Príbeh 09
„Růže všude kolem mě kvetou,
trny mě jejích zraňujou.
Tam kde předtim byl život,
teď jen prazdna poušť.“ Slova vyřčena posledním Areveri.
-
„Kopnout tě do prdele je malo.“ Řvala Galatea na kolegu a snažila se nepraštit svého řechtajiciho bratra, který stal opodal.
„Omlouvam se, hned to detekční zařizeni bude opravene.“ Koktal roztřeseny mladši technik male průzkumnické Harfarianske zakladny na planetě třeti třidy jmenem Lotus.
„Hned už bylo pozdě, ať tě tady už nevidim!“ Vykřikla naposledy a pokusila se utikajiciho technika nakopnout, ale byl rychlejší a raně se vyhnul.
Galatea vztekla jako pes s vražednym vyrazem ve tvaři se otočila na svého bratra a ztuhla.
Místo smějícího se přibuzneho tam stal giganticky thyran třidy „těžkooděnec“ a držel v rukou s dlouhými drapy jejího bratra roztrženého na polovic.
Galatea vykřikla, otevřela oči a rozhlidla se po prazdnem pokoji. Kromě ni v mistnosti nikdo nebyl.
Žena si utřela slzy a padla zpět na polštař.
Bylo to jen sen. Hruzostrašny sen, vzpomínka na to co se udalo velice davno.
Komentáře
Přehled komentářů
„Aha…“ Greytuft chtěla ještě něco pronest, ale byla vyrušena hlasem z reproduktoru a hologramem prvního důstojníka, jenž se objevil uprostřed jídelny v nadlidske velikosti.
„Zdravim Vas posadko, prosim abyste se do 10 minut se dostavili do odpočinkove mistnosti č.1, děkuji.“
„No nic.“ Zasmala se Grey. „Nejspiš dostaneme nove info a rozkazy. Tak zatím, uvidime se v jedničce.“ Zvolala, rychle odnesla podnos a pak vyskakala z mistnosti.
Galatea si povzdechla a pousmala se, když slyšela brblani lidi co se objevili v jídelně o tom, že je ani nenechaji najist. Taky se postavila a pomalu vyrazila ven z mistnosti. Kašlala na podnos nechany na stole.
Ve chvili kdy vychazela ven z mistnosti se při vzpomínce na kapitanku Kaye, se zimomřivě otřasla.
„Enermi“ byla pro kynethy jedna z mala nemoci, kterou jedinci tohoto druhu trpěli. Objevovala se v jednom připadu z 5 tisíc a jen jednou za tři generace a měla devastující učinky pro toho smolaře, který ji v sobě nosil. Předevšim proto, že po cely pruběh nemoci, kyneth prožival ohromne bolesti.
Diky prazvláštnímu organizmu kynethu, na ně nepusobila většina známých viru, nemoci nebo jedu a tim padem ani lečiv jako byli anestetika, která ulevovala od bolesti nebo nanoroboti, kteři opravovali organizmus. Odolnost a sila kynethu byla i jejich největši slabosti.
Galatea musela Astet obdivovat. Ta divka musela mit v sobě ohromnou silu vule a houživnatost, protože ani na okamžik nedala na sobě vědět jak špatně ji je ve skutečnosti.
***
Relaxačni mistnost č.1.
Greytuft byla unešena pocity a emocemi lidi kolem sebe nachazejicich se v rozhlehle, krasne mistnosti se stromy a rostlinami rozmistěnymi po obvodu kulate plochy. Prostor měl několik pater s dlouhými balkony. Všude hrali bile a střibrne barvy v krasne souhře se zeleni. Na stropě plul realisticky hologram modre oblohy s oblačky. Vzdušne filtry na Kayi také odvaděli perfektni praci. Val jemny vitr a vhaněl do Greyinch plic čisty, osvěžující vzduch. Bylo to naprosto překrasne.
Odpočinkova mistnost č.1, byla jedna z nejkrásnějších, kterou kdy chakata viděla. Navazovala v ni pocit miru a nejen tato hala, ale i take tvorove a lidi kolem. Když se na ni podivali, tak převažna většina z nich ji brala jako sebe rovnou. Nedivali se na jeji druh jako na monstrum nebo něco ciziho. Byla pro ně stejny druh jako oni. Žadne xenofobni emoce.
