podľa rôznych sekcií uložené rôzne zbytkové materiály z tiel Reaperov. Hotový supermarket, len si vybrať. Bol tu však jeden problém. Pohyb ľudí, a tu a tam aj nejakých Asariek či Quarianov tu bol neustáli. Ak si má odtiaľto vziať to, po čo sem prišiel, bez zopár strát na životoch sa to asi nezaobíde. Nájsť sekciu problém nebude, ale na konkrétne komponenty už bude potrebovať skenovať debny z omnitoolom a pri tom mu už ani maskovacie zariadenie nepomôže. Nakoniec sa rozhodol pre improvizáciu. Vyhliadol si osamoteného človeka, ktorý sa zhodou okolností nachádzal v sekcií ktorú Killian potreboval. Potichu sa zaňho prikradol, pritlačil mu hlaveň zbrane na temeno a zároveň rukou zakryl ústa.
„Pípni a je po tebe rozumieš?!“
Zašepkal mu do ucha.
„Teraz urobíš presne to čo ti poviem a možno ťa nezabijem keď budem odtiaľto odchádzať.“
Muž vydesene hádzal očami na všetky strany ale nakoniec krátko, rázne prikývol.
„Dobre. Časticové dekompozitory a emitory. Zober zopár z každých a ideme.“
„A kam?“
Hlesol potichu muž.
„Naspäť na pristávaciu plochu. A pamätaj, som len krok za tebou ak sa mi bude zdať, že robíš čokoľvek podozrivé našijem to do teba!“
Muž sa opäť zmohol iba na kŕčovité prikývnutie. Potom vzal z regálov, jednu po druhej dve menšie debny, postavil jednu na druhú a vzal ich do náručia za tú spodnú. Potom aj spolu s jeho tajomným väzniteľom odkráčali smerom von zo skladu k pristávacím plošinám. Ich cesta prebiehala hladko až do chvíle, keď už boli vonku zo skladových priestorov a na pol ceste k najbližšiemu prázdnemu modulu.
„Hej, hej, hej!“
Zakričala na nich akási asarijka, než sa jej podarilo k nim dobehnúť.
„Čo to je? Kam to berieš?“
Potom ako muž pocítil mierny štuchanec hlavňou do záhlavia, ktorý mu mal pripomenúť, nech sa neodváži urobiť nejakú hlúposť, prehltol knedlík v krku a vyskúkal zo seba.
„Časticové emitory a dekompozitory, na B12.“
Asarijka kontrolovala údaje na tablete.
„Nie, nie B12, ale B16. Pokračuj.“
Ďalšie nepríjemné zdržania či prekvapenia sa už nekonali. Muž zložil debny do nákladného priestoru voľného modulu na odletovej ploche B16 a už sa nadejal, že sa z tejto situácie dostane. Killian mal však iný plán. Dobre vedel, že v tejto fáze si ešte nemôže dovoliť svedkov a pozornosť.
„Tak a čo teraz?“
„Nastúp a zavri za sebou!“
„Vraveli ste, že ma pustíte!“
„Nie, nie. Vravel som, že ťa nezabijem, nie že ti dovolím odísť.“
Zúfalstvo v mužovom hlase a tvári by s Killianom pohlo, kedysi. Predtým, čo mu ľudia urobili, ale teraz už nie. Usúdil, že je bezpečné sa odmaskovať, čo bolo samozrejme doprevádzané jemným šelestením pritom ako jednotlivé maskovacie emitory strácali náboj.
„Prepáč...“
Povedal. Muž sa ešte stihol otočiť dosť na to aby v zornom poli zahliadol turianovu tvár. Z polovice turian, z polovice kyborgické implantáty, skôr pripomínal reaperského maraudera než turiana.
„Klamal som.“
Boli jeho posledné slová, než človeku vystrelil mozog z hlavy. Následne prešiel cez nákladnú sekciu až do kokpitu, kde prinútil k spolupráci pilota. To isté nakoniec urobil aj s ním, teda, až keď ho prinútil odletieť s ním na palube, po oficiálnom povolení na štart od riadiaceho centra a bezpečne opustili orbitu planéty. Než ľudia prídu na to, že im jedna transportná loď zmizla, bude on už dávno v ťahu.
Komentáře
Přehled komentářů
***
Vuně čerstveho, horkeho kafe jemným, přijemným způsobem vyloudila usměv na tvaři Rial Viktorius.
A hluboky mužsky hlas... bolest hlavy. Když se s ulekem praštila čelem o stul, ve chvili kdy na ni promluvil.
Rychle se narovnala a začala třit naražene misto.
"Spat na pracovišti neni dobra cesta k povyšeni, Viktorius." Poznamenal pobaveny hlas, teď už těsně u jejiho praveho ucha. Chtěla se ohnat jakoby odhaněla muchu, když před jeji zorne pole vplul chromovany hrnek s lahodnou tekutinou.
V jejich vyschlych ustech automaticky začaly hromadit sliny.
Natahla se pro něj.
Ruka z hrnkem uhla. Rial polkla na prazdno slinu, zavrčela a vzhledla.
Muž s dokonalym obličejem a světlo modryma očima ji obdařil pobavenym usměvem, plnym bilych zubu.
"Plechovka." Konstatovala podražděně. A odvratila se od něj. Opřela se loktem leve ruky o stul a podepřela si bradu.
Naťukala něco na klavesnici, kterou musela zezačatku otřit od slin. Holograficka obrazovka se rozpohybovala a vyplivla prvni desitku udaju.
"Taky tě rad vidim, Riel." Stale měl na tom svem perfektnim ksichtě ten otravně nevinný škleb, když sedal na misto jejiho kolegy. Přimo proti ni!
Viděla jej přes obrazovku. Iritoval ji...
Provokativně postavil to nadherné, chuťňoučké kafe vedle sebe.
Ten hajzlik.
"Možna by si mi mohla dat šanci... Když si mě zachranila z hořici Omegy."
"Kdybych věděla, že budu muset s tebou pracovat, tak bych to neudělala." Zavrčela.
A bručela dal pod fousy. "Kdo kde viděl, aby mechanickej gigolo pracoval pro policii... Kdyby nebylo te Gethsko-Quarianske mirove rezoluce..."
"Nebuď zla. A ja ti dam to kafe."
"Proč musim pracovat s robotem..." Bylo to spiš zoufale konstatovani než otazka.
"Mechanoidem..."
"Je mi to ukradeny..."
"...protože si Policistka a od roku XXYY, je zakonem dane, že každy policista, ktery postrada dostatečnou praxi nebo pracuje v nebezpečnych situacich tykajicich se..."
"Bla...bla bla bla ... bla." Riel Viktorius protočila zorničky. Jeji obrazovka se z ničeho nic rozzařila červeně.
Divka rozklikla přichazejici zpravu.
Savin-Alpha se zamračil, když viděl obsah. S informacemi byl seznamen už ve chvili kdy Riel teprve položila oko na prvni z slovo.
"Byl nazelen přepravovaci modul. Na hranični planetě mezi uzemim pod spravou Quarianu a Gethu a Terminus system...Riel možna by si neměla čist dal..."
"Dva mrtvi." Zašeptala a rozplakala se, když uviděla jmeno jednoho z nich.
Byl to jeji bracha.
01
(Sheewa, 30. 4. 2018 17:26)