Tento pocit Grey zaživala od chvile co se před 15 lety ocitla v galaxii Harfaria. Milovala to, milovala jejich novou planetu jmenem Ametist v slunečni soustavě s 5 dalšimi světy. Milovala Harfaru (Harfarii). Galaxii čišici životem a smrti ve stejnem měřitku. Společnost v ni. Zpusob myšleni. Velkou různorodost toho všeho a zaroveň velkou soudružnost. Dokonce i spory mezi světy, které mezi sebou nemohli najit společnou řeč o nadvladu daneho uzemi, řešili sportovními zapasy. Vitěz který byl uznan v čestne a hlidane bitvě dostaval vše.
„Jestli tu pusu nezavřeš sestro, muže ti tam něco vletět.“ Poznamenal žensky hlas vedle ni. Grey se probudila ze zasněni a sklapla pootevřena usta. Pak se obratila na osobu, která ji oslovila. Byla to další chakata. Ta, kterou už viděla dřiv.
„Ahoj,“ neznama chakata, která měla barvu černeho pantera(geparda) ji podala ruku. „Me jmeno je Blackback, dcéra Whitestripe a Darkgrain.“
Greytuft vypadající jako šedy rys jeji ruku pevně uchopila a s úsměvem od duši se ji taky představila:“Me jmeno je Greytuft, dcéra Swingertail a Freezefur.“
„Těši mě Grey…mužu ti tak řikat?“
11
(GirappAWt, 6. 3. 2012 22:51)
„Vy asi veľa chakat nepoznáte však? Toto je moje celé a plné meno používané vo formálnom oslovení. My chakaty nemáme priezvyská, preto sa rozlyšujeme tým, že uvádzame mená svojich rodičov. Takže pre Vás stačí Greytuft. Snáď som jediná chakata s týmto menom na lodi.“
„Pravdepodobne. Takže prezraďte Greytuft, čo priviedlo chakaty do Harfary?“
„Thyrani.“
„Aké neočakávané!“
V Galateinom hlase zarezonovala číra nenávisť.
„Už tomu tak bude. Po sérií niekoľkých značne devastujúcich útokov si naši lídry uvedomili, že proti Thyranskej hrozbe nemôžeme stáť sami a začali rokovať s predstaviteľmi Harfarskej galaxie o tom, či by nás ako druh k sebe nepričlenili.“
„Vaša domovská planéta nieje v galaxií?“
„Nie, je to okrajová sústava systému Aesir.“
„Aha. No a čo Vás, Vás konkrétne priviedlo na palubu Kaya?“
„Máte na mysli moju úlohu v tejto misií?“
Galatea prikývla.
„Som členka prieskumnej čaty piatej divízie.“
„Takže to vy nás povediete na vrchol.“
„Asi áno, aj keď netuším, prečo. Planéta už bola predsa kolonizovaná, keď je tam základňa.“
„Asi nieste príliš informovaná.“
„No od veliteľa som iba dostala rozkaz, že sa mám hlásiť na palube Kaya, že budem robyť vodcu v teréne týmu, ktorý má na starosti obnovu základne.“
„Vec sa má tak, že...“
Galatea sa na chvíľu zarazila a zhlboka sa nadýchla. Musela sa odprostiť od emócií, od spomienok.
„Základňa ktorú ideme obnovovať bola pred dvanástimi rokmi napadnutá Thyranmi. Nachádza sa v neprístupnom teréne, v horskom priesmiku v pásme snehu. Aj keď má pristávaciu plochu, bola neudržiavaná a bez napájania posledných dvanásť rokov, takže nieje možné ju k pristátiu využiť.“
„Dobre ale aj tak, čo takto zoskok?“
„To je príliš riskantné, je tam asi stojeden vecí ktoré sa pri tom môuž pokaziť. Dopad ťažších zariadení môže strnúť lavínu, alebo všetkých čo zoskočia môže ten mrazivý severák porozfukovať kde sa mu zachce, a tým sa potom bude dávať dokopy kto vie ako dlho, ak sa mu to vôbec podarí.“
„Znie to ako keby ste tamojšie podmienky poznali veľmi dobre.“
„Bola som členkov týmu, ktorý pracoval na vybudovaní základne a následne aj na údržbe.“
10
(GirappAWt, 6. 3. 2012 22:50)
Galatea sa musela zhlboka nadýchnuť a sústrediť sa na to aby myslela na niečo veselé, alebo niečo čo by ju dostalo do inej nálady pre prípad, že by sa poblízku znova objavila nejaká vnímavá chakata, ktorá bude starostlivo skúmať jej náladu. Ako keby to privolala niekde zo smeru po jej boku sa ozvalo:
„Prepáčte, smiem si prisadnúť?“
Otočila hlavu tým smerom. Stála tam tá sivá, rysia chakata z dnešnej noci s podnosom v rukách. Galatea chvíľu váhala, či ešte chce teraz spoločnosť nakoniec iba bez slova prikývla. Chakata položila podnos na stôl, vzala stoličku ktorá bola oproti Galatee a odložila ju bokom tak, aby nikomu nezavadzala pri prechádzaní pomedzy stoly. Potom si sadla na takto uvoľnené miesto. Do jedla sa však nehrnula, iba občas nervózne zabubnovala prstami po stole.
„Áno?“
Nevydržala to už Galatea, keď prsty zabubnovali už asi po desiaty raz.
„Ja, prepáčte, chcem sa ospravedlniť za včerajšiu noc. Vyrušila som Vás a zobudila, a naviac do toho čo Vás trápy ma už vonkoncom nič nieje!“
Sklopila pohľad k syrovej omelete.
„Nič také hrozné sa nestalo. Práve v tom momente kedy ste zazvonili som nespala takže... A na jednu stranu máte pravdu, do toho ako a prečo sa druhý cíti Vás nič byť nemusí, na strane druhej však ponúkate istým spôsobom pomoc niekomu v zlej nálade. Naviac ak som Vás včera v tom rozospatí správne pochopila, je to pre chakaty rovnako prirodzené ako pre nás telesná premena v obdobý dospelosti.“
„Áno je to tak.“
Potvrdila chakata.
„Neviem si to dosť dobre predstaviť, hlavne život, vedieť ako sa každý okolo Vás práve cíti.“
„Časom sa to naučíte ignorovať. Teda ak chcem tak sa trochu sústredím a viem vycítiť aj nevýrazné pocitové podnety, ale silným emóciám sa ubrániť nedá.“
„Tak to sa asi dojákom v kinách vyhýbate.“
Obe sa rozosmiali.
„No, ja osobne mám rada filmy, ktoré majú od všetkého trochu.“
„Mimochodom ja som Galatea Sharnid.“
Rozhodla sa kynethka, že sa predstaví, keď už sa tak dali do reči.
„Teší ma Galatea. Ja som Greytuft, dcéra Swingertail a Freezefur.“
„Fúha, tak neviem či si toto zapamätám.“
Zapochibovala Galatea.
09
(Sheewa, 6. 3. 2012 22:50)
„Ale…“ Zkusil to naposledy.
„Berie…“ Přerušila jej. „Maš dva dny na rozhodnuti. Než dorazime na Lotus. Buď ty nebo se na to zeptam Atheriona, a ten bude souhlasit určitě. Mužu tě taky o něco požádat? Mohl bys dneska svolat posadku a oznamit jim, že za dva dny budeme na mistě? Chci aby se začali připravovat.“
Tygr bezeslová vstal a odešel, nechtěl aby viděla jak na něj jeji slova zapusobila.
Když odešel, Galate to nevydržela a zeptala se.
„Proč si mu rovnou neřekla, že sis ho vybrala jako dobry genofond pro budouci potomstvo. Proč chceš děti v tak mladem věku?“
Astet proměněna ve sve prave podobě se zpříma podivala na druhou ženu svého druhu a tehdy to Galatei došlo.
„Jak dlouho to viš?“ Zeptala se.
„6 měsicu.“ Pronesla kynethka dvojitym hlasem. Na jeji zcela bile pokožce byly vidět nafialověle fleky. Pod zcela černýma očima měla tmave nažloutle pruhy a jeji štihle tvaře začinaly nest dukaz jeji nemoci.
„Chceš, mužu ti ukazat křidla?“
„Není potřeba.“ Rychle odmitla Galatea a polkla velky, nahořkly knedlik v krku. Věděla, co by uviděla.
„Kolik času zbyva?“ Zeptala se a snažila se na Astet nedivat do chvile než se ta proměnila zpět do lidske usmivave podoby.
„Rok a něco. Tak akorat abych zvladla odnosit ditě a přivezt jej na svět.“
„Vi o tom někdo?“
„Jen ja, ty a Kay.“
„Jak se s tim tva loď vyrovnala? Musí to pro něj byt těžke.“
„Kay je mlady a nezname se tak dlouho aby z toho měl mit větši problem. Domnivam se, že se z toho vzpamatuje poměrně rychle. Už jsem začala dělat předběžna opatřeni, loď přejde do rukou meho potomka, i peníze co jsem nastřádala…takže no problemo.“ Usmala se velitelka bojového stroje.
„No nic musim jit, doufam, že to Galateo nikomu neřeknete, byla bych moc rada. Dělejte, že se nic neděje a chovejte se tak, jak jste se chovala doposud. A teď mě omluvte. Jdu se postarat o sve denní povinnosti.“
08
(Sheewa, 6. 3. 2012 22:49)
Po chvilce však do mistnosti vstoupil dustjonický par skladajici se z kapitana lodi i jeho či spiš jejího prvniho důstojníka, anthro tygra s vice lidskými rysy než chitahskymi. Velitelka nevypadala na to, že se citi na sto procent. Dustojnik ji musel podpirat.
“To se mam s tebou tahat cely den?“ Slyšela je.
„No promiň, ale ta naservirovana zelenina mi nestačila, a za tu ledovou vodu zaplatiš stejně jako Kay, že tě poslechl. Jen počkej až se z te kocoviny vzpamatuji.“ Tygr jen vrtěl očima a neslyšně lamentoval „za co jsem si to zasloužil“. Dvojice se posadila se k jinemu stolu naproti Galatey a pozdravila ji. Ta jim naoplatku a s plnou pusou ovesnych vloček taky pokyvala hlavou na uvitanou. Před nimi vyblikla mala holograficka plocha. Divka vyťukala objednávku a pak s ležérním vyrazem přimazlila se k tygrovi.
„Berie.“ Odmlčela se na chvili.“A proč si utekl?“
„Co tim mysliš?“ Osloveny dělal vid, že nevi o čem Astet mluvi.
„Mohli jsme si užit par příjemných chvil.“
„To bychom nemohli.“ Oponoval a snažil se na kynethku nedivat. Ta se k němu tiskla tim co měla a snažila se ho co nejučeněji svést.
„Proč ne? Zname se přece vic než deset let. A taky oba dva dospěli „lide“, kteři si chtěji užit trochu te primarni rozkoše.“
„Za prve…“ Tygr se vztekle rozhledl kolem. Galatea dělala, že je neposloucha a četla jakoby v holografických novinach. Ztišil hlas. Byl nervozni a nevěděl jake logicke argumenty ma vymyslet.
„Za prve, vztah na pracovišti není dobre, mohli by z toho vzniknout drby a to by neprospělo ani tobě ani mně.“
„Ale probohyni, v jake době to žiješ…“ Kynethka se postavila a zamiřila ke kuchyňske zdi, kde na ni už čekalo připravene jidlo na podnosech. Vzala je a vratila se na sve místo.
„To už davno nehraje roli, a jako vymluvu ti to neberu.“
„Co kdyby se stalo, kdybys…“
„Kdybych co….kdybych otěhotněla?“
„Tak napřiklad. Tva matka by mě zabila. A taky ja bych chtěl mit rodinu a uživat si tyto chvile se svou vlastní ženou.“ Dustojnik si nabral do ust doušek vody.
„Neřikej, že si panic?“ Zeptala se Astet jakoby nic, když si mazala na chleb pomazanku.
Tygr v tu chvili vyprskl proud vody a rozkašlal se. „To nejsem.“ Zaprotestoval pobouřeně se slzícíma se očima.
Kynethka ho poplacala po zadech, až se důstojník konečně přestal dusit. „Jestli ti v tom brani fakt, že nejsem tvoje žena, tak se mužeme vzit. Hned po přistani na Lotusu a zprovozněni počitaču. Matka do toho taky nebude kecat.“
„A co laska?“ Vystřelil muž naposledy plny zoufalosti. Věděl co mu odpovi.
Velitelka lodi se na něj nechapavě podivala. Polkla ukousnuty chleba, položila jej zpět na taliř a položila jednu paži na tygrova ramena.
„ Berie řekni mi po pravdě. Libim se ti? Toužiš po mně?“
Muž odevzdaně pokyval hlavou. „Od chvile, co jsem tě uviděl.“
„A taky viš co jsem zač. A co mužeš ode mě očekávat. My kynethi nemame chemicke reakce jako je laska, aspoň ne pote co se proměnime. Ale fakt, že jsem se rozhodla s tebou sdílet lože, nabidla svou ruku…to už něco znamena. Nemysliš?“
Tygr nemě přitakal.
07
(Sheewa & GirappAWt, 6. 3. 2012 22:49)
Berias vytřeštil překvapenim oči a akonáhle sa aspoň trochu spamätal z toho čo sa deje odtiahol sa. Astet však mala iné plány a znovu sa naneho nalepila. Zavrel oči. V hlave si neustále opakoval:
„Nesmieš! Nepodľahni tomu, zostaň profesionálny!“
Odtiahol sa na dĺžku paže a skôr než mohla skúsiť niečo ďalšie ju nemilosrdne vzal okolo pásu.
„Čo to… nie, nie, to nie…“
Napoly oblečenú ju strčil pod tečúcu vodu v sprche. Ozval sa signál, že sa niekto dotkol panela pred dverami.
„Máš päť minút na sprchu!“
Oznámil jej. Našpúlila pery a vykryvila ich smerom dole ako známku mrzutého nesúhlasu. Berias sa iba otočil a rýchlo odkráčal. Keď vyšiel z kúpelne otočil pohľad ku stropu a preniesol iba dve slová:
„Kay, studenú!“
V zápätí spoza jeho chrbta ozvalo:
„Áááááááá!“
Pred dverami čakal jeden z androidov ktorý roznášali jedlá z jedálne do kajút ak bol zo strany posádky takýto požiadavok, pretože sa z objektívnych príčin nemohly dostaviť osobne. Niesol podnos na ktorom bolo na plátky nakrájané čerstvé ovocie a kovovú termosku.
„Kam to mám položiť?“
Opýtal sa potom čo ho Berias pustil dovnútra.
„Asi na posteľ.“
Vo dverách sa ešte otočil späť:
„A pomôž jej umyť chrbát, nech je to čím skôr!“
Vonku na chodbe sa oprel čelom o stenu, ruky tiež položil dlaňami na stenu a hlboko si povzdychol. Ovládol sa len tak tak, čo ak sa mu to nabudúce nepodarí? Čo sa stane potom? Potom si spomenul, že je uprostred chodby a tak radšej čo najrýchlejšie vyhľadal súkromie svojej kajuty a studenú sprchu v nej.
***
Galatea se vrtala ve svém jidle a rozhlížela se po mistnosti. Bylo ještě přiliš brzo. A tak v jídelně kromě ni a par lidsky vypadajících mechanoidu nikdo nebyl. (Mechanoidi – tvorove pochazejici s planety patřici robotum)
06
(Sheewa & GirappAWt, 6. 3. 2012 22:48)
Velitelku lodi Kay, probudilo vzdalene volani. Po chvilce ji někdo chytl za deku a stahl pryč. Jak Astet byla v ni zamotana, tak ji to shodilo z postele. „Aaaaau.“ Zaskučela kynethka a třela si naraženy nos zároveň se pokoušela postavi a nabyt znovu všechny smysly. „Seeees zblaaaznil ne, proč mě nenechaš ještě spaaat, kolik je hodin?“ Vrčela podražděně Kynethka ještě neuplně při vědomi. Hlava ji třištěla a měla vyschlo v puse. Silne, svalnate paže ji popadli do naruče a dobře znamy hlas jejího prvniho důstojníka Beriase ji upozornil, že se nemá co stěžovat a že z ni tahne alkoholem. „Kayi?“ Slyšela Beria.“ Spusť teplou vodu ve sprše, a ať přinesou nějake ovoce a vitaminovy drink, jinak tvou velitelku nepostavim na nohy.“
Mezitim ji důstojník přenes do koupelny. V te době Astet byla už skoro vzhuru, jen se ji točila hlava a byla neuvěřitelně unavena.
„Pro bohyni! Kolik si včera vypila, že nejsi schopna ani normálně stat?“
Bručel tygr.
„Presný počet neviem, ale obávam sa že Blackback dnes spala na hŕbe prázdnych fliaš.“ Ve chvili kdy ji Berias sundal vrchni část oblečeni se ho zeptala „Co to dělaš?“ V jejim hlase bylo slyšet podražděni z nevyspani opice.
„Svlekam tě.“ Poznamenl tygr a jakoby nic pokračoval ve sve činnosti. Kynethka s vyrazem „neumim ani pořádně stát ale i tak ti asi zlomím vaz“ si založila ruce v bok. „Neopováž sa na mňa ešte raz siahnuť rukov týmto spôsobom, inak pôjdeš na ošetrovňu s trojnásobnou zlomeninou. Ja som velitelka tejto lode!“
„Tak by ses měla chovat odpovídajíc svemu statusu a zodpovědnosti ale ty si jako male dětsko. Místo toho aby k tobě lidi vzhliželi a projevovali uctu tak s tebou popijeji a berou tě jako seberovneho. Ale ty nejsi jim rovna, maš mnohem větši zodpovědnost než oni, ale ty si…“
„No tak preferujem neformálne pracovné vzťahy čo je na tom?“
Opáčila.
„Neformálne pracovné vzťahy… Ja sa z nej zbláznim. TU SME V ARMÁDE! Neformálne pracovné vzťahy si pestuj, až budeš veliť nejakej nákladnej kraksni treťotriednej prepravnej spoločnosti, čo sa ti s týmto prístupom môže veľmi ľahko stať!“
„Ty se zlobiš?“ zeptala se.
„Ja se nezlobim.“ Zavrčel. „ Ja zuřim! Jestli se tva matka dozvi, jaka si nezodpovědna a co si vyvaděla, tak ze začatku masožravym eregum předhodi mě, protože jsem tě neuhlidal a pak tebe, protože si pila v pracovni době!“
Astet to už dal nemohla poslouchat, vzala jeho tvař do dlani, přitahla jeho hlavu k sobě a dlouze ho polibila.
05
(GirappAWt, 29. 2. 2012 23:34)
Tak akosi automaticky zasalutovala, popriala dobrú noc, zvrtla sa takmer na mieste a vyrazila cestou späť.
Otočil sa a vyrazil s dievčaťom v náručí chodbov. Ako ju niesol, obtočila mu ruky okolo krku. Jej oči, čiastočne zastreté alkoholovým oparom sa mu zadívali do tváre. Na chvíľu sa usmiala jemným úsmevom:
„Milujem ťa, Berias, vieš o tom? Pretože tak úžasne spievaš, si mylý a si gentleman. Ale pšššt! Moje sestry ťa zožerú ak to zistia vieš? A teraz, pretože si môj úúúžasný záááchranca, ti venujem bozk.“
Priblížila svoju tvár k jeho, ich pery sa k sebe priblížili tiež, no keď boly od seba vzdialené asi tak milimeter, jej hlava začala pozvoľna klesať dole, až sa mu usadila na ramene. Takmer v rovnakom momente sa ozvalo tiché pochrapkávanie. Ak by si Berias nebol tak absolútne istý, že je poriadne opitá, možno by aj nejako reagoval. Takto však iba došiel do polovice chodby v ktorej sa nachádzali, pritisol jej ruku ku dotykovej ploche a tak otvoril dvere do kajuty. Neobťažoval sa tam svietiť, v prítmý ani tme ako čitah (humanoidná mačkovitá šelma s výraznejšími ľudskými, než mačacími črtami tváre a kratšou srsťou) nemal s videním žiadne výrazne problémy. Uložil ju do postele a prikryl paplónom. Jediným signálom, že žije bolo jej občasné zachrapkanie. Pred tým, než opustil jej kajutu pre istotu otvoril dvere do kúpeľne, pre prípad že by jej náhle prišlo zle.
-
Keď sa na konci chodby konečne objavili dvere ošetrovne mala Greytuft pocit, že možno to čo jej chýbalo k tomu aby zaspala, bola výdatne dlhá prechádzka loďov. Cítila sa unavenejšie než v čase kedy si líhala spať. Teraz však hlavne túžila po úľave od bolesti, ktorá sa znovu prihlásila o slovo, len čo ju opustilo opilecké opojenie. Na ošetrovni bol o tomto čase iba pohotovostný personál zložený výlučne z troch androidov. No tý prevažovali aj v bežnej prevádzke, pretože ich diagnosticky systém je nesmierne spoľahlivý a k tomu aby niekoho zröntgenovali, röntgen nepotrebujú. No majú aj ďalší rad nesporných výhod, ktorý z nich činí ideálny lekársky personál. Android ktorý ju prijal sa predstavil ako Alton. Skôr než Grey stihla predniesť dôvod svojej návštevi ju informoval, že svojmu organizmu v posledných dňoch nedopriala veľa odpočinku, a že by odporúčal pilulky na spanie.
„Aj na to som už myslela, ďakujem. Probém je v tom, že teraz nemôžem zaspať, pretože mám príšernú migrénu.“
„Rozumiem, ale podľa môjho názoru táto vyplýva z celkovej vyčerpanosti Vášho organizmu.“
Oponoval Alton disponujúci, tak ako drvyvá väčšina harfarských androidov dokonalov mimikov. Vlastne, ak by mu tých pár sekúnd, počas skenovania nežiarili oči bielym svetlom, niekto neznalý veci by ho považoval za normálneho človeka, pretože sú na nerozoznanie.
„To je možné...“
Pripustila chakata.
„...ale teraz je to práve to, čo mi zaspať bráni, takže by som skutočne potrebovala skôr niečo na bolesť hlavy.“
„Tak viete čo?“
Otočil sa k nej Alton chrbtom a dotkol sa panelu na stene. Z neho sa vysunula šyroká zásuvka plná úhľadne zotriedených a označených piluliek. Z dvoch preliačin zobral postupne niekoľko z nich a uložil ich do malého kovového boxu na lieky z chyrurgickej ocele. Ten mal v sebe šesť podobných zásuviek, každú na iný typ lieku.
„Dám Vám tak lieky na spanie, ako aj lieky proti bolesti. Na spanie sú v prvej zásuvke proti bolesti v druhej. Zapamätáte si to, alebo Vám ich označím?“
Predostrel Alton svoj kompromis.
„Myslím, že si to zapamätám. Ďakujem.“
Prevzala od neho Greytuft box.
„Do videnia.“
„Dobrú noc.“
„No, to dúfam.“
Usmiala sa na Altona ešte ponad plece a vydala sa smer vlastná kajuta.
04
(Sheewa, 28. 2. 2012 22:50)
Ano bylo to teměř po cestě, ale na jinou stranu. Po te co se horko těžko se všichni vypotáceli z personálního vytahu na kapitanskou palubu. Tak zamiřili na konec chodby, kde se setkali s dalšim členem posadky.
Greytuft dělalo problémy se nacházet ve společnosti opilych lidi. Citila jejich pohodu zpusobenou velkym množstvim alkoholu i sama se začinala citit „v naladě“.
Proto když potkali dalšího nespiciho důstojníka. Silneho, skoro dvoumetrového bileho tygra se skoro lidskými tvary obličeje. Grey ani nenapadlo ho pozdravit. Jen na něho zirala a v jeji mysli se střidaly emoce související s velikym suchem v ustech, chuti si někde ulevit a… Greytuft si uvědomila, že to jsou emoci těch mužu a také, že důstojník na ně mluvi.
„Zillere, Ateri, ať jste do 5 minut u sebe v ubikacích. Jestli to nevyplnite, budete sankciovani.“
Osloveni se horko těžko narovnali a zasalutovali a s poťouchlym smichem zmizeli znovu ve vytahu.
Mezitim dvoumetrovy tygr s velkou opatrnosti vzal do naruči divku. Pocit opilosti byl najednou tatam. Grey najednou všechno vnimala ostrymi smysly. „Co tady dělam?“ Zamumlala překvapeně chakata a vyděšeně vytřeštila oči na veliciho dustonika.
„Mužete jit.“
03
(GirappAWt, 28. 2. 2012 22:30)
Fakt, že čierna chakata je pravdepodobne opitá bol dosť šokujúci. Najmä vzhľadom nato, že na opitie chakaty je potrebné väčšie množstvo alkoholu, je to spôsobené stavbou jej tela, dĺžkou tráviaceho traktu a účinnosťou tráviacich enzýmov. To z čoho sa človek opije s nepríjemnými následkami na druhé ráno, spôsobí chakate úsmev na tvári, to čo chakate spôsobí ťažké prebúdzanie, by bola pre človeka intoxikácia, takmer hraničiaca so smrteľnou dávkou. Dosť toho v sebe mala aj trojica, ktorá sa pokúsila spraviť krok, ale jeden z mužov sa potkol o svoju vlastnú nohu a pritom ako sa snažil zabrániť pádu, ženu čiastočne odsotil. Vyletela smerom dopredu a zachytila sa Greyinho chrbta.
„Pšššt! NEROBTE HLUK!“
Oborila sa na svojich spoločníkov ktorý sa ju snažili vyprevadiť. Sama pritom bola tichá asi ako výbuch jadrovej bomby uprostred vesmírneho vákua.
„Mumumumúúúm múúúm hehehe, heehe.“
Pokračovanie jej hlasného prejavu stlmila Greyina dlaň.
„Eeehmm slečna, jáá som desiatnik Ziller rozumiete?“
Náruživo jej potriasal voľnou rukov muž v priliehavej bielej uniforme so zlatými prvkami s krátkimi, hnedými vlasmi, blískajúcimi sa gaštanovými očami a približne rovnakej výšky ako Greytuft.
„Tuto kóóólegina sííí dala tróóóšku viac Mezzerotu (niečo ako Gin) a tak jej pomáháme domóv. Pomóžete nám, oná sa už tróóšku neudrží.“
Greytuft zapátrala po pomoci u druhej chakaty ale pod ňou sa už zľahla zem.
„Ale, ale ja, ja idem na ošetrovňu…“
Pokúsila sa aspoň namietať.
„To néévadí, to máááte takmer póó ceste!“
Pridal sa druhý z dvojice, ktorého prvky uniformy boli tmavomodré, dlhšie vlasy mal rozcuchané ako keby sa mu v nich niekto poslednú pol hodinu intenzívne hrabal a neprirodzene široký úsmev vypĺňal väčšinu jeho za iných okolností ostrejšie rezanú tvár.
02
(Sheewa, 27. 2. 2012 18:27)
Dotykovy panel zablikal a po chvilce se dveře otevřely. Před Greytuft stala vysoka tmavovlasa žena s mlečně bilou kuži a malymi tygřimi pruhy. Měla na sobě jen spodni pradlo a jak se zdalo nebyla moc nadšena z návštěvy.
„Přejete si něco? Teď v 2 hodiny rano….“ Zeptala se a zamžourala do jarkeho osvětleni chodby.
„Vite…“ Začala Greytuft.“ Pochazim z rasy Chakat, jsme novi v Harfarii….ergh…to jsem nechtěla říct…“
Na chvili se chakata zarazila, ale když viděla, že žena trpělivě čeka, tak nabrala odvahy a dokončila co začala:“…naše rasa je velice citliva na emoce. Citila jsem Vaš smutek a strach…byl tak intenzivni, že jsem nemohla jen tak projit kolem…“
Galatea chvili pozorovala nervozně se tvařici Greytuft, přemyšlela nad tim, jestli se ji ma zbavit použitim delši nebo kratši věty pak se rozhodla a pronesla:“…teď to už necitite?“
Chakata zavrtěla hlavou.
„Dobra tedy….dobrou noc…“ Poznamenala Galatea a než Grey mohla cokoli říct, dveře se před ni zavřely.
Taurina (Chakata horni polovina těla lidska, dolni podobna zvířecí)si povzdechla a řekla si, že se asi neměla plest a tak se vratila ke svemu původnímu cili, zamiřit do lékařské sekce pro nějake pilulky na spani.
Když byla těsně u vytahu. Poslední dveře na straně chodby se otevřely a na ni se vyvalila zajima partička tvoru skladajicich se ze dvou mužu jenž mezi sebou v rukou tahli menši divku, která se rozhlížela kolem sebe, smala se, přikladala si na rty prst a dělala „pshhht, pshhht.“ Z pokoje je vyprovazela další chakata jenž byla podobna černe panteře. Ztěžka se opirala o ram dveři, naklaněla se do chodby, ukazovala na skupinu prstem a s řechtanim napodobovala zvuky jenž ze sebe vyluzovala divka. Podle uniforem se dalo usoudit, že je to puvodni posadka Kaye.
Greytuft sklapla překvapena usta.
01
(GirappAWt, 27. 2. 2012 11:19)
Greytuft si zvierala hlavu oboma rukami a žmúrila oči. Do posátky Kaya nastúpila iba pred týždňom a už týždeň sa nevedela poriadne vyspať. Najprv sa jej nedarilo zaspať, a potom keď konečne stratila pojem o reálnom svete, prebudenie prišlo prirýchlo. A teraz sa k tomu pridala ešte tá migréna. Takto si to teda nepredstavovala. Práve mierila na ošetrovňu aby jej tam jeden s tých pár sympatických bielych pláštov dal niečo proti tomu zveráku, ktorý cítila na čele a spánkoch, keď sa v polovici chodby zarazila. Cítila ako sa jej rozbúšilo srdce a oblial ju studený pot.
„No skvelé, chrípka... alebo žeby niečo iné?“
Pomyslela si. Potom však náhle pocítila smútok a konečne si dala dve a dve dohromady. Nebola sama kto nespal. V niektorej z ubytovacích buniek na tejto chodbe, bdel ešte niekto, kto sa cítil smutný a z nejakého dôvodu videsený zároveň. Pomaly postupovala chodbou, aby prišla na to odkiaľ sa tie pocity šíria. Keď začali slabnúť, otočila sa a postupovala naspäť. Konečne identifikovala bunku, aspoň bola teda o tom presvedčená. Stála pred dverami a váhala. Aj keď sa jej na lodi páčilo, na jednu vec zvyknutá nebola. Bola na izbe sama. Pravdepodobne aj preto mala také problémy so zaspávaním, pretože doteraz vždy mala niekoho, kto jej dovolil, aby sa okolo neho pred spaním obtočila. Zhlboka sa nadýchla a priložila ruku na dotykový panel vedľa dverí.
12
(Sheewa, 6. 3. 2012 22:53